Medzi eritrejskými kresťanmi v Izraeli (Expedícia Európa)

Medzi eritrejskými kresťanmi v Izraeli (Expedícia Európa)

Ilustračné foto, TASR/AP

Spoznali sme ich už počas utečeneckej krízy v Európe. Ale eritrejskí kresťania, ktorí utekajú pred svojím štátom, našli útočisko aj v Izraeli. Martin Leidenfrost skúmal, ako tam žijú.

Autobus z letiska Ovda ide celú večnosť popri novom izraelskom hraničnom plote, dlhom 250 kilometrov. Sprevádza ho dokonalá asfaltová cesta. Pri pohľade z hors­kých chrbtov púšte sa trblieta ako postriebrený.

Táto hranica bola kedysi otvorená. Do roku 2012 prišlo približne 35 000 eritrejských utečencov cez Egypt do Izraela. Mám so sebou správy o tom, ako násilne uniesli približne 7 000 z nich na druhej strane v Sinaji.

Beduíni, ktorí takto obnovili tradičný arabský obchod s čiernymi otrokmi, Eritrejcov vyhladovali, nútili pracovať, bili, mučili a zaživa vešali. Eritrejky znásilňovali. Pre vydieranie výkupného nechávali svoje mučené obete kričať do telefónu.  

V roku 2012 jeden 17-ročný beduín pre Human Rights Watch povedal: „Kupujem ich za 10-tisíc dolárov. V tomto roku som už dosiahol zisk 200-tisíc dolárov. Traja z nich zomreli, pretože som ich prisilno bil. U mňa v susedstve robí 15 mladíkov to isté.“

Takéto správy opisujú tiež, ako egyptskí policajti a dokonca lekári spolupracujú s obchodníkmi s otrokmi. Jeden lekár odmietol ošetriť jednu eritrejskú obeť mučenia. S takýmto zdôvodnením: „Prečo by som mal ošetrovať migrantov, ktorí sa chcú dostať do Izraela? Veď ich tam premenia na bojovníkov a tí potom napadnú Egypt!“

Prečo Izrael?

Eritrejci v Izraeli. Je to európska expedícia? Najskôr len do tej miery, že EÚ ich podporuje necelým miliónom.  

Mnohí Eritrejci žijú v Eilate, pri dvanásť kilometrov úzkom prístupe Izraela k Červenému moru. Naľavo vidno Jordánsko, za tým Saudskú Arábiu, napravo Egypt.

Len nedávno lokálna odnož IS zmasakrovala kresťanov na severnom Sinaji a odpálila rakety na Eilat. Rakety zneškodnili. Eilat je celoročným kúpeľným miestom s delfináriom a nákupmi oslobodenými od DPH. Laná slúžiace na vymedzenie malých plaveckých zón sú spráchnivené. Izrael je drahá krajina, Eilat stratil hostí.

Eritrejská nedeľná omša sa začína počas sabatu pred východom slnka.

Do ich koptského pravoslávneho chrámu vstúpim s päťminútovým meškaním. O 6.05 sú eritrejské rodiny už zhromaždené, takmer všetci sú zahalení do bielych plachiet, ktoré sa používajú počas návštev bohoslužieb. Pri vchode si vyzujú topánky.

Ihneď dostanem opornú palicu, ktorá mi je tak po bradu, a pochopím to ako upozornenie na dĺžku omše. Vidím pekných ľudí s jemnými črtami tvárí. Na veľkosti dookola vystrájajúcich detí spoznávam, že ich rodičia museli prísť po roku 2007. Rodičia sú k svojim deťom mierni. Väčšina manželských párov stojí oddelene od seba, no oddelenie pohlaví sa tu a tam občas poruší.

Kresťanské umenie, ktorým sú priestory ovešané, pripomína stvárnenia Ježišovho a Máriinho srdca, ako ich poznáme z katolíckej strednej Európy, ale aj z pravoslávneho ikonomaliarstva. Záhadné sa mi zdajú obrazy, na ktorých sú stvárnení zakaždým traja identickí starí muži s bielou bradou a ukazovákom zdvihnutým k napomínaniu. „To je Svätá Trojica,“ ako mi neskôr vysvetlia, „to jestvuje len v našej cirkvi, ani len egyptskí Kopti to nepoznajú.“

Počas liturgie sa zúčastňujem takmer na všetkom, aj na kľačaní s čelom na zemi a na bozkaní ikon. Nežnosti Eritrejcov sa musím ešte naučiť. Napríklad Bibliu zakrytú šatkou bozkajú aj nosom a čelom, formou bleskurýchleho pohladenia. 

Jeden rituál najskôr nechápem: kňaz ide pomedzi veriacich, kladie im nejakú otázku a tí, ktorí odpovedajú „áno“, pobozkajú vnútornú stranu kňazovej ruky. Toto je jeden spôsob svätého prijímania. Jedna matka si priviazala svoje veľké bábätko na chrbát, dieťa je úplne zabalené do bielej plachty používanej počas návštevy bohoslužby.

Keď kňaz prechádza popri nej, matka obratne k nemu otočí svoj chrbát a kňaz tam, kde sa pod bielou plachtou dá predpokladať čelo dojčaťa, urobí znamenie kríža. Niekedy si úzkostlivo prezerám ruky Eritrejcov. Únoscovia na druhej strane v Sinaji majú totiž vo zvyku vytrhávať prsty.  

Eritrejské utrpenie

Po takmer trojhodinovej omši sa rozprávam s niekoľkými veriacimi. Opisujú mi Eritreu ako štát so všemocnou tajnou službou a svojvoľne dlhou vojenskou službou, ktorá sa podobá neplatenej nútenej práci. Popierajú, že eritrejský diktátor – ako tvrdí talianska Wikipédia – patrí do ich Tewahedo cirkvi. Isayas Afewerki je vraj „komunista“ alebo „protestant“. To posledné sa mi javí ako nepravdepodobné. Pro­tes­tanti sú v Eritrei, ako mnohí ďalší, prenasledovaní.

Rozprávame sa o menšine erit­rej­ských moslimov, ktorí našli útočisko v Izraeli. „Od počiatku si pribrali kresťanské krycie mená, ale odkedy vedia, že náboženská príslušnosť pre izraelské úrady nič neznamená, opäť používajú svoje moslimské mená.“

Kresťanskí Eritrejci, ktorí pra­cujú v Saudskej Arábii, naopak, zostávajú pri svojich falošných moslimských me­nách.

Eritrejci mi rozprávajú, že Izrael im spočiatku prevolával „Refugees Welcome!“, potom však vláda napriek odporu Najvyššieho súdu presadila „Protiinfiltračný zákon“. Ten má za následok, že neženatý Tommy musí teraz jeden rok trčať v púšt­nom tábore Holot. Predtým bol „housemanom“ v hoteli „Leonardo Plaza“.

Približne raz za mesiac mu povolia ďalekú jazdu na omšu do Eilatu. Keďže Tommy sa toľko smeje, nepochopím hneď, že jeho brata zavraždili na Sinaji. Rozpráva: „Volali mi, zatiaľ čo na jeho kožu nechávali padať kvapky horiaceho plastu. Chceli 40-tisíc dolárov. Chcel som previesť 10-tisíc, ale medzitým ma Eritrejci zo Sinaja varovali: Nerob to, tvoj brat je už mŕtvy.“ Hovorí, že únoscovia počas mučenia fajčili trávu.

Otec rodiny Micheale prišiel už v roku 2008. Sudánski a egyptskí beduíni „ho zavliekli pre 1 500 dolárov“. Troch z jeho dvanásťčlennej skupiny zastrelili egyptskí uniformovaní, troch zatkli, dvoch poranili, jeden je nezvestný. Micheale je jedným z troch, ktorí bez ujmy došli do Izraela, „mal som šťastie“. Eritrejci v Eilate nehovoria o Sinaji, „to sa v našej kultúre nerobí. Neviem napríklad, či moju manželku znásilnili”.

Keďže koptskí kresťania sú často rovnako antisemitskí ako ich moslimskí krajania, spýtam sa ho: „Prečo akurát Izrael?“ On: „Milujeme židov. U nás v Eritrei chce každý aspoň raz v živote vidieť Jeruzalem.“ Micheale ide pracovať do svojej maličkej inter­ne­tovej kaviarne a ja zisťujem, že predsa len som na európskej expedícii: dnes Eri­trejci tiahnu cez púšť a Stredozemné more do Európy, dnes ich mučia inde. 

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo