Homosexuálny vzťah nebude manželstvom, ani kačka nebude husou

Nedávne rozhodnutie súdu vo Virgínii (USA) vo veci homosexuálnych manželstiev ignoruje základy ľudskej sexuality.

Popieranie reality v problematike manželstva sa stáva takmer nepreniknuteľným. Posilňovanie rozhodnutí od jedného federálneho súdu k ďalšiemu tká klbko alternatívnej reality, na ktorej sa čoskoro všetci budeme nutne zúčastňovať.

Dopadlo to práve na Virgíniu, kde bývam. Dňa 13. februára sa americká oblastná sudkyňa Arenda L. Wright Allen rozhodla zbaviť práv občanov svojím rozhodnutím, že časť našej ústavy a tie zákony, ktoré definujú manželstvo ako zväzok jedného muža a jednej ženy, sú protiústavné. (V zmysle rozporu s federálnou ústavou USA. Občania Virgínie si túto definíciu pre svoj štát presadili v referende v roku 2006, pozn. prekl.)

Navyše, sudkyňa Wright Allen začala zdôvodnenie svojho rozhodnutia zámenou základných textov Otcov zakladateľov (už sa opravila). Zrejme si myslela, že veta „všetci ľudia boli stvorení ako rovní“ pochádza z Ústavy. Samozrejme je to jedno z najslávnejších vyhlásení v Deklarácii nezávislosti. Jej autorom bol Thomas Jefferson. Sudkyňa Wright Allen sa odvoláva na tento princíp, aby podoprela homosexuálne manželstvá v mene dvoch lesbických a homosexuálnych párov, ktorí podali žalobu na štát Virgínia. (Išlo o gayov Timothyho Bostica a Tonyho Londona, ktorí spolu žili vyše 20 rokov, a dve lesbičky Mary Townley a Carol Shall, ktoré sa v roku 2008 zosobášili v štáte Kalifornia a spolu vychovávajú Maryinu dcéru. Oba páry žiadali, aby im štát Virgínia uznal ich vzťah ako manželstvo. Pozn. prekl.)

"Predsudok znamená neprítomnosť racionálneho zváženia. Americké zákony o manželstve, ktoré platili donedávna, neboli výsledkom predsudku, ale racionálneho rozhodnutia."

Zdieľať

Čo by si Thomas Jefferson pomyslel o takomto použití jeho poňatia rovnosti? Môžeme viac ako iba hádať. V roku 1778 Jefferson predniesol návrh zákona o trestných činoch a trestoch, kde navrhoval, aby „každý, kto sa dopustí znásilnenia, polygamie alebo sodomie s mužom alebo ženou, bol potrestaný v prípade muža kastráciou, v prípade ženy odrezaním chrupavky jej nosa o dĺžke najmenej polovice priemerného palca“.

Z tohto môžeme bezpečne vyvodiť, že Jefferson, ktorý sa vlastne snažil znížiť tresty smrti za tieto zločiny, by nepodporil homosexuálne manželstvá, ktoré takmer vždy zahŕňajú sodomiu.

Nie iba homosexuáli nemôžu vstúpiť do manželstva

Prečo by Jefferson predniesol tento návrh na trestanie sodomie a prečo má Virgínia zákony proti homosexuálnemu manželstvu? Dalo by sa dospieť k podobnému záveru ako sudkyňa Wright Allen, že to bolo z dôvodu čistého predsudku a že iba dnes súd osvietilo, že je to nefér.

Ona v skutočnosti tvrdí, že vo virgínskom vylúčení homosexuálnych párov z manželstva chýba „akýkoľvek racionálny základ“. Súčasne nesprávne hovorí, že „tieto zákony vymedzujú základné právo uzavrieť manželstvo iba pre tých občanov Virgínie, ktorí si chcú vybrať za manžela člena opačného pohlavia“.

V skutočnosti tieto zákony vymedzujú ďaleko viac ako iba to – z uzatvorenia manželstva vylučujú maloletých, tých, čo už sú v manželstve, mentálne nespôsobilých, bezprostredne príbuzných a ďalších. Ale prečo tieto obmedzenia môžu existovať aj pri uznaní homosexuálnych párov? To už sudkyňa Allen nikdy nepovie, hoci by mohla prihliadnuť na niekoľko tisíc rokov civilizácie na Západe a inde, aby to zistila.

Predsudok znamená pred-úsudok – presnejšie neprítomnosť racionálneho zváženia, ktoré je pre správny úsudok nevyhnutné. Americké zákony o manželstve, ktoré platili donedávna, neboli výsledkom predsudku, ale racionálneho zváženia. Bolo to zdravé zváženie? Nikdy na to nebudeme vedieť odpovedať, pretože vysvetlenie v tomto rozhodnutí chýba.

Tu je časť toho, čo sudkyňa Wright Allen zabúda povedať – hoci je to súčasťou právnej histórie Spojených štátov, ktorej by ste si mali byť vedomí. V roku 1885 prebehol proces Murphy v. Ramsey, ktorý potvrdil zákaz polygamie v štáte Utah (štát s veľkým počtom mormónov, ktorí vtedy žili v mnohoženstvách, pozn. prekl.) a ktorý výrečne predniesol „legitímny cieľ“ manželstva. Rozsudok stanovil, že:

„Rozhodne žiadna legislatíva nemôže byť pokladaná za viac prospešnú a nevyhnutnú pri zakladaní slobodného, autonómneho spoločenstva... ako taká, ktorá sa pokúša zriadiť ho na základe myšlienky rodiny, spočívajúcej a prameniacej zo spojenia života jedného muža a jednej ženy vo svätom stave manželstva; prirodzeného základu všetkého, čo je spoľahlivé a vznešené v našej civilizácii; najlepšej záruky tých ctihodných mravných zásad, ktoré sú zdrojom celého blahodarného vzostupu v spoločenskom a politickom rozvoji.“

Manželstvo je vec ľudskej prirodzenosti

Sudkyňa Wright Allen však môže namietnuť, že to je presne to, čo v manželstve chcú mať aj homosexuálne páry. No, nemôžu to mať – nie z dôvodov majúcich niečo do činenia s nechutnými konzervatívcami či so zákonmi, ale s tým, ako sú ľudské bytosti uspôsobené.

Vnútorným cieľom sexu je „byť jedným telom“, čo sa deje v manželstve muža a ženy. Dvaja sa stávajú „jedným telom“, čo zahŕňa súčasne rozmnožovaciu aj jednotiacu povahu sexu. Iba muži a ženy sú fyzicky schopní stať sa „jedným telom“. Iba jednotiaci akt môže byť rozmnožovacím, a iba rozmnožovací môže byť jednotiacim – iba toto robí z dvoch „jedno telo“. To je dôvod, prečo sú jednotiace a prokreačné aspekty sexu v podstate neoddeliteľné a prečo nachádzajú svoje naplnenie iba v jedinečnom stave manželstva.

"To, čo sa deje medzi mužom a ženou v manželstve, sa nemôže diať medzi dvoma mužmi alebo dvomi ženami v takzvanom manželstve či inde. Nie je to vecou toho, kto to tvrdí, ale ľudskej prirodzenosti."

Zdieľať

To, čo sa deje medzi mužom a ženou v manželstve, sa nemôže diať medzi dvoma mužmi alebo dvomi ženami v takzvanom manželstve či inde. Nie je to vecou toho, kto to tvrdí, ale ľudskej prirodzenosti. Je to každým kúskom dôležité pre ľudský rozvoj a slobodu, ako sú aj „Zákony prirodzenosti a Boha prírody“, na ktoré sa odvoláva americká Deklarácia nezávislosti. Zmeňte význam prirodzenosti na stupni manželstva a zmeníte význam Deklarácie, s veľmi hlbokými dôsledkami.

U homosexuálnych párov je manželský akt fyzicky nemožný – kúsky k sebe nepasujú – a pokus napodobňovať ho cez análny styk je hygienickým ohrozením a za akýchkoľvek okolností neschopným vytvoriť nový život. Jednou vecou, ktorú všetky homosexuálne páry zdieľajú, je unikátna neschopnosť vyjadrenia aj jednotiacej aj rozmnožovacej podstaty manželských vzťahov.

Z týchto dôvodov občianske právo po stáročia stanovuje, že manželstvo môže byť jedine medzi mužom a ženou. Občianske právo takisto stanovilo, že ak manželstvo nie je skonzumované (ak nedôjde k pohlavnému styku, pozn. prekl.), môže byť vyhlásené za právne nulitné. Je prekvapujúce, že sudkyňa Allen si tieto veci asi neuvedomuje, dokonca svoju amnéziu zdieľa so sudcom Najvyššieho súdu Anthonym Kennedym a mnohými ďalšími.

Lincoln: Ak chvost nazvete nohou, koľko nôh má pes?

Mojou asi najobľúbenejšou vetou z rozhodnutia je táto: "[Homosexuálne osoby] spĺňajú vo Virgínii všetky zákonné požiadavky na manželstvo okrem toho faktu, že sú rovnakého pohlavia.“

No a? To je ako povedať, že jedinou vecou, ktorá bráni kačke byť husou, je fakt, že je to kačka. Zdá sa mi, že sudkyňa Wright Allen by neprešla slávnym testom Abrahama Lincolna, keď sa pýtal: „Ak chvost nazvete nohou, koľko nôh má pes?“ Na zrejmú odpoveď sudkyne Allen odpovedal: „Päť? Nie, pomenovať chvost nohou ho ňou neurobí.“ Vyžaduje princíp rovnosti, že pes má päť nôh alebo že je kačka husou? Mali by sme byť zo zákona žiadaní hovoriť, že chvosty sú nohami alebo že kačky a husi sú to isté? Je toto rovnosť alebo nepríčetnosť?

"Prečo sa nikto nezmieňuje o zbavení dieťaťa jeho jedného rodiča? Rodina smeruje k zničeniu, len aby sa dosiahlo uspokojenie partnera rovnakého pohlavia, ktorý nie je rodičom."

Zdieľať

Logiku súdu by sa dalo rozšíriť parafrázovaním konca jeho stanoviska, povediac, že moja sestra a ja „spĺňame vo Virgínii všetky zákonné požiadavky na manželstvo okrem toho faktu“, že sme bratom a sestrou. To isté platí aj pre milujúcich sa strýkov a netere alebo synovcov. Či pre učiteľov speváckeho zboru a ich žiakov.

Povedať, že niečo je, hoci nie je a ani byť nikdy nemôže, je útokom proti rozumu, realite a normálnosti. Rozhodnutie sudkyne Allen je takýmto útokom. Ako náhle akceptujete túto nereálnosť, rozšíri sa, ako je to evidentné v názore sudkyne Allen. Ona napríklad stanovila, že „pani Townley porodila dcéru tohto páru“. To však, samozrejme, neurobila: dieťa je dcérou pani Townley a otca dieťaťa – nie jej lesbickej partnerky.

Tiež: „Napriek zbaveniu možnosti zúčastniť sa zákonnej adopcie pre jej dcéru, pani Shall je milujúcim rodičom.“ Bez ohľadu na to, že o láske nie je spor, dieťa však nie je a ani nemôže byť dcérou pani Schall, ani ona nemôže byť jej rodičom, keďže je pre ňu nemožné byť otcom.

Treba tiež poznamenať, že takéto deti sú zámerne odsúdené na to, aby boli bez oboch svojich rodičov. Prečo sa nikto nezmieňuje o zbavení dieťaťa jeho jedného rodiča, aby ho mohla cudzia osoba rovnakého pohlavia ako matka „milovať“? Rodina smeruje k zničeniu, alebo radšej sa zničí, len aby sa dosiahlo uspokojenie partnera rovnakého pohlavia, ktorý nie je rodičom. To je príliš zlé pre dieťa, ktoré nikdy nebude mať aj otca aj matku.

Všetci ľudia sú rovní, ale nie všetky skutky sú rovnocenné

V niektorých štátoch sa vstupovanie do manželstva s úmyslom nikdy ho neskonzumovať považuje za manželský podvod. Keďže homosexuálne manželstvá nemôžu byť skonzumované, dalo by sa povedať, že sudkyňa Wright Allen je spoluvinníkom v páchaní manželského podvodu. Virgínskeho voliča taktiež zbavuje jeho práv.

"Povedať, že niečo je, hoci nie je a ani byť nikdy nemôže, je útokom proti rozumu, realite a normálnosti. Rozhodnutie sudkyne Allen je takýmto útokom."

Zdieľať

Sudkyňa Allen sa snaží zakryť svoje nedbanlivé myslenie citovaním Abrahama Lincolna vo vzťahu k otroctvu: „Nemôžete si nevšimnúť, že títo ľudia žiadajú iba jednu vec – spravodlivosť a iba spravodlivosť.“ Vskutku, vo svojom boji proti otroctvu sa Lincoln dovolával slávnej Jeffersonovej vety „všetci ľudia sú stvorení ako rovní“.

Avšak Lincoln povedal niečo iné, čo ukazuje, že podobne ako Jefferson vedel, že zatiaľ čo všetci ľudia sú rovní, nie všetky skutky sú rovnocenné – na čo sudkyňa Wright Allen spolu s mnohými ďalšími sudcami zrejme zabudli. Povedal, že „nemožno logicky tvrdiť, že ktokoľvek má právo na robenie zla“. Obaja Jefferson aj Lincoln považovali sodomiu za morálne zlú.

Rovnako ako nedávne rozhodnutia tomuto podobné, rozsudok sudkyne Wright Allen je aktom vôle, nie aktom práva. Je výkonom surovej súdnej moci, ktorá sa podieľa na nátlakovom pokuse rekonštituovať realitu v prospech tých, ktorí žiadajú alternatívnu realitu na racionalizovanie svojho správania. Chcú právo na robenie zla. Je dosť odporné, že sudkyňa sa dovoláva Jeffersona a Lincolna, aby im to právo dala.

Toto úsilie zlyhá, pretože realita je odolná a rezistentná voči jej popretiu. To možno poskytne malú útechu tým, ktorí musia trpieť vďaka masívnemu narušeniu ľudského života, ktorého je toto rozhodnutie súčasťou.

Robert R. Reilly
Autor je analytik a spisovateľ. Bol poradcom prezidenta Ronalda Reagana, v rokoch 2001-2002 bol riaditeľom Hlasu Ameriky, neskôr pracoval ako poradca na Ministerstve obrany USA. Naposledy napísal knihu Making Gay Okay: How Rationalizing Homosexual Behavior Is Changing Everything.

Pôvodný text: Can judges redefine reality? In Virginia, yes, prevzaté v rámci licencie Creative Commons. Preložil L. Obšitník. Ilustračné foto: mercatornet.com.

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo