Hluk, sekularizácia, temnota. Tu sú návody pre kresťanov 21. storočia

Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Hluk, sekularizácia, temnota. Tu sú návody pre kresťanov 21. storočia

Sila ticha od kardinála Saraha, Cudzinci v cudzej krajine z pera arcibiskupa Chaputa a Benediktova voľba od Roda Drehera.

Túto jar prichádzajú na knižný trh zaujímavé knihy o živote kresťanov v postkresťanskom svete.

Všetky tri knižné novinky spája rovnaké východisko – Západ sa stal nepriateľským voči prirodzenosti človeka, voči kresťankej viere a kultúre konzervatívca. Každá z publikácií sa s témou vyrovnáva po svojom a ponúka svoj pohľad riešenia.

Cudzinci v cudzej krajine

Arcibiskupa Philadelphie Charlesa Chaputa preslávil bestseller o vzťahu cirkvi a štátu Render Unto Ceasar. A hoci v ňom píše hlavne o amerických reáliách, kniha nepatrí len Američanom. Dôkazom je aj slovenský preklad Čo je cisárovo, cisárovi (Nadácia Antona Tunegu, 2014).

V mnohom sme totiž s Američanmi na jednej lodi. Ako napísal pre Postoj jej prekladateľ Marek Hrubčo: „Keď tento výnimočne rozhľadený historizujúci teológ rozoberá vývoj vzťahu cirkvi a štátu v Spojených štátoch, treba si uvedomiť, že ide o debatu, ktorá Slovensko ešte len čaká. Americká skúsenosť pre nás môže byť v mnohom veľmi poučná.“

Podobne by to malo byť aj v prípade najnovšej knihy Charlesa Chaputa Strangers in a Strange Land (Cudzinci v cudzej krajine). Kniha vyšla v USA 21. februára.

Arcibiskup s indiánskymi koreňmi v nej píše o tom, ako môžu katolíci v Spojených štátoch žiť svoju vieru vo verejnom priestore, ktorý už nie je kresťanský.


Najprv treba povedať, že pod pojmom postkresťanský svet chápe Chaput celý „bohatý sever“, ktorý sa vyznačuje peniazmi a mocou. Vrátane EÚ, ktorej vyčíta, že sa tvári, akoby nemala s 1 500-ročným kresťanským dedičstvom nič spoločné.

„Kniha hovorí o výzvach, ktorým čelia americkí kresťania – a, áno, sú to vážne veci, pretože ak odmietneme čeliť a pochopiť reálne problémy, nemôžeme ich začať ani meniť. Ale ústredným bodom knihy je viesť ľudí cez tieto ťažkosti, pričom si zachováme radosť a nádej zo života Ježiša Krista,“ hovorí Chaput v jednom z rozhovorov.

Práve nádej by mala byť ústrednou témou knihy. Keď sa arcibiskupa Chaputa National Review pýta na rozdiel medzi optimizmom a nádejou, pomáha si definíciou Georgesa Bernanosa: kým nádej je prekonanie zúfalstva, optimizmus nazýva pískaním si na cintoríne. „Je to niečo ako autohypnóza,“ hovorí Chaput, ktorý nepovažuje nádej za emóciu.

Život kresťana podľa neho nie je rozprávka. „Kresťanstvo je náboženstvo realistov,“ hovorí. Zároveň však tvrdí, že „veriaci si nemôžu dovoliť luxus zúfalstva“. A nato je nádej.

„Kresťania majú byť zdravými bunkami spoločnosti. Musíme pracovať tak dlho, ako len dokážeme, spôsobom, ktorým môžeme,“ vraví arcibiskup – kapucín.

Chaput rozoberá aj nové hnutia v Cirkvi, ktoré majú podľa neho svoje slabšie aj silnejšie stránky. „Nikdy nenahradia naše farnosti. Ale môžu slúžiť takej istej vitálnej obnove, akej pomohli veľké rehoľné rády v predchádzajúcich storočiach,“ dodáva.

Veľa cituje Augustína. „Žil v dobe veľkého zmätku a spoločenských zmien, ktoré sa podobajú našim časom. Išlo o stret dvoch historických epoch, pričom nikdy nestratil nádej a radosť. Ak si chceme aj my zachovať takú vnútornú slobodu, Augustín by mal byť naším vzorom,“ vysvetlil.

Po historickom exkurze, kde opisuje základné atribúty americkej spoločnosti, sa Chaput v ďalších kapitolách venuje tomu, v akom stave sa americký experiment nachádza v 21. storočí a ako sa doň dostal.

Analyzuje faktory, ktoré zapríčinili, že národná kultúra je minimálne dve generácie značne podkopaná – rieši vývoj komunikácie, príchod antikoncepcie, feminizmu, homosexuálne manželstvá, gender politiku, politickú korektnosť a pod.

V ďalších kapitolách sa venuje spomínanej cnosti nádeje, vysvetľuje ju za pomoci Katechizmu, encykliky Spe salvi, Blahoslavenstiev či cez List Diognetovi z 2. storočia, ktorý má poukázať na ťažký život prvých kresťanov.

Catholic World Report hodnotí knihu ako provokačnú, ale napísanú veľmi kultivovaným jazykom. Chaput nie je v pozícii len akéhosi komentátora kulúry, je pastierom, ktorý dáva inštrukcie dušiam.

Chaputova analýza stretu kresťanskej viery a morálky s agresívnou sekularizáciou tak jednznačne stojí za prečítanie.

Benediktova voľba

Očakávanou knižnou novinkou podobného typu je aj The Benedict Option (Benediktova voľba) od amerického publicistu a autora bestsellerov New York Times Roda Drehera. Komentátor The American Conservative je oduševneným propagátorom pomerne radikálnej myšlienky.

O čo ide?

Inšpirácia pochádza od škótskeho filozofa Alasdaira MacIntyrea (ktorého, mimochodom, spomína aj Charles Chaput). MacIntyre v závere svojej knihy Strata cností (After Virtue, 1981) tvrdí, že západná spoločnosť je na tom podobne ako Rímska ríša v posledných rokoch pred svojím zánikom, a preto musia prísť nové, lokálne formy komunít, ktoré uchovajú civilizovaný, intelektuálny a morálny život v časoch temnoveku, ktorý sa blíži.

Rod Dreher mapuje v súčasnej Amerike a Európe náznaky trendu, ktorý sa na niečo také podobá. Nazýva to Benediktova voľba, keďže ide o modernú adaptáciu diela sv. Benedikta z Nursie (480 – 547).

Tento vzdelaný aristokrat opustil dekadentný Rím a svetský chaos a odišiel do neďalekých kopcov pri dedine Subiaco. Najprv žil ako pustovník sám, potom sa pri ňom začali schádzať ostatní eremiti, až napokon založil kláštor na Monte Cassine s jasnými pravidlami.

Vďaka kláštorom, v ktorých sa prepisovala antická literatúra a žil asketický život, prežila kultúra a morálka v Európe barbarské obdobie.


A čo sú ekvivalenty stredovekých kláštorov v 21. storočí?

Dreher opisuje situáciu predovšetkým v Severnej Amerike, kde dochádza k zaujímavému javu. Všimol si, že v okolí viacerých kláštorov sa začali sústreďovať noví obyvatelia. Zámerne sa presťahovali do obcí v blízkosti mníchov, aby mali účasť na ich modlitbe a liturgii a zároveň žili jednoduchší, zdravší a plnší život.

Koncept Benediktovej voľby je však širší a ekumenický. Dreher k nemu radí aj vzdelávacie projekty či laické komunity, ktoré vznikajú vo veľkomestách.

„Jasné, že teraz nemajú byť všetci mníchmi. To, čo potrebujeme, je vziať Regulu sv. Benedikta a adaptovať ju v podmienkach života mimo kláštora,“ vysvetľuje Dreher na stránkach The American Conservative. Autor stručne rozoberá, ako by sa dnes dali žiť základné atribúty Reguly: poriadok, modlitba a práca, stabilita, komunita, pohostinnosť a vyváženosť.

Dreher upozorňuje, že idea Benediktovej voľby nevytvára alternatívu voči cirkveným štruktúram, no môže značne ovplyvniť, ako bude Cirkev vyzerať na Západe najbližšie storočia. Bude to však nevyhnutné, keďže – ako uvádza anotácia knihy – prichádza nová doba temna, čas skúšok, v ktorom sa kresťania „naučia rozlišovať medzi povrchným optimizmom a kresťanskou Nádejou“.

Benediktova voľba vyjde v anglickom origináli tento mesiac.

Sila ticha

Kardinál z africkej Ghany Robert Sarah je prefektom vatikánskej Kongregácie pre Boží kult a disciplínu sviatostí. Má rád tradičnú liturgiu, vlani v lete vyvolal polemiku v Cirkvi, keď vyzval kňazov, aby od adventu slúžili omše tvárou k „liturgickému Východu“.

V roku 2015 vyšiel knižný rozhovor s kardinálom Sarahom Boh alebo nič, ktorý s nim spravil francúzsky novinár Nicolas Diat. Knižka zaznamenala obrovský úspech a bola už preložená do 14 jazykov. Sarah, ktorý viedol cirkev v Ghane za vlády diktátora Séku Tourého, v nej vystupuje veľmi kriticky voči Západu a neobchádza ani politicky korektné témy.

Fanúšikovia afrického kardinála preto nedočkavo čakajú na jeho druhú knihu The Power of Silence: Against the Dictatorship of Noise (Sila ticha: proti diktatúre hluku). V anglickom preklade vyjde v polovici apríla.


Kniha o tichu vznikala príznačne medzi múrmi kartuziánskeho kláštora La Grande Chartreux vo Francúzsku. Ide o kláštor z filmu Philipa Gröninga Veľké ticho. S kardinálom Sarahom sa opäť rozprával Nicolas Diat.

Obsiahla publikácia vychádza z premisy, že súčasný svet generuje toľko hluku, že vyhľadávanie ticha a samoty sa stáva čoraz viac a viac nevyhnutným.

„Hoci človeka charakterizuje reč, ticho je to, čo ho definuje. Pretože reč dostáva zmysel len v rámci ticha,“ hovorí kardinál Sarah.

Kniha je hlbokou meditáciou o tichu. Kardinál si v nej kladie otázku, či tí, ktorí nepoznajú ticho, môžu vôbec dosiahnuť pravdu, dobro a krásu? Jeho odpoveď je nepopierateľná: všetko veľké a kreatívne je tvorené tichom. Boh je ticho.

„Ticho je dôležitejšie než akákoľvek iná ľudská práca. V ňom sa prejavuje Boh,“ vraví. V novej knihe chce podľa vlastných slov pozvať kresťanov a ľudí dobrej vôle vstúpiť do ticha, bez neho sme v ilúzii.

Kardinál Sarah sa nezaprel vo svojej kritike aj smerom k niektorým prvkom modernej liturgie, ktorú vidí ako príliš hlučnú a ukecanú.

„Často odchádzame z našich hlučných a povrchných liturgií bez toho, aby sa nám podarilo stretnúť s Bohom a našli tak vnútorný pokoj, ktorý nám chce dať,“ povedal.

Knihy o záchrane kresťanstva či vlastnej duše, zdá sa, začínajú byť celkom módne. Uvidíme, či padnú na úrodnú pôdu sekulárneho sveta.

Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo