V rozmedzí niekoľkých rokov som mal možnosť viackrát navštíviť Šarišský hrad a bol som pozitívne prekvapený, ako veľmi dokázala jeho obnovu pohnúť dopredu skupina nadšencov.
Nejde len o tento hrad, na podobne úspešné príbehy sa dá naraziť po celom Slovensku. Preto zamrzí, že aj tento rok opäť čítame o tom, že štát namiesto stabilnej a včasnej podpory komplikuje prácu ľuďom, ktorí zachraňujú pamiatky často s minimálnou odmenou a veľkým osobným nasadením.
Dobrovoľníci sa do záchrany slovenských ruín zapájali už v 80. rokoch. Pod hlavičkou Stromu života pracovali napríklad na záchrane kartuziánskeho kláštora na Kláštorisku v Slovenskom raji či na Spišskom hrade. Masovejším sa však tento fenomén stal až po páde komunistického režimu.
Štát začal tento typ dobrovoľníckych aktivít systematickejšie podporovať až po roku 2000. Dôležitými nástrojmi sa stali program Obnovme si svoj dom a neskôr projekty, ktoré do obnovy kultúrnych pamiatok zapájali nezamestnaných.
Program Obnovme si svoj dom existuje od roku 2004 a s jeho pomocou sa podarilo zrenovovať či aspoň zakonzervovať viaceré hradné areály.
Za žiadnej vlády to nefungovalo dokonale a objem vynakladaných prostriedkov bol doslova smiešny v porovnaní s financiami, ktoré do záchrany kultúrnych pamiatok investovali napríklad Poľsko či Maďarsko.
Bol to však funkčný model a pre mnohé občianske združenia a iniciatívy, ktoré sa záchrane hradov zväčša na dobrovoľníckej báze venujú, znamenal významnú pomoc.
Nástupom nového vedenia rezortu kultúry (Martina Šimkovičová, Lukáš Machala) došlo nielen k znižovaniu rozpočtu programu Obnovme si svoj dom, ale aj k problémom s jeho riadením. Upozorňuje na to nielen opozícia, ale aj samotné združenia, ktoré sa záchrane hradov venujú.
Podľa dát, ktoré minulý týždeň zverejnila exministerka kultúry Natália Milanová, bol v roku 2023 program Obnovme si svoj dom financovaný sumou 14,7 milióna eur, vďaka ktorým bolo možné podporiť 545 projektov obnovy kultúrnych pamiatok. V roku 2024 rezort kultúry znížil rozpočet na deväť miliónov eur, tento rok sa počíta s ďalším poklesom na 8,2 milióna eur. Počet podporených projektov poklesol približne na polovicu.
Oproti minulosti sa o pridelení dotácií takisto rozhoduje neskôr, čo dobrovoľníkom, ktorí sa tejto práci venujú, spôsobuje problémy.
Kým v minulosti podpisovali žiadatelia zmluvy na dotácie najneskôr v júni, v ostatných rokoch sa tento proces posúva. Tento rok majú byť výsledky hodnotenia zverejnené 31. júla a aj samotné ministerstvo priznáva, že odvtedy môže uplynúť ešte niekoľko týždňov, kým za žiadatelia dostanú k peniazom.
Problémom je to hlavne preto, lebo stavebná sezóna na hradných ruinách prebieha najmä na jar a v lete. Keď sa združenia dozvedia výsledok prideľovania peňazí až koncom júla a prostriedky dostanú ešte neskôr, zostáva málo času na obstarávanie materiálu, najatie remeselníkov a práce závislé od teplého a suchého počasia.
Napríklad niektoré murárske práce robené tradičnou technológiou si vyžadujú teplotu nad desať stupňov Celzia, čo môže byť v severnejších regiónoch Slovenska problém už aj v septembri.
Rovnaká situácia nastala v roku 2024, keď sa niektoré žiadosti vyhodnocovali až v auguste, a v roku 2025, keď rozhodnutia prišli v júni.
Pre nominantov SNS na ministerstve kultúry pritom hádam ani neexistuje lepšia politická príležitosť, ako je možnosť profilovať sa na záchrane historických pamiatok. Ani by pre to nemuseli veľa urobiť. Stačilo by počúvať ľudí, ktorí tomu rozumejú, a nesiahať na veci, ktoré fungujú.
Aspoň jedna skutočnosť nám však môže byť útechou. Ak aj toto leto stretneme pri návšteve hradov dobrovoľníkov, ktorí sa venujú ich obnove, je to dôkaz, že dobré veci nedokážu zničiť ani nekompetentní politici.
.jpg)




