Ešte k vojne V čom sa Trump správal ako šialenec

Útoky na Irán 28. februára a ďalších cca štyridsať dní za čisté zlo nepovažujem. Z hľadiska štátnika musí byť zlo činnosti vždy porovnávané s možným zlom nečinnosti. Irán má teroristický režim, ktorý chce atómové bomby – a prípadne aj ich použitie. Ak by sa mu to umožnilo a urobil by to – a nasledovala by nukleárna odplata –, bolo by to väčšie zlo, než spôsobili americko-izraelské útoky.

Nie som pacifista a poznám históriu posledných sto rokov. Vojny rozpútané z malicherných príčin sa môžu stať veľkým zlom – príkladom je veľká vojna hlúpo a nerozvážne rozpútaná v lete 1914. Ale pri spätnom pohľade: nebolo by lepšie, keby bola boľševická revolúcia zahraničnou intervenciou zadusená, zaškrtená vo svojom ranom štádiu v rokoch 1918 – 1920? Desiatky miliónov ľudí by potom neboli museli zomrieť násilnou a krutou smrťou a nad celým svetom by nebola visela štyridsať rokov (1949 – 1989) hrozba atómovej vojny.

Keď Hitler vpochodoval do demilitarizovaného Porýnia v roku 1936, nebolo by bývalo lepšie, keby bol okamžite zvrhnutý spoločnou preventívnou britsko-francúzsko-poľsko-česko-slovenskou intervenciou? Samozrejme, keď vieme, čo prišlo potom, jediná správna odpoveď je „áno“.

Nie, útok na Irán nebol nutne zlý; mohol byť aj rozumný a rozvážny. Ale záleží od toho, čo bolo jeho cieľom, respektíve cieľmi. Izrael mal tieto štyri ciele – od najdôležitejšieho a najpodstatnejšieho až po ten najambicióznejší a najnáročnejší: 1. zničenie iránskeho programu balistických rakiet a jeho celkové odzbrojenie vojenskými údermi, 2. zabitie iránskeho politického a vojenského vedenia a velenia, 3. vyvolanie povstania ľudu proti režimu, 4. zvrhnutie režimu, jeho zmena a nahradenie iným, priateľskejším.

Bola teda americko-izraelská vojna proti Iránu úspešná? Tak na 60 percent. 

Bola teda americko-izraelská vojna proti Iránu úspešná? Tak na 60 percent. 

Prvý a druhý cieľ boli dosiahnuté, tretí a štvrtý nie. Iránsky program balistických rakiet zničený rovnako ako iránske letectvo, námorníctvo a protivzdušná obrana. Vtedajší politickí a vojenskí vodcovia zabití. Tretí a štvrtý cieľ neboli dosiahnuté a pravdepodobne neboli ani možné: nebolo v ľudských silách ich dosiahnuť bez dlhodobej vojny a okupácie krajiny, čo nechcel nikto. A noví vojenskí velitelia sú rovnako radikálni, ako boli tí predtým zabití. 

Civilné vedenie krajiny, prezident Pezeškiján, chcelo dohodu o ukončení bojov, fanatickí a ideologickí velitelia Iránskych islamských revolučných gárd boli proti, chceli boj. Tí ľudia v Iráne, ktorí boli ochotní povstať, boli režimom zabití už v januári, všetkých tridsaťšesťtisíc z nich.

Takže režim zachovaný, ale odzbrojený: tak na päť rokov a potom sa začala nová vojna, respektíve pokračovala tá stará, ktorú iránsky islamský revolučný režim začal už v roku 1979.

Je Irán nepriateľom? Nie; nie Irán, nie krajina, ale režim. Je nepriateľom Francúzsko? Nesprávna otázka; tá správna je „aké Francúzsko“. To s fanatickým revolučným jakobínskym režimom a potom dobyvačným megalomanom Napoleonom áno, rozhodne áno, a problémom pre celú Európu (1792 – 1815). Ale Francúzsko s „buržoáznym“ kráľom Ľudovítom Filipom Orleánskym (1830 –1848) či Piata republika prezidenta de Gaulla a jeho nástupcov (1958 – dodnes): nie, vôbec nie. Nie krajina, ale režim je problém.

A tento iránsky režim bude problém, pokým bude v Iráne pri moci. Čo však nebude večne.

No späť k Trumpovi. Prvá chyba bola, že nepožiadal Kongres o autorizáciu použitia vojenskej sily proti Iránu aspoň formou rezolúcie, ale viedol ju ako absolutistický monarcha, ako imperiálny kráľ či Cézar. Druhá chyba bola, že nevysvetlil ľudu, americkým občanom, prečo vojna a prečo práve teraz. Zlyhal ako štátnik, komunikátor schopný morálneho vodcovstva. Toho schopný nebol.

A potom tie hysterické a chaotické vyjadrenia: „...vyhrali sme prvý deň… už sme vyhrali… Európania, pomôžte nám… Európania, nebude NATO, nepomohli ste nám… aj tak pomoc Európanov nepotrebujeme… Európania, pomôžte nám otvoriť Hormuzskú úžinu… nám, Amerike, aj tak nevadí, že Hormuzská úžina je uzavretá, to je problém iných, my máme pohonných hmôt dosť… otvorte tú posratú úžinu, vy šialení bastardi!“

Tri tvíty na jeho sociálnej sieti Truth Social, Biela sobota 4. apríla: „Iránu som dal desať dní na to, aby uzavrel dohodu alebo otvoril Hormuzskú úžinu. Čas beží, je 48 hodín pred tým, než sa na nich znesie peklo. Sláva buď Bohu! Prezident Donald J. Trump.“

Veľkonočná nedeľa 5. apríla: „Utorok bude deň, keď zničíme elektrárne a mosty v Iráne. Nič im nezostane! Otvorte tú posratú úžinu, vy šialení bastardi, pretože inak budete žiť v pekle – len sa na to pozerajte! Chvála buď Alahovi! Prezident Donald J. Trump.“

Veľkonočný pondelok 6. apríla: „Dnes v noci zomrie celá civilizácia a už sa nikdy nevráti späť. Nechcem, aby sa to stalo, ale asi sa to stane… Uvidíme dnes v noci, bude to jeden z najdôležitejších momentov v dlhých a komplexných dejinách sveta. Štyridsaťsedem rokov vydierania, korupcie a smrti sa konečne skončí. Boh žehnaj veľkému ľudu Iránu!“

Útok na IránČo sa stane?

Roman Joch

Čo povedať k týmto tvítom? Po prvé, Trump je zrejme prvý americký prezident – a vôbec prvý západný štátnik –, ktorý na Veľkonočnú nedeľu v oficiálnom vyjadrení použil vulgarizmus a zároveň zvolal „chvála Alahovi“, aj keď to druhé bolo myslené ironicky.

Po druhé, interpretujme tieto tvíty v najlepšom možnom svetle: bola to racionálna a cynická hra na šialenca a snaha prinútiť Iráncov k ústupkom: „... som blázon, som šialenec, radšej ma neštvite a urobte, čo chcem!“ Nixon sa za vietnamskej vojny rád hral na šialenca a Kissinger (po dohode s Nixonom) šepkal vietnamským komunistickým vyjednávačom: „… on je fakt šialenec, on to červené tlačidlo stlačí, ja ho krotím, aby som zabránil najhoršiemu, ale neviem, ako dlho to ešte dokážem...“

Lenže hra na šialenca funguje voči normálnym rozumným ľuďom (keby to Trump skúsil voči Európanom, každý súčasný európsky líder by sa pokakal…), nie však k iným šialencom. Na dôstojníkov Iránskych islamských revolučných gárd to nezaberá. Oni sú totiž tí skutoční šialenci. A Trumpovi by radi odkázali: „Fu*k you!“

Po tretie, ak to nebola hra, ale myslel to vážne a tie tvíty zobrazovali jeho momentálny stav mysle, potom je to psychicky chorý človek a členovia americkej vlády na čele s viceprezidentom by mali začať uvažovať o aktivácii 25. dodatku americkej ústavy (zbavenie prezidenta úradu pre neschopnosť ho vykonávať; do volieb je úradujúcim prezidentom viceprezident). To sa však nestane, aspoň zatiaľ nie.

Takže v tejto situácii s vrchným veliteľom ako Trump bolo najlepšie ukončenie bojov. Ak Trump súhlasí, že Irán bude od tankerov vyberať poplatky za plavbu Hormuzskou úžinou – čo pred vojnou Irán nerobil –, potom Amerika prehrala a Irán vyhral. Ak nie a plavba cez úžinu bude slobodná, potom je to americko-izraelské víťazstvo 60% : 40%. To 40-percentné víťazstvo iránskeho režimu je v tom, že to vlastne prežil, udržal sa pri moci.

Trump už na Irán asi nezaútočí, v novembri má voľby a chce nízke ceny benzínu. Ale vojna s Iránom v budúcnosti bude, pokým tam bude pri moci tento režim.

Niekde nádej na dlhodobý mier nie je. Na Blízkom a Strednom východe je to proste tak.