K VECI: Moslimsko-katolícke fórum: Viete pomenovať zvieratá?

Nedávno sa dvadsaťštyri katolíckych a dvadsaťštyri moslimských lídrov, učencov a vzdelávacích pracovníkov stretlo na východnom brehu Jordánu pri príležitosti druhého z dvoch katolícko-moslimských fór, ktoré uviedol do života Benedikt XVI. v roku 2008 na prehĺbenie dialógu medzi dvoma najväčšími náboženstvami sveta. Hoci je ťažké hovoriť o výsledkoch stretnutí tohto druhu, otec Samir Khalil Samir to vyjadril príznačne – „dialóg je vždy lepší než vzájomná ľahostajnosť alebo mlčanie.“

Témou fóra bol „Rozum, viera a ľudstvo“. Kráľ Abdullah v rámci uvítania účastníkov uviedol, že „fórum je výsledkom pokračujúcich iniciatív napomáhať rozvíjaniu konceptov, ktoré prijímajú moslimovia aj kresťania....“ Určite existujú veci, ktoré sú spoločné, najmä v otázkach morálky, no zdroje týchto morálnych princípov sa výrazne líšia pokiaľ ide o autoritu, na ktorej sú postavené.

Moslimovia ako prirodzení ľudia

Často sa vraciam k jednej zaujímavej epizóde, ktorú mi spomínala moja manželka. Bolo to v roku 1995 v Káhire počas konferencie OSN na tému populačný rast. Jej kolegyne z Národného inštitútu pre postavenie žien si pripravovali materiály namierené proti politikám OSN na kontrolu pôrodnosti a vykonávanie potratov. Moslimské ženy z hotela im pritom dobrovoľne pomáhali zoraďovať strany a konsolidovať dokumenty určené pre účastníkov. Keď sa im manželka chcela po niekoľkých dňoch poďakovať, odpovedali jej: „Neďakujte nám, my by sme mali ďakovať vám, lebo vy ste nám prišli pomôcť zachrániť našu krajinu.“

"Úzko spolupracujem s moslimami v USA aj na Blízkom východe. Ak zistia, že ste primárne motivovaní morálnymi zásadami, ktoré zdieľajú aj oni, múry rozdelenia sa prekonávajú ľahko. Ak však ideme ďalej a narazíme na otázky teológie, začína sa to komplikovať."

Zdieľať

Úzko spolupracujem s moslimami v USA aj na Blízkom východe. Ak zistia, že ste primárne motivovaní morálnymi zásadami, ktoré zdieľajú aj oni, múry rozdelenia sa prekonávajú ľahko.

Ak však ideme ďalej a narazíme na otázky teológie, začína sa to komplikovať. Tomáš Akvinský radil svojim bratom dominikánom, ako pristupovať k moslimom: nemôžete sa odvolávať na naše zjavenie, pretože ho neprijímajú; nemôžete sa odvolávať na ich zjavenie, pretože my ho neprijímame; preto k nim treba pristupovať ako k prirodzeným ľuďom.

Tomáš mal samozrejme na mysli prirodzený rozum. Otázkou však zostáva, či moslimovia sami seba chápu ako prirodzených ľudí.  Moslimovia veria, že všetci ľudia sú prirodzene moslimami. Ak nie ste moslimom, je to pravdepodobne preto, že ste odpadli od islamu kvôli svojim rodičom. V tomto zmysle ľudia nekonvertujú na islam, iba sa k nemu vracajú.

Nie oheň, ale Boh spaľuje bavlnu...

Podstatnou otázkou je postavenie rozumu – a práve to bolo hlavnou témou spomínaného fóra. Vieme spolu viesť rozumný dialóg? To je otázka, ktorú si kládol aj Benedikt XVI. v slávnej regensburskej prednáške. Jeho odpoveď: je to možné iba do tej miery, do akej sme my aj oni helenizovaní, to znamená, do akej miery uznávame schopnosť rozumu poznať skutočnosť.

Je to tak? Z moslimskej strany je o tom presvedčený napríklad turecký filozof Ibrahim Kalin. Podľa neho v Jordánsku „islam do veľkej miery zdieľa pojem racionality s judaizmom a kresťanstvom.“ Ako uvádza The Tablet, podľa Kalina „Korán učí prirodzenému zákonu, ktorý by bol pomerne blízky tomistom, aj keď nápor iracionality pretrváva, keďže islam udržiava rovnováhu medzi vierou a rozumom, zatiaľ čo osvietenstvo vychýlilo západné myslenie smerom k rozumu a vede.“

Ak by to bolo naozaj tak, potom by bolo možné viesť vskutku hlboký dialóg. Žiaľ, Kalin neuvádza, že jedna z moslimských teologických škôl, ktorá zhuba zodpovedá jeho opisu – mu’tazilovci zo začiatku 9. storočia – bola neodvratne eliminovaná s nástupom kalifa Al-Mutawikkila okolo roku 850 po Kr. Práve na toto obdobie de-helenizácie sa v prednáške odvolal pápež.

Neskôr sa prirodzený zákon stal v islame anatémou, kvôli islamskému ponímaniu Boha ako všemohúcej čírej vôle, ktorú nemôže obmedzovať nič – ani rozum. Takže nie oheň, ale Boh spaľuje bavlnu. Nie gravitácia, ale Boh spôsobuje pád skaly, atď. Ťažko hovoriť o absencii osvietenstva, keďže tento druh islamského okazionalizmu paradoxne predbehol Davida Huma zhruba o 800 rokov. Popieranie kauzality v prirodzenom svete je súčasťou moslimského chápania Alaha ako prvej a jedinej príčiny všetkých vecí. Čokoľvek iné sa považuje za rúhanie.

Poznať a pomenovať

Pripúšťam, že Korán ponúka pozvanie k prirodzenej teológii, no ponúka aj niekoľko menej imponujúcich veci. Napríklad porovnanie výkladu stvorenia poukazuje na jeden zaujímavý detail. V knihe Genezis Boh privádza zver a vtáctvo pred Adama, ktorý zvieratám dáva mená, a ako ich nazve, také sú ich mená. V Koráne to však nie je človek, ale Alah, ktorý dáva zvieratám mená. Človek totiž nemá moc dávať mená.

"Čo ak nedokážeme pomenovať vec? Môžeme ju poznať? Môže byť skutočnosť poznateľná bez takejto moci?"

Zdieľať

Toto je kľúčové pre pochopenie rozdielu medzi dvoma pohľadmi na človeka – človeka podľa Genezis a človeka podľa Koránu. Moc dávať mená znamená v istom zmysle schopnosť poznať. Joseph Pieper: „Realita je poznateľná prostredníctvom slov. Človek hovorí, aby pomenované vecí, ktoré sú reálne, mohli byť poznateľné.“ Čo ak nedokážeme pomenovať vec? Môžeme ju poznať? Môže byť skutočnosť poznateľná bez takejto moci?

Situácia v Koráne je však ešte o čosi horšia. Anjeli sa sťažujú Alahovi v Súre 2, že stvoril Adama. Alah ich neskôr vyzýva, aby dali mená týmto tvorom. Anjeli to nedokážu a odpovedia: „Ó, Alah, Ty poznáš všetky veci, Ty vieš, čo my nevieme; vieme iba to, čo si nás Ty naučil.“

Ani číry duch nemá rozumovú schopnosť poznať skutočnosť nezávisle od toho, čo do jeho mysle vkladá priamo Boh. Tento zdanlivo malý detail predznamenáva to, čo sa v rámci islamu neskôr rozšírilo: epistemologická neschopnosť pojať skutočnosť a možnosť poznať iba to, čo Boh sám priamo zjavuje. Islam tak stráca racionálny prístup k realite v dôsledku deformovanej teológie, ktorá následne produkuje nefunkčnú kultúru.

Kým sa tieto otázky nevyjasnia (problematickosť tohto podujatia naznačujú nedávne pokusy o voľby v arabskom svete), bude veľmi zložité viesť spolu rozumný dialóg.

Najprv totiž musia vedieť pomenovať zvieratá.

Robert Reilly 
Autor je bývalým riaditeľom Hlasu Ameriky. Prednášal na National Defense University a pôsobil v Bielom dome na úrade ministerstva obrany. Jeho najnovšou knihou je The Closing of the Muslim Mind: How Intellectual Suicide Created the Modern Islamist. (Uzatvorenie moslimskej mysle: Ako intelektuálna samovražda stvorila moderného islamistu.)

Pôvodný text: The Muslim-Catholic Forum: Can You Name the Animals?, medzititulky redakcia, ilustračné foto: thecatholicthing.org, flickr.com.

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo