Donald verzus Kamala Záleží ešte v roku 2024 na hlasoch katolíkov?

Po tom, ako Kamala Harrisová odmietla pozvanie postaviť sa na pódium počas slávnej večere na počesť Ala Smitha, ktorej hostiteľom je newyorský arcibiskup kardinál Timothy Dolan, stĺpčekár Joe Concha vyslovil názor, že Harrisovej „je zjavne jedno, že ohrdla [katolíckymi voličmi]“.

Harrisová je prvý demokratický prezidentský kandidát, ktorý vynechal toto podujatie, od roku 1984, keď tak urobil Walter Mondale. Toto rozhodnutie vysiela jasné posolstvo, že charitatívne podujatie na počesť newyorského demokratického guvernéra Alfreda E. Smitha (1873 – 1944), prvého katolíka nominovaného do úradu prezidenta, nie je dôležitým fórom pre radikálnych ľavičiarov, ktorí ovládli stranu Roosevelta, Trumana a Kennedyho.

Táto okolnosť vyvoláva dôležitú otázku. Sú katolícki voliči ešte dôležití? Zdá sa, že viceprezidentka Harrisová si to nemyslí.

Demokratom väčšinu 20. storočia na jednotnom katolíckom hlase záležalo. Keby sa napríklad v roku 1960 katolíci v Chicagu, Newarku, Filadelfii, Detroite a v St. Louis neboli silne postavili za Johna Fitzgeralda Kennedyho, bol by stratil štáty Illinois, New Jersey, Pensylvániu, Michigan a Missouri, kde sa odohrával tesný súboj – a bol by zvíťazil Richard Nixon.

Koncom 60. rokov 20. storočia sa katolícka politická demografia začala meniť. Tento posun spôsobilo to, že morálne zásady katolíckych voličov a ich cirkvi čoraz väčší počet demokratických funkcionárov skôr kritizoval, než obhajoval. Preto katolícki voliči predstavovali kľúčový prvok pri zvolení Nixona v roku 1972 a Ronalda Reagana v rokoch 1980 a 1984.

V 21. storočí však vplyv detí a vnúčat katolíckych imigrantov z Európy a Írska poklesol. „Generácia druhej svetovej vojny“ sa rýchlo zmenšuje. V auguste 1945, keď sa vojna skončila, bolo v uniforme 16 miliónov Američanov, z nich 35 percent katolíkov. Dnes je veteránov druhej svetovej vojny menej ako 50 000.

Medzi mladšími z týchto veteránov bol aj môj otec John Marlin. V roku 1944 odišiel ako 17-ročný k námornej pechote, dostal purpurové srdce, stal sa newyorským policajtom a celý život prežil ako republikán. Zomrel 25. septembra vo veku 97 rokov.

Veteránov kórejskej vojny zomiera tisícka denne a z Vietnamu denne zomiera 500 vojakov.

Odchod týchto „skalných“ katolíkov, ako ich nazval kardinál Dolan, významne ovplyvnil výsledky volieb aj prieskumov verejnej mienky.

Čo si teda myslieť o katolíckych voličoch v roku 2024?

V auguste uverejnený prieskum televíznej siete EWTN a mediálneho domu Real Clear Politics ukázal, že 50 percent katolíkov plánuje voliť Harrisovú a 43 percent podporuje Trumpa. Katolíčky podporujú Harrisovú oproti Trumpovi v pomere 56 percent k 37. Trump vedie medzi katolíckymi mužmi v pomere 49 percent k 43.

Spomedzi Hispáncov dáva 49 percent prednosť Harrisovej a 30 percent sa prikláňa k Trumpovi.

Prieskum televízie EWTN sa zhodoval s inými celonárodnými prieskumami, sčasti aj preto, že bol všeobecný. Inými slovami, nerozlišoval medzi pokrstenými a praktizujúcimi katolíkmi.

Vezmime si prípad prezidenta Joa Bidena, ktorý sa chváli tým, že je horlivý katolík. Washingtonský arcibiskup kardinál Wilton Gregory na veľkonočnú nedeľu poznamenal, že Biden je „bufetový katolík“. Tým chcel povedať, že Biden sa pridržiava katolíckeho učenia, ktoré sa mu páči, a odmieta to, ktoré považuje za osobné alebo politicky nepohodlné. „Bufetový katolík“ Biden podporuje rovnakopohlavné manželstvá a potraty – dokonca aj v momente narodenia.

Rozdiel medzi katolíckymi voličmi, ktorí chodia do kostola, a nepraktizujúcimi je dôležitý. Prečo je to tak, ilustruje niekoľko príkladov.

V roku 2000 zvíťazil George W. Bush s podporou 57 percent praktizujúcich katolíkov, no iba 49 percent hlasov všetkých katolíkov. V tesnom súboji v roku 2004 dostal Bush, ktorý kandidoval proti pokrstenému katolíkovi Johnovi Kerrymu, 52 percent hlasov všetkých katolíkov. Pokiaľ však ide o tradicionalistických katolíkov, prieskum organizácie Pew prezradil, že dostal rekordných 76 percent ich hlasov.

V týchto dvoch voľbách, ktoré boli prakticky vyrovnané, predstavovali víťazný rozdiel praktizujúci katolíci.

To sa môže stať aj tento rok.

Katolíkom sa v tomto volebnom roku podrobnejšie venoval septembrový prieskum organizácie Pew Research Center. Hlasy všetkých katolíkov išli z 52 percent Trumpovi a 47 percent pripadlo Harrisovej. Bieli katolíci sú na 61 percent za Trumpa a na 38 percent za Harrisovú. Hispánski katolíci sú na 34 percent za Trumpa a na 65 percent za Harrisovú.

Bieli katolícki voliči, ktorí navštevujú bohoslužby, favorizujú Trumpa (65 percent) pred Harrisovou (34 percent). Pew, žiaľ, nerobil prieskum medzi praktizujúcimi hispánskymi katolíkmi.

Celkovo vzaté, aj keď počet praktizujúcich katolíkov klesá, v roku 2024 na nich ešte stále záleží – aj keď je to možno ich posledné vzopätie.

V tesnom súboji o prezidentský úrad sa ráta každý hlas, najmä v politicky nevyhranených štátoch v takzvanom Hrdzavom páse: v Pensylvánii, vo Wisconsine a v Michigane.

V okresoch štátov, ktoré postihla veľká ekonomická depresia a ktoré stratili robotnícke pracovné miesta v prospech Mexika a Číny, zostáva veľký počet praktizujúcich, i keď postarších katolíkov. Priemerný vek obyvateľov mnohých týchto okresov je 50 rokov, pričom v celých Spojených štátoch je to 38 rokov.

Títo katolíci dostali v roku 2016 Trumpa do Bieleho domu a takmer to zopakovali v roku 2020.

A pokiaľ ide o Hispáncov, tí, čo sa pridržiavajú učenia cirkvi, možno pomôžu Trumpovi cez cieľovú čiaru v nevyhranených štátoch Arizona a Nevada.

O tom, kto bude v januári bývať v Bielom dome, možno rozhodnú hlasy pensylvánskych praktizujúcich katolíkov v okresoch Hrdzavého pásu a v predmestských okresoch okolo Filadelfie a Pittsburghu.

Výsledok prezidentských volieb možno ovplyvní súboj o kreslo senátora v Pensylvánii. Súčasný pensylvánsky senátor, „bufetový katolík“ Bob Casey ml., bojuje o svoj politický život. Hoci opustil katolícke učenie o potratoch a iných veciach, zneužíva pamiatku svojho nebohého otca, guvernéra Roberta Caseyho st., ktorého má pro-life hnutie v úcte.

Keby v tohtoročnom tesnom zápase o prezidentský úrad prišiel voliť v nevyhranených štátoch veľký počet ľudí z 9 percent obyvateľstva, ktoré predstavujú praktizujúci katolíci, možno by mohli mať zásluhu na tom, že pošlú radikálnu ľavičiarku Kamalu Harrisovú, aby si zbalila veci a vrátila sa do svojho prirodzeného politického prostredia: do Kalifornie.

 Z anglického originálu preložil Matúš Sitár.

George J. Marlin, predseda správnej rady organizácie Aid to the Church in Need USA (Pomoc trpiacej Cirkvi), je autorom kníh The American Catholic Voter (Katolícky volič v Amerike) a Sons of St. Patrick (Synovia sv. Patrika), ktorú napísal spolu s Bradom Minerom. Jeho najnovšia kniha je Mario Cuomo: The Myth and the Man (Mario Cuomo. Mýtus a skutočnosť).

Rubrika K veci je tvorená autorskými článkami prestížneho amerického magazínu The Catholic Thing, vychádza s podporou Kolégia Antona Neuwirtha. Článok nie je vyjadrením názoru Kolégia Antona Neuwirtha.