K VECI: Francúzska revolúcia a Cirkev

14. júla si Francúzsko pripomenulo Deň dobytia Bastily. Ide o spomienku na revolúciu, ktorá zrútila dovtedajší ancien régime a viedla k nastoleniu nového poriadku, ktorý sľuboval totálnu premenu celej spoločnosti.

Na rozdiel od americkej revolúcie, v ktorej išlo o zachovanie Bohom ustanovených práv a politického poriadku, francúzska revolúcia bola útokom na samotné tkanivo spoločnosti. Francúzska revolúcia neobišla žiaden aspekt ľudského života. Podľa Výboru pre verejnú bezpečnosť, ktorý bol značne ovplyvnený filozofiou J. J. Rousseaua, bolo pre nastolenie demokracie a záchranu francúzskeho národa pred utláčaním nevyhnutné „úplne zmeniť ľud, ktorý chceme oslobodiť, odstrániť predsudky, zmeniť jeho zvyklosti, obmedziť jeho potreby, vykoreniť neresti a očistiť jeho túžby.“

Neobmedzená zvrchovanosť "ľudu"

Na dosiahnutie tohto cieľa mal vzniknúť nový štát postavený na rozume, ktorého hlavným ideologickým programom malo byť dosiahnutie neobmedzenej zvrchovanosti „ľudu“ a vykorenenie starých tradícií, noriem a náboženských predstáv.

Revolučná vláda bola osobitne zainteresovaná na zničení akejkoľvek stopy po Rímskokatolíckej cirkvi, pretože Rím považoval Francúzsko za „svoju najstaršiu dcéru“ a francúzsky panovník zasvätil „svoju osobu, štát, korunu aj poddaných“ Panne Márii.

Ústavodarné zhromaždenie začalo proticirkevnú kampaň zakomponovaním nasledujúceho článku do Deklarácie ľudských práv: „Žiadna skupina osôb ani jednotlivec nemôže uplatňovať inú autoritu než je tá, ktorá vyplýva priamo z vôle ľudu.“ Inými slovami, Cirkev sa už nemôže vyjadrovať k verejným otázkam a sekulárny štát má mať posledné slovo v každej oblasti ľudského a spoločenského života.

„Duchovenstvo muselo odprisahať vernosť francúzskej ústave a oponenti museli odstúpiť zo svojich funkcií, pričom mnohí z nich boli prenasledovaní ako zločinci. Laickí katolíci lojálni k pápežovi boli považovaní za rebelov a zradcov.“ Zdieľať

Neskôr bol zrušený konkordát z roku 1516, ktorý definoval vzťahy Francúzska s pápežom. Finančné a diplomatické vzťahy s pápežom boli prerušené. V mene slobody boli zrušené všetky rehoľné sľuby a vo februári 1790 bola prijatá legislatíva na likvidáciu kláštorov a konfiškáciu ich majetku.

Zoštátnenie Cirkvi

Občianska ústava duchovenstva z 12. júla 1790 premenila klérus na štátnych zamestnancov, biskupi a kňazi mali byť volení ľudom a platení štátom. Pápež už nemal mať v týchto otázkach žiadne právomoci. Duchovenstvo muselo odprisahať vernosť francúzskej ústave a oponenti museli odstúpiť zo svojich funkcií, pričom mnohí z nich boli prenasledovaní ako zločinci. Laickí katolíci lojálni k pápežovi boli považovaní za rebelov a zradcov.

Keďže iba štyria zo 135 biskupov boli ochotní odprisahať vernosť ústave, už v roku 1791 prijalo Zákonodarné zhromaždenie ešte radikálnejšie sankcie namierené proti Cirkvi. Všetkým náboženským kongregáciám bolo zakázané nosiť kňazské rúcho. Kňazi lojálni k pápežovi boli automaticky obvinení z „fanatizmu“ a odsúdení na 10 rokov väzenia. Procesie boli zakázané. Chrámy prišli o kríže a náboženské artefakty. Štátni kňazi sa mohli ženiť, rozvádzať a vznikol inštitút civilného manželstva. Vzdelávanie, ktoré po stáročia rozvíjala Cirkev, bolo znárodnené.

S cieľom dechristianizovať Francúzsko bolo zavedené nové civilné náboženstvo – patriotizmus. Gregoriánsky kalendár bol zrušený a nahradený názvoslovím odvodeným z prírody. S cieľom znemožniť nedeľné sväté omše mal mať každý mesiac tri „týždne“, jeden týždeň mal trvať desať dní a desiaty deň mal byť dňom odpočinku.

Katolícke sviatky boli nahradené národnými a občianskymi sviatkami. Kult martýrov revolúcie (Rousseau) mal nahradiť úctu k svätým. Používanie slova „svätec“ bolo zakázané. Revolučná vláda vyhlásila, že „predmetom národného a verejného uctievania nesmie byť nič iné než sloboda a svätá rovnosť.“

Každé mesto, každá dedina musela vztýčiť „oltár vlasti“ a organizovať patriotické rituály v júli – „mesiaci federácie“. Sviatok prírody bol zavedený v auguste a kult rozumu sa slávil v Civilnom chráme v Paríži, bývalej katedrále Notre Dame. Ako bohyňu rozumu tam korunovali tanečnicu, ktorá následne tancovala pred publikom.

„Bez ohľadu na moju vlastnú úlohu v celej tejto veci musím priznať, že občianska ústava duchovenstva... bola azda najväčšou politickou chybou Zhromaždenia, odhliadnuc od následných strašných zločinov, ktoré z tejto chyby vyplynuli.“
princ de Talleyrand
Zdieľať

V roku 1794 nahradil ateistickú adoráciu rozumu kult „najvyššej bytosti“. Na prvej verejnej slávnosti samozvaný najvyšší kňaz Robespierre v homílii vyhlásil: „Idea najvyššej bytosti a nesmrteľnosti duše je trvalou výzvou k spravodlivosti, je v konečnom dôsledku sociálna a republikánska.“

Chyby a neúspech revolúcie

Napriek všemožnému úsiliu sa misionárom teroru nepodarilo zničiť Cirkev. Naopak, hrdinstvo tisícov mučených biskupov, kňazov a veriacich sa stalo inšpiráciou pre milióny veriacich, a napokon viedlo k duchovnej obnove Francúzska v 19. storočí.

Jeden z nevyspytateľných politických aktérov, exkomunikovaný biskup z Autun, princ de Talleyrand, ponúkol nasledujúce hodnotenie tohto desivého obdobia prenasledovania a teroru: „Bez ohľadu na moju vlastnú úlohu v celej tejto veci musím priznať, že občianska ústava duchovenstva . . . bola azda najväčšou politickou chybou Zhromaždenia, odhliadnuc od následných strašných zločinov, ktoré z tejto chyby vyplynuli.“

Francúzsky generál Henri Clarke v správe predloženej vláde v roku 1796 skonštatoval: „Je zrejmé, že naša revolúcia – pokiaľ ide o otázku náboženstva – zlyhala na celej čiare. Francúzsko je opäť rímskokatolícke a azda sme už v tom štádiu, že budeme potrebovať podporu samotného pápeža, aby sa kňazi pridali na stranu Revolúcie.“

Francúzski ideológovia sa teda poučili – podobne ako ich barbarskí epigóni v 20. storočí – že každý pokus zničiť Cirkev a eliminovať veriacich je vopred odsúdený na neúspech. Lebo ako svojej Cirkvi prisľúbil sám Kristus, „pekelné brány ju nepremôžu...“

George J. Marlin
Autor je editorom biografie arcibiskupa Fultona Sheena (The Quotable Fulton Sheen) a autorom knihy The American Catholic Voter (Americký katolícky volič).

Pôvodný text: The French Revolution and the Church, medzititulky redakcia, ilustračné foto: thecatholicthing.org, payingattentiontothesky.com

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo