A teraz som narazil na toto: škótsky programový riaditeľ Tories, z ktorých mnohí počas brexitovej kampane štvali proti migrantom z východnej Európy, je slovenský migrant. Tento exemplár si musím pozrieť.
Kráčam veľkonočným Edinburghom smerom ku škótskemu parlamentu. Parkúr medzi obchodmi so suvenírmi. Neustály zvuk gájd lezie na nervy. Lacná libra láka tých najmilších spomedzi všetkých turistov, na každom rohu počujem francúzštinu.
Marek Zemaník, nenápadný okuliarnatý mladík, ma chôdzou akoby s pružinami na nohách vedie novostavbou škótskeho parlamentu. Pre škótskych Tories viedol kampaň proti nezávislosti Škótska a napísal posledný volebný program.
Úspechy z rokov 2014 a 2016 mu dali za pravdu: Tories, v Škótsku dlho vykričaní ako anglická klika pre vidiecku šľachtu v zelených hraničných pásoch s Anglickom, sú dnes najväčšou opozičnou stranou v snemovni.
Jeho stranícka šéfka Ruth Davidsonová – podľa Zemaníka „mladá kickboxujúca lesba z robotníckej triedy s vidieckym škótskym akcentom“ – sa pred každým vystúpením ním nechá poučiť.
Davidsonová čoskoro uzavrie so svojou partnerkou manželstvo rovnakého pohlavia. Zemaník pevne ráta s pozvaním, je s ňou spriatelený.
Jeho manželka je Škótka. Tvrdí, že so svojím malým synom hovorí po slovensky, a predsa do rozhovoru vedeného po slovensky mu neustále prekĺzava angličtina.
Do Škótska prišiel vďaka výmennému študentskému programu Erazmus, preto „áno brexitu“ prežíval ako šok. Čo teda hľadá v strane, ktorej ministerka Priti Patelová veľmi kritizuje Východoeurópanov? Iba stúpenci brexitu, hovorí, sa zasadzovali za právomoc britského parlamentu kontrolovať prisťahovalectvo. „Z toho nevyplýva, že robím pre stranu, ktorá chce vyhodiť Východoeurópanov. Za každú Priti Patelovú sú v strane dve Ruth Davidsonové.”
Tvrdí, že pri Tories existujú aj proeurópski federalisti. Zastonám. Pri Thatcherovej a Cameronových Tories? Stiahne sa, vzťah Tories k Európe je asi skôr „utilitaristický“. Napriek 62 percentám, ktoré v Škótsku hlasovali proti brexitu, nazýva „mýtom“, že Škótsko je proeurópske.
Nezávislé Škótsko, v ktoré neverí, sotva pristúpi k EÚ, nanajvýš k EFTA. Jeho rýdzo škótska manželka nie je „preboha“ za nezávislosť, horšie je to so svokrom.
Pýtam sa na pôvod. „My sme absolútne ateistická rodina,“ zmiešaná slovensko-viedensko-maďarsko-rusky. Jedna babička pochádzala z Csaby a skrze výmenu obyvateľstva sa dostala do Komárna. Jeden dedko bol „zo severu“, nevie to presne, „skôr z Oravy alebo Kysúc“.
Druhá stará mama pochádzala z Viedne a druhý starý otec – štiavnický maliar Sergej Protopopov – bol ruský komunista, ktorý nechcel žiť v Sovietskom zväze. „Keď sa Československo rozpadlo, som mal 7 rokov. V tom čase som žil s mojimi rodičmi v Budapešti. Na Silvestra sme s českými priateľmi pozerali televízor, a keď hrali slovenskú hymnu, sme plakali.“
Na Slovensku šiel na anglické bilingválne gymnázium, ktoré financuje British Council. „Slovensko je mojou súčasťou, Československo je mojou súčasťou, Škótsko je mojou súčasťou, Spojené kráľovstvo je mojou súčasťou. V každom prípade sa neidentifikujem ako Škót alebo Brit, myslím, že som Slovák.“
Pýtam sa ho na hodnoty Tories. Ich programový šéf prehltne: „Je to téma, pri ktorej sa cítim možno najviac uncomfortable. Neviem, či máme niečo také ako dlhodobé hodnoty.“ Trápi sa statočne: „Som sa vždy označoval za Conservative s veľkým C, nie filozoficky“, „my sme určite skôr v tej liberálnej škále“, “v strede sme“, „traditionally sme boli low-tax pro-business“, „individualism, sceptical voči statism“.
Eticko-sociálne témy nazýva „issues of conscience“, k príslušnému postoju svojej strany nevie, „či vám viem povedať nejaký echt príklad“. Keď škótsky parlament hlasoval o zavedení homo-manželstiev, „strana nemala postoj, naši poslanci hlasovali 7 : 8 alebo 8 : 7“. Táto strana „is a broad church“.
Túto vec ešte nevzdávam a autora volebného programu sa pýtam: „Odkiaľ čerpáte?“ – „Neviem, čo vám mám na to povedať.“ – „Ísť tam, kde to fúka?“ – „My sme začali aj s novými témami.“ – „S akými napríklad?“ – „Mental health napríklad.“ – „Mental health?“ – „O samovraždách, depresiách… Pracujeme s professionals, ktorí vám vedia poskytnúť help. Sme za to, aby sa pomáhalo ľuďom, ktorí majú zopár ťažkých týždňov.“ Stále ešte nerozumiem, ako môžu byť psychické problémy témou volebného boja. „Ide o pracovnú výkonnosť, koľko to stojí…“
Skončíme v parlamentnej kantíne, pozve ma na výživnú rybaciu polievku, ktorú zaplatí mobilom. Prezradí mi, že v politickom spektre Slovenska ho priťahuje „Progresívne Slovensko”, pozná niekoľkých jeho zástupcov a vedie s nimi intenzívne diskusie. Zložím mu kompliment za jeho tvár bez vrások: „Ste abstinent?“ Táto odpoveď obnoví zvyšok zvyškovej cti Marka Zemaníka predo mnou: „S fajčením som prestal, ale jasné, že pijem, aký Slovák nepije!“
Za parlamentom sa vypína obytný pahorok z tmavých kameňov. Tento maratónsky bežec, ktorý dal už aj Loch Ness-Inverness, viac ráz okolo mňa obehne džogingovým tempom. Po troch hodinách, ktoré mi poskytol, sa lúčim s úspešným škótskym politikom. Vzápätí kráčam hore na obytný pahorok. Šibaný vlhkými poryvmi vetra posielam úzkostlivú sms svojej slovenskej manželke, či naše očakávané dieťa nechce poslať do anglickej bilingválnej školy. Tá to rozhorčene odmietne – oženil som sa s najlepšou Slovenkou na svete.