Ani to učiteľom nikto oficiálne neoznámil a reforma slovenského školstva sa už začala.

Plavčanovo ministerstvo nariadilo školám, ako, čím a dokedy majú vybaviť svoje učebne a školy, aby boli moderné a aby sa zotreli rozdiely medzi ich vybavenosťou. A cez médiá sám Plavčan aj odkázal, že to už je reforma.

Školám, ktoré sa tomuto reformnému opatreniu vyhnú, hrozia sankcie, dokonca vyradenie zo siete a zánik. No a čo myslíte, aká je zo strany štátu finančná podpora tejto úvodnej reformnej akcie?

Pochopiteľne, žiadna. Milé školy a obce, vyrovnajte sa s tým, ako chcete a ako viete.

Tak to by bol asi tak prvý signál toho, ako bude sľúbená reforma pravdepodobne vyzerať a ako bude pokračovať. Alebo presnejšie povedané, ako sa skončí.

Plavčan si zrejme vôbec nerobí ťažkú hlavu z toho, že všetko to, čo by ním vedená reforma mala obnášať, stojí obrovské peniaze. Už hneď v prvom kroku toto bremeno bez hanby a šmahom ruky hodil na školy.

Akoby ich chcel naviesť k tomu, aby si rozmysleli, či vôbec dajakú reformu chcú. Lebo ak áno, tak za ňu sakramentsky draho zaplatia.

Minister Plavčan si zrejme vôbec nerobí ťažkú hlavu z toho, že všetko to, čo by ním vedená reforma mala obnášať, stojí obrovské peniaze. Zdieľať

Áno, tento „modernizačný“ krok je naozaj súčasťou veľkolepého reformného plánu, naozaj ho nájdeme v onom známom Učiacom sa Slovensku ako samostatný cieľ. Plavčan neklamal a asi v zápale nedočkavosti začal s reformou už v čase, keď je Učiace sa Slovensko v procese verejného pripomienkovania.

A ostáva len veriť, že autori tohto materiálu si nezabudli všimnúť, ako im Plavčan zásadne podrazil nohy, keď ukázal, že je schopný už v prvom akrobatickom reformnom skoku zákerne zavrhnúť záväzok štátu voči vlastným predstavám, ako by školy mohli a mali vyzerať.

Od téz k programu

Už aj toto by stačilo, aby sme boli pri stále zdôrazňovanej reforme a pri samotnom Učiacom sa Slovensku obozretní alebo aby sme pochybovali, že dajaká zásadná reforma sa u nás vôbec uskutoční.

Bez ohľadu na to však vezmime aspoň cvične do úvahy, že materiál Učiace sa Slovensko postúpil do ďalšieho kola.

Tézy, ktoré boli zverejnené na konci minulého roka a ku ktorým sa rôznymi cestami viedli debaty, sa premenili na masívny materiál, ktorý už má byť uceleným nástrelom Národného programu rozvoja výchovy a vzdelávania v SR s víziou desiatich rokov.

Tento materiál je teraz zverejnený na diskusiu a po jeho dopracovaní by mal postúpiť do vlády a parlamentu.

Ako som už v Postoji písal, vlani zverejnené tézy ma presvedčili veľmi málo, vcelku išlo o zmes ľubozvučných ľudových pesničiek s jednoduchou harmóniou a melódiou, s mnohými falošnými tónmi, ktoré sa však pri zborovom speve a dave fanúšikov ľahko strácajú.

Komponisti a muzikanti kde-tu pritvrdili, kde-tu ubrali, niekde sa pohrali s ornamentným cifrovaním. Silno pritvrdili napríklad pri návrhu na predĺženie povinného vzdelávania o dva roky, falošne a tvrdo zahrali pri téme predškolského vzdelávania, veľmi dlhú, emotívne ladenú a uchu lahodiacu melódiu vylúdili pri ústrednom hudobnom motíve individualizácie vzdelávania.

Neodpustili si však ani veľmi náhodné sólo improvizácie a nečakané cifrovanie pri téme odborného vzdelávania, ktorej rovnako ako melódii o vysokoškolskom vzdelávaní chýbal orchester a zbor.

Vcelku materiál, ktorý sa nepochybne ľahko mohol páčiť, ale bez úderu na podstatu veci, bez zásadných nápadov a podstatu veci riešiacich návrhov.

Kam sa vlastne posunulo Učiace sa Slovensko od vlaňajších téz k teraz zverejnenému obšírnemu materiálu? Ak chcete svoju vlastnú odpoveď a predtým ste čítali tézy, neostáva vám nič iné, len sa prelúskať enormne a zbytočne objemným, viac ako dvestostranovým materiálom, ktorým dnes Učiace sa Slovensko ako návrh národného programu je.

Nikde sa mi nepodarilo nájsť text, v ktorom by autori pomohli sledovať vývoj dokumentu od téz k súčasnému stavu a v ktorom by vysvetlili, ako sa vyrovnali s externými podnetmi k pôvodným tézam, čo z pôvodných téz vypustili, čo korigovali, čo, naopak, doplnili.

Tým, ktorí sa o ich úsilie zaujímajú, teda nijako nepomohli, aby rozumeli ich postupom a krokom.

Som presvedčený, že v tejto krajine sa nenájde veľa ľudí, ktorí takýto obsiahly dokument budú celý čítať, a ak sa dostane do parlamentu a vlády, väčšina z tých, ktorí o ňom rozhodnú, ho akiste čítať tiež nebudú.

Ja som tak urobil a tu sú niektoré z mojich postrehov. Jasné, že z tých oblastí, ktoré zo svojho pohľadu považujem za rozhodujúce.

Čoho sa autori vzdali
 

Za hodné povšimnutia považujem dve veci. Autori sa vzdali myšlienky predĺženia povinného vzdelávania na dvanásť rokov, rovnako sa vzdali návrhu na nové prerozdelenie ročníkov pre prvý a druhý stupeň základnej školy.

Prečo tak urobili, sa môžeme len domnievať. Mojou hypotézou je, že pre oba návrhy mali autori extrémne chabú argumentáciu a nevyjasnené dôvody, takže hoci oba vypustené kroky najprv mali byť zásadnými piliermi ohlasovanej reformy, vecná argumentačná chabosť dala týmto návrhom červenú.

A zostalo z toho azda poučenie, že akýkoľvek návrh bez jasného zdôvodnenia a bez zasadenia do širšieho rámca by nemal uspieť.

Predpokladám, že takúto štrukturálnu zmenu s plochým vysvetlením si musel všimnúť takmer každý, a tak nesúhlasných stanovísk sa mohlo naakumulovať celkom dosť.

Na škodu veci ostáva, že s plochou argumentáciou sa stretávame v mnohých iných častiach návrhu, ich subtílnosť a ľúbivé rétorické pozadie im však umožňuje v pohode prežiť.

Predĺženie povinného vzdelávania smerom nadol ostáva ako návrh zachované. Povinné vzdelávanie sa má teda začať v poslednom roku predškolského veku. Pokojne to vezmime na vedomie, autori však vôbec nemajú jasnú predstavu, ako zvládnuť navrhnutú možnosť povinnej predškolskej prípravy medzi materské školy, základné školy či iné subjekty.

S plochou argumentáciou sa stretávame v mnohých iných častiach návrhu, ich subtílnosť a ľúbivé rétorické pozadie im však umožňuje v pohode prežiť. Zdieľať

Opakovane tvrdím, že návrhy týkajúce sa celého predškolského vzdelávania sú poznačené veľmi slabou orientáciou v tejto oblasti a takémuto materiálu vôbec nesvedčí, keď sa v ňom povie, že vlastne všetko sa ešte len „uvarí“ a overí.

A už vôbec mu nesvedčí, keď nemá ani primeranú jazykovú kultúru a ledabolo prepína z jedného jazykového režimu do iného.

Sladká melódia individualizácie

To, čo v tézach bolo dominantné, je, pochopiteľne, dominantné aj v teraz zverejnenom návrhu. A nemôže to byť inak, pretože ak by sa autori vzdali síce ľahko zraniteľných, zato však ústredných a ideologicky zásadných téz, zradili by nadobro sami seba.

Tou zásadnou figúrou celého Učiaceho sa Slovenska bolo, je a kým žije, aj bude všadeprítomná individualizácia vzdelávania. Individualizuje sa všetko vrátane učiteľov, ktorí sú v texte niekde dokonca označení ako „individualizujúci“ učitelia.

Asi tu niekde vidia autori svoj hlavný reformný vklad, táto figúra im dáva identitu, dáva im pocit vymedzenia sa. Je to tá hlavná melódia v pozadí celého návrhu, je chuťovo na sladkú nôtu, znie prívetivo, znie neuveriteľne ľudsky.

Individualizuje sa všetko vrátane učiteľov, ktorí sú v texte niekde dokonca označení ako „individualizujúci“ učitelia. Zdieľať

Navyše je v úplnom súlade s hlavným prúdom západnej pedagogiky, takže by sa ani nebolo treba obávať, že voči tejto figúre sa zdvihne ráznejšia nevôľa.

Rád by som polemizoval s ideou individualizácie vo vzdelávaní. No v súvislosti s Učiacim sa Slovenskom sa to nevyplatí. Nejde v ňom totiž o nič iné, len o tvrdošijnú posadnutosť patetickou rétorikou o individualizácii, rétorikou o tom, ako sa má všetko prispôsobovať potenciálu a schopnostiam detí.

Bude okolo toho síce občas rozruchu, učitelia občas nebudú vedieť, čo majú vlastne robiť, pribudne im dajakej administratívnej práce, zdá sa, že aj inštitúcií, a to bude tak z reformného individualizačného ošiaľu všetko.

V materiáli ma nič nepresvedčilo, že by aj samotným autorom bolo jasné, čo také „paradigmaticky“ nové to v tých školách chcú mať. Lebo aj tak nakoniec učitelia budú konfrontovať svoje postupy a deti so vzdelávacími štandardmi, žiaci budú, ako sa zdá, ešte viacej testovaní a budú musieť vykazovať bežné a dúfajme, že normálne vzdelávacie výstupy.

V materiáli ma nič nepresvedčilo, že by aj samotným autorom bolo jasné, čo také „paradigmaticky“ nové to v tých školách chcú mať. Zdieľať

Deviatačka Evička sotva uspeje pred testovaním z matematiky, keď sa bude domáhať práva, aby sa na ňom nezúčastnila, pretože učenie sa matematiky na príslušnej úrovni vzdelávacích štandardov nie je v súlade s jej osobným potenciálom a vzdelávacími potrebami a že ona sa predsa v individuálnom kútiku pre samoštúdium celé hodiny a dni hĺbkovo venovala dejinám hudby.

Naopak, pekne sa na testovaní zúčastní a pri všetkej tej snahe rozvinúť svoj individuálny osobný potenciál ešte dopadne ako neprospievajúca chudera. Jej jediným šťastím bude, že v zmysle reformy nebude môcť prepadnúť.

Protiškolská nôta
 

Ďalším znakom ideovej identity Učiaceho sa Slovenska bolo a je zdôrazňovanie, že namiesto povinnej školskej dochádzky budeme používať spojenie povinné vzdelávanie. To aby sme otvorili vzdelávacie prostredie aj mimo školy.

Veľa vody však napokon konkrétne návrhy nenamútili. Ostáva v platnosti to, čo je, teda možnosť domáceho vzdelávania na prvom stupni základnej školy (a rodičom sa dovolí, aby sa doma venovali aj deťom v predškolskom veku!), no a experimentálne sa z Českej republiky preberie aj možnosť domáceho vzdelávania na druhom stupni základnej školy.

Idea, že vzdelávanie nie je viazané len na školu, sa odráža aj v zdôrazňovaní toho, že vzdelávanie neznamená chodenie do inštitúcie, ale zaradenie do vzdelávacieho programu, čo sa môže diať trebárs aj doma.

Fajn, ak by autori návrhu boli dôslední. No vzdelávacie programy zrazu už nie sú také dôležité pri ďalšom vzdelávaní učiteľov, tam sa akreditujú inštitúcie a v tejto logike nebudú (našťastie) možno pracovať ani vysoké školy.

Tam sa cez akreditáciu študijných odborov prisudzuje kredit škole. Takže opäť falošný sentiment hrajúci na celkom zbytočnú protiškolskú nôtu. A azda aj dôvod, prečo tento zásadný dokument nemá samostatnú časť o základnej škole, tak ako ich má pre predškolské vzdelávanie, gymnáziá, odborné a vysoké školy. Prinajmenšom zvláštne.

Celá úporná snaha rétorického presviedčania o individualizácii zahatila možnosť racionálnejších návrhov a riešení. Na jednej strane sa obsah dokumentu nasýtil zbytočnými a zahmlievajúcimi textovými časťami, keď jeho pasáže viac pripomínajú osvetovú príručku pre zanedbaných učiteľov o tom, ako majú učiť, než seriózny školský politický dokument. Odkazy na kvetinovú výzdobu a na koberce v školách sú už len čerešničkou na torte.

Pasáže dokumentu viac pripomínajú osvetovú príručku pre zanedbaných učiteľov o tom, ako majú učiť, než seriózny školský politický dokument. Zdieľať

Romantickú snovú povahu textu dotvárajú odporúčania, s akými architektmi sa má spolupracovať pri výstavbe nových školských budov a ich riešení. Akoby sa v súčasnosti začala alebo v blízkej budúcnosti mala začať masívna výstavba nových škôl. Nehrozí. Autori to dobre vedia a svoje architektonické vízie si mali ponechať na iné pojednania pre iné materiály, ako je tento.

Snívanie bez základu
 

A v tomto individaulizačnom osvetovom zápale im ani nenapadlo, že by viac energie a konečne aj základ dobrých riešení mohli nájsť v tom, aby položili nové piliere štátnej správy vzdelávania a aj dobrému vymedzeniu najzákladnejších dokumentov pre vzdelávanie: vzdelávacím programom.

O nich síce tvrdia, že to je základ všetkého, ale nepriniesli do nich vôbec nič nové. Všetko to, o čom snia a donekonečna vysvetľujú v rámci individualizácie a inklúzie, totiž musí vyplynúť z týchto programov.

Nie tým, že učiteľov bude štát poúčať, čo a ako majú robiť, ale že im dá naozajstný priestor, aby, ak to, čo vedia a chcú robiť, aj robiť mohli, aby mali reálnu autonómiu.

Učiace sa Slovensko by potom vôbec nemuselo vymýšľať a navrhovať také krkolomnosti, ako je členenie školského roka na semestre alebo vypočítavanie úväzku učiteľov v minútach (!), aby mali školy pružnejší model svojho organizačného chodu. Možností, príkladov a medzinárodných skúseností je dosť. Všeobjímajúcich a nekonkrétnych odkazov na Fínsko by už azda stačilo.

Cesta k nekvalite

 

Jedna z posledných vecí pre túto analýzu: V zajatí povrchných, úzkoprsích slovenských úvah zostali autori aj tam, kde znovu hovoria, že vzdelávanie učiteľov na univerzitách sa má znovu diať v takzvanom spojenom päťročnom magisterskom štúdiu.

Ja sa naozaj obávam, že nevedia, čo hovoria, a nemajú ani potuchy, čomu podliehajú. Hovoria síce o tom, že učiteľské programy sú profesijnými, teda nie tradičnými akademickými programami, z čoho by malo vyplynúť (no vôbec nevyplynulo), že učiteľské programy by mali vstúpiť do iného režimu vysokoškolského vzdelávania.

Bohapusté riešenie návrhu spojeným magisterským štúdiom bude zase čisto mechanický a nič neriešiaci akt. Je dokonca v rozpore s ideami, ktoré na margo profesijných štúdií prináša kapitola o vysokých školách. Toto riešenie bude mať celkom určite opačný efekt, ako si navrhovatelia myslia.

Celá dlhá magisterská príprava povedie k zníženiu kvality magisterského štúdia a definitívne zakonzervuje našu neschopnosť kvalitatívne odlíšiť jednotlivé stupne vysokoškolského vzdelávania. To sme sa na Slovensku nenaučili dodnes a celý tento proces len zastavíme. O medzinárodnej kompatibilite budeme zase ďalšie roky len snívať a veľa hovoriť.

Je jednoducho ilúziou si myslieť, že učiteľské fakulty zrazu dramaticky zmenia kvalitu a budú reálne, nie fiktívne a podvodne, ako je to v drvivej väčšine dnes, vykazovať medzinárodne uznávanú kvalitu svojej práce, ktorú spôsobilosť pre uskutočňovanie magisterských programov vyžaduje.

Je jednoducho ilúziou si myslieť, že učiteľské fakulty zrazu dramaticky zmenia kvalitu. Zdieľať

A tak budeme akreditovať spojené magisterské štúdium jedna radosť a tváriť sa, akí sme úžasní, že máme vysoko vzdelaných učiteľov na medzinárodne akceptovaných univerzitách či fakultách.

No my ich jednoducho nemáme a dlho ich mať nebudeme, nech sa aj v rámci učiteľského vzdelávania spoja všetky tri stupne vysokoškolského vzdelávania a dáme všetkým učiteľom rovno doktoráty, veď na Slovensku stačí navrhnúť a už to ide. Použitím magisterského štúdia ako náhradu doplnenia učiteľskej kvalifikácie už len všetko zaklincujeme k úplnej dokonalosti.

Áno, týmito krokmi udržíme fakulty vzdelávajúce učiteľov v nízkej kvalite. A toľko skloňovanú túžbu po mobilite študentov znížime takmer na nulu, lebo im ani v rámci otvoreného prechodu z jedného stupňa na druhý neumožníme prirodzenú zmenu školy a celkom znemožníme splniť podmienky zahraničných mobilít, ktoré sú viazané na bakalárske štúdium.

No a celkom vynechávam skutočnosť, že celý tento segment Učiace sa Slovensko zanedbalo natoľko, že nebolo schopné všimnúť si, že je tu množstvo otvorených otázok v súvislosti s učiteľmi odborných predmetov, s učiteľkami a učiteľmi predškolského vzdelávania a prvého stupňa základnej školy.

Na Stromovej a nikdy inak

Časť Učiaceho sa Slovenska, ktorá sa týka odborného vzdelávania, síce už toľko neindividualizuje, má inú, typickú eurospeach úradnícku rétoriku a keďže to ani nie je moja šálka kávy, nechcem ju detailnejšie komentovať.

Na dôveryhodnosti jej však vôbec nepridáva skutočnosť, že veľké množstvo cieľov je ukrutne alibistických: vytvorí sa komisia, zriadi sa pracovná skupina, urobí sa prieskum, iniciuje sa výskum, povedie sa diskusia.

Tak vlastne neviem, na akých základoch má reforma odborného vzdelávania stáť. Miešanie kariet v podobe dokladov o odbornom vzdelávaní, ktoré tvoria podstatnú časť návrhu, mi neumožňujú vlastne vôbec vytvoriť si dobrú predstavu, o čo by tu malo ísť.

Na dôveryhodnosti dokumentu však vôbec nepridáva skutočnosť, že veľké množstvo cieľov je ukrutne alibistických: vytvorí sa komisia, zriadi sa pracovná skupina, urobí sa prieskum, iniciuje sa výskum, povedie sa diskusia. Zdieľať

No a časti o vysokých školách sa venovať nebudem vôbec. Materiál z dielne dvojice autorov môže byť akýkoľvek sympatický alebo akýkoľvek zlý. Bude z neho len toľko, koľko pripustia reprezentácie vysokých škôl prostredníctvom svojich orgánov.

A napokon, podľa návrhu bude mať správu vysokých škôl na starosti iné ministerstvo ako to, pod ktoré spadá dnes. Učiace sa Slovensko nám však dáva jasné písomné posolstvo: obe ministerstvá budú najmenej nasledujúcich desať rokov sídliť v jednej budove na Stromovej ulici.