Prečo potrebujeme Úniu v Európe?

 Prečo potrebujeme Úniu v Európe?

Máme Európsku úniu, ale to, čo nám chýba, sú Európania ako politický národ.

Chráni našu slobodu byrokracia z Bruselu? Ako môže byť Slovensko zodpovedným členom a zároveň profitovať z členstva v Únii? Sú kresťania príliš tvrdohlaví alebo je Únia príliš sekulárna?

Týmito otázkami zadefinovali mladí ľudia zo Spoločenstva Ladislava Hanusa diskusiu o Európskej únii, na ktorej som sa zúčastnila ako jedna z diskutujúcich. Sú to určite zaujímavé otázky, ale nemohla som sa ubrániť dojmu, že predstavovali akýsi test: ak nás odpovede uspokoja, budeme za Úniu, ak nie, budeme proti.

Sme Európanmi?

Som veľmi rada, že sa dnes o Európe začína viac hovoriť aj u nás, ale bojím sa, že takto postavené otázky môžu zvádzať k nesprávnym záverom. Je to zrejmé vtedy, ak si za EÚ dosadíme Slovensko. Chráni našu slobodu byrokracia z Bratislavy? Môže byť Banskobystrický samosprávny kraj zodpovednou súčasťou Slovenska a zároveň z toho profitovať? Sú kresťania príliš tvrdohlaví alebo je Slovensko príliš sekulárne? Nech by sme odpovedali akokoľvek, nebude to pre nás dôvod, aby sme Slovensko odmietli. Náš vzťah k Slovensku sa nezmení. To, že nám napriek tomu pripadá prirodzené definovať náš vzťah k Európskej únii cez odpovede na tieto (a podobné) otázky, preto veľa vypovedá o nás samotných, nie o Únii.

Som veľmi rada, že sa dnes o Európe začína viac hovoriť aj u nás, ale bojím sa, že takto postavené otázky môžu zvádzať k nesprávnym záverom. Je to zrejmé vtedy, ak si za EÚ dosadíme Slovensko. Zdieľať

Massimo D’Azeglio, jeden z otcov zjednotenia Talianska, napísal vo svojich pamätiach, ktoré vyšli po jeho smrti v roku 1866: „Vytvorili sme Taliansko. Teraz musíme vytvoriť Talianov.“ Dnes sme v podobnej situácii – máme Európsku úniu, ale to, čo nám chýba, sú Európania ako politický národ. Najlepším dôkazom toho sú práve otázky, ktoré si kladieme. Ako Slováci nemôžeme pripustiť, že by sme Slovensko nepotrebovali alebo že by sme sa ho za nejakých okolností, na základe racionálneho porovnania výhod a nevýhod, mali vzdať. To, že takto vieme uvažovať o Európskej únii, dokazuje, že sme ešte stále Ne-Európanmi.

Európan by si totiž musel tieto otázky položiť trochu inak.

Identita a zodpovednosť

Predovšetkým, chápal by, že byrokracia, hoci je dôležitá, sa môže pohybovať len v medziach daných zákonom, a pýtal by sa: chránia európske zákony, teda zmluvy a z nich odvodené právne akty, našu slobodu? Nie je to rovnaká otázka, pretože tu už akceptujeme vlastnú zodpovednosť za tieto právne normy, ktoré schvaľujú naše parlamenty a občania v referende (v prípade zmlúv) a naše vlády a priamo volení zástupcovia (v prípade smerníc a nariadení).

Európska únia je zároveň súčasťou samotnej identity každého Európana (pretože bez Európy jeho politické, občianske európanstvo zaniká). Jeho občianska zodpovednosť preto nemôže byť závislá od ekonomického či iného profitu, ktorý mu Únia môže priniesť.

No tak, ako je legitímne pýtať sa, ako môže každý jeden z nás čo najlepšie využiť všetky príležitosti, ktoré nám poskytuje naše slovenské občianstvo, je pre Európana prirodzené neustále hľadať stále nové spôsoby, ako čo najviac využiť tie príležitosti, ktoré mu zjednotená Európa dáva, a požadovať vytvorenie ďalších, prípadne ich rovno sám tvoriť.

Svedomie a štát

Výnimkou je posledná otázka, ktorá sa pýta na vzťah štátu a náboženstva. Nie je však špecifická len pre Európsku úniu, tiahne sa celými dejinami kresťanského Západu. Už od Ježišových čias sa pýtame: Ako zosúladiť príkazy vlastného svedomia vrátane slobody neriadiť sa nimi, teda hrešiť, so zásadami právneho štátu, v ktorom právne normy platia pre každého rovnako, zatiaľ čo ich legitimita je odvodená nie z konsenzu všetkých, ale len niektorých – vládcov, šľachty, volených zástupcov?

Skúsenosti, ktoré sme zozbierali za viac ako dvetisíc rokov, nás učia, že rovnováha medzi svedomím a zákonom nie je statická, je to dynamický proces. A paradoxne, liberálna demokracia ako systém vládnutia opierajúci sa o všeobecné volebné právo, vôľu väčšiny a zároveň ochranu menšín, stavia nás kresťanov do možno zložitejšej situácie než vláda tyrana.

No zároveň platí, že samotný fakt, že zákon, s ktorým vo svedomí nesúhlasíme, bol prijatý väčšinou, nie je v liberálnej demokracii dôkazom zlyhania štátneho usporiadania ani jeho aparátu. Zdieľať

Máme totiž spoluzodpovednosť za rozhodnutia: ako občania s volebným právom nesieme svoj diel zodpovednosti aj za zákony, s ktorými vo svedomí nesúhlasíme, a rovnako aj za výkon vlády, ktorá sa týmito zákonmi riadi.

No zároveň platí, že samotný fakt, že zákon, s ktorým vo svedomí nesúhlasíme, bol prijatý väčšinou, nie je v liberálnej demokracii dôkazom zlyhania štátneho usporiadania ani jeho aparátu. Ak dnes nie sme spokojní s tým, že Lisabonská zmluva neobsahuje odkaz na kresťanstvo alebo definíciu manželstva ako zväzku jedného muža a jednej ženy, máme len štyri možnosti.

Po prvé, lepšie evanjelizovať a formovať svedomie ľudí naprieč Európou. Po druhé, nahradiť demokraciu vládou osvietenej menšiny. Treťou možnosťou je žiadať dôsledné uplatňovanie možnosti výhrady vo svedomí ako súčasť práv menšiny (pretože tou sme dnes aj my). A nakoniec je tu posledná možnosť: občianska neposlušnosť voči tým zákonom, s ktorými naše svedomie nesúhlasí.

Nie či, ale aká Európa

Nikto z nás sa dnes nepýta, či medzi Tatrami a Dunajom vôbec potrebujeme nejaké Slovensko. Táto otázka dávala zmysel v roku 1918, možno aj začiatkom deväťdesiatych rokov už minulého storočia. No dnes je už toto Slovensko neoddeliteľnou súčasťou našej identity, bez ohľadu na vládu, zloženie parlamentu, kvalitu ním prijatých zákonov či fungovanie jeho úradov, polície, súdov. Namiesto toho sa pýtame: Aké Slovensko potrebujeme? Ako má fungovať, aby sa nám žilo lepšie? Aké práva má garantovať svojim občanom, aké služby im má poskytovať, akú mieru solidarity má vynucovať?

Toto sú otázky, ktoré si kladie Európan o Únii. Takto by sme sa mali začať pýtať aj my.

Článok vznikol podľa vystúpenia, ktoré odznelo na Bratislavských Hanusových dňoch na Malej scene divadla STU v sobotu 22. 4. 2017. Pozrite si celý program podujatia, ktoré pokračuje až do stredy tohto týždňa.

Foto: TASR/Jakub Kotian

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo