Nová tržnica | Nemá to byť iba malé a horšie obchodné centrum, ale miesto stretávania sa – a najmä života

Bratislavské Trnavské mýto patrí k hlavným dopravným uzlom v meste. Dominuje mu rušná križovatka, kde sa stretávajú významné dopravné tepny a dve električkové radiály.

Už vyše štyridsať rokov k tomuto miestu patrí neprehliadnuteľná budova Novej tržnice od architekta Ivana Matušíka. Po tom, čo Stará tržnica v centre mesta prestala slúžiť svojmu pôvodnému účelu a stala sa televíznym štúdiom, mesto potrebovalo novú budovu tržnice.

Dokončená bola v roku 1983 a stala sa nielen krytým trhoviskom s množstvom obchodov a iných prevádzok, ale aj skvostom modernistickej architektúry, o čom svedčí aj jej zápis medzi národné kultúrne pamiatky, ktorou sa stala v roku 2022.

Vyriešila sa tak dilema o jej možnom zbúraní, no zároveň sa zhmotnila nová otázka: ako do tržnice, ktorej zlaté časy sa skončili na prelome storočí a medzičasom značne ošumela, vrátiť život a aký jej dať zmysel v čase veľkých nablýskaných obchodných centier a online nákupov?

Vďačiť za svoju záchranu môže tržnica aj skutočnosti, že patrí samospráve – hlavnému mestu, v správe ju však má mestská časť Nové Mesto. Vedúcim tržnice je od júla 2024 manažér Peter Briatka, ktorý má na starosti ako jej správu, tak aj revitalizáciu.

Peter Briatka. Foto: Postoj/Andrej Lojan

S vedúcim tržnice sa stretávame pri jednej z nových kaviarní, ktorá iba nedávno pribudla v susedstve tunajších tradičných kvetinárstiev. Najprv sa ideme pozrieť na strechu.

„Potrebujeme nielen kľúče, ale aj kľučku,“ hovorí, keď sa vyberieme po schodoch k plechovým dverám. „Mal som tu výťahárov na revíziu. Stálo to šesťtisíc eur, keďže tu máme osem nákladných výťahov,“ pokračuje.

Po vystúpení na strechu si všimneme, že je doslova posiata stovkami oranžových nasprejovaných značiek. „Nie je v dobrom stave, zistilo sa tu tisíctristo netesností,“ ozrejmí Briatka. „Rekonštrukciu by v tržnici potrebovalo takmer všetko. Nie všetko urgentne, ale strecha áno.“

Bol to smutný pohľad

Zblízka môžeme vidieť aj obrovské červené komíny, ktoré sú takpovediac symbolom tržnice. Cez ne sa do tohto obrovského skleníka nasáva vzduch. Výduchy, ktorými prúdi vzduch zasa von, sú pomerne nenápadné.

„Robili sme si energetický audit a vyhodnotili opatrenia, ktoré sú prioritné. Začneme s tými lacnejšími s lepšou návratnosťou, no niektoré sa vyslovene neoplatia. Napríklad výmena celého plášťa – teda skiel – má energetickú návratnosť vyše sedemdesiat rokov,“ vysvetľuje vedúci tržnice so slovami, že v najbližšom období by sa do tržnice malo preinvestovať okolo štyri a pol milióna eur.

Z tohto dôvodu sa mestská časť chce uchádzať o grant na rekonštrukciu národných kultúrnych pamiatok, ktoré dopĺňajú aj kultúrnu funkciu.

Foto: Postoj/Andrej Lojan

Foto: Postoj/Andrej Lojan

Foto: Postoj/Andrej Lojan

Foto: Postoj/Andrej Lojan

„Tržnica začala degradovať príchodom obchodných centier. Ďalšou ranou bol zrekonštruovaný podchod a napokon covid, zavretie železničnej nemocnice a zbúranie Istropolisu,“ pokračuje. „Keď som sem prišiel v lete pred dvomi rokmi, bol to veľmi smutný pohľad.“

Zo strechy sa presúvame do strojovne. Ide takpovediac o srdce tržnice – respektíve jedno z dvoch, keďže takéto strojovne sú tu dve. V každej sa nachádza jedenásť ventilátorov, ktoré prefiltrujú a vymenia dvestotisíc kubických metrov vzduchu za hodinu.

Spleť rúr, ventilov a ciferníkov. Vedľa zasa stojí plechová skriňa s množstvom kontroliek a bakelitových prepínačov i tlačidiel. „Sem keď príde nejaký vzduchotechnik, tak povie: ,Vau, toto som videl raz v živote – v skriptách na vysokej škole,‘“ usmieva sa Briatka.

Nie div, keďže ide o pôvodné, teda viac ako štyridsaťročné stroje. Nielenže sú všetky funkčné, ale sú aj nevyhnutné na chod tržnice. Ak by vzduchotechnika prestala fungovať, budovu, ktorá sa inak vetrať nedá, by bolo nutné zavrieť.

Nová tržnicaSklený kontajner, kde sa snúbi socík s hipsterčinami a krásne to ladí

Jakub Lipták

Súčasťou našej exkurzie je aj podzemné podlažie, ktoré pozostáva zo zásobovacích priestorov a dvoch obchodných. V jednom, menšom, sa nachádza podnik, v druhom bola ešte donedávna herňa. Dnes je vyprataný a pripravený na nové využitie. Tým by mali byť krátkodobé prenájmy na podujatia ako koncerty či konferencie.

„Pôvodne tu boli potraviny a vchádzalo sa do nich nielen zvnútra tržnice, ale aj cez vonkajší vchod, čo je taká šikmina vonku,“ opisuje Briatka. „Potraviny tu však už nikdy nebudú, lebo jednak tento priestor nie je bezbariérový a jednak by tu nedávali zmysel. Tržnica má byť o tom, že je tu predajca ovocia a zeleniny, kapustárka, syrár, mliekar, pekár... a nie supermarket. Potraviny by skrátka ostatných nájomcov pochovali.“

Foto: Postoj/Andrej Lojan

Foto: Postoj/Andrej Lojan

Foto: Postoj/Andrej Lojan

Dva domy

Prízemie tržnice pozostáva z troch pozdĺžnych ulíc: dve vedú po jej krajoch, jedna, širšia, stredom. Keď sa postavíte do stredu a rozhliadnete sa vôkol seba – a aj smerom hore –, zbadáte, že ste akoby medzi dvomi domami.

„Matušík tržnicu naprojektoval ako malú súmernú mestskú štvrť,“ hovorí Briatka. „Na jej koncoch sú dve vstupné námestia a teraz sme na stredovom námestí, ktorému sa hovorí Kapustové miesto.“

Práve tu sa kedysi vo veľkom predávala z obrovských drevených sudov kyslá kapusta. Dnes je tu už iba jedna kapustárka, namiesto tradičných veľkých sudov má dva menšie plastové. Viac ani netreba. Napokon, väčšina z bývalého rušného trhoviska je prázdna – okrem stánku s kapustou je tu už len jeden ďalší s ovocím a zeleninou.

„Trhovníctvo by sme chceli obnoviť, no zatiaľ sa nám to veľmi nedarí. Je veľmi ťažké mať tu plné stoly ovocia a zeleniny, lebo nedokážeme konkurovať Lidlu,“ priznáva Briatka. „Malo by to tu mať atmosféru trhoviska a pouličného predaja a tak k tomu chceme pristúpiť. Hlavné hodnoty tržnice sú stretávanie sa, osobné interakcie, domáca výroba, a nie iba malé a horšie obchodné centrum.“

Foto: Postoj/Andrej Lojan

Zhruba polovica stredovej ulice by mala slúžiť trhovým stánkom, zvyšok tvorí gastrozónu s niekoľkými stravovacími prevádzkami, cukrárňou, no nájdeme tu aj predajňu syrov či racionálnej výživy. Trhová časť má však byť využiteľná aj na podujatia. „Nedávno tu bola tanečná súťaž, stoly sme vypratali a vpredu bolo pódium,“ objasňuje vedúci tržnice. „Má to teda byť o jedle a predaji, no dopĺňame k tomu kultúrno-spoločenskú funkciu, a čo je pre nás dôležité – výrobné prevádzky.“

Do tržnice v uplynulých mesiacoch takto pribudli sirupáreň, nanukáreň, pražiareň kávy, výrobňa medovníkov a psích maškŕt či keramická dielňa. Výrobné prevádzky sa sústreďujú predovšetkým na poschodí, kým na prízemí v krajných uličkách nájdeme skôr predajne.

„Na konci je viecha, potom kamenárstvo, brašnárstvo, vedľa bude bufet, ďalšia viecha. Tu budú vietnamské potraviny a tu bolo nechtové štúdio, ale skončilo,“ ukazuje Briatka. „Pôvodné prevádzky sme chceli v čo najväčšej miere zachovať, no odísť musela záložňa a neplatiči, medzi nimi aj predajňa alkoholu. Presťahovala sa aj sociálna výdajňa, čo sme radi, lebo to všetko sú prevádzky, ktoré podporujú sivú ekonomiku.“

Foto: Postoj/Andrej Lojan

Foto: Postoj/Andrej Lojan

Foto: Postoj/Andrej Lojan

Foto: Postoj/Andrej Lojan

Prvá ulička pokračuje domácimi potrebami, budúcou výrobňou cestovín s talianskou reštauráciou, kórejským bistrom, kebabárňou a kaviarňou. Presúvame sa k druhej ulici, na ktorej konci je lekáreň s prístavbou, ktorá do tohto prostredia zjavne nezapadá.

„Pamiatkari z toho nie sú úplne nadšení, ale tolerujú, že niektoré veci sa nedajú spraviť hneď,“ hovorí náš sprievodca. „V spolupráci s odborníkmi sme pripravili základný konceptuálny manuál jednotlivých priestorov, ktorý určuje, čo sa môže postaviť a čo nie. Toto konkrétne by tu byť nemalo,“ priznáva.

Súčasťou manuálu bolo aj zadefinovanie troch základných farieb tržnice: žltej, oranžovej a modrosivej. Ide o farby, ktoré nájdeme napríklad na nových stoličkách, ako aj na budúcich stoloch, ktoré by mali mať betónovú dosku – ako odkaz na priznaný pohľadový betón na mnohých prvkoch v interiéri.

Foto: Postoj/Andrej Lojan

Tu bol život

Neďaleko lekárne má svoj obchod jedna z pôvodných nájomníčok – predavačka oblečenia pani Šarköziová. V tržnici je od konca osemdesiatych rokov a zažila tu zlaté obdobie. Dnes si svojím obchodom privyrába k dôchodku.

„Ak by som z tohto mala živiť rodinu, tak to určite nie,“ hovorí. „Ale aspoň som medzi ľuďmi. Neviem si predstaviť, že by som ostala doma a iba chodila od sedačky k ľadničke.“

Podľa Petra Briatku mali pôvodní nájomcovia zo zmien zo začiatku strach, ale napokon si nové vedenie získalo ich dôveru. Noví zákazníci, ktorí sem prúdia, sú však najmä mladí ľudia a celkom iná cieľová skupina, než na akú boli tradiční predajcovia zvyknutí.

„Keď sa na nás pozrú, tak si povedia, že tu zastal čas. Ale sčasti majú pravdu, my sme už retro,“ myslí si pani Šarköziová. „Ale u nás si zasa kúpia starší. Tí, čo nechodia do tých centier. Mám tu svoju klientelu.“

To, že prichádzajú noví nájomníci, vníma pozitívne, no na jej vkus pribudlo priveľa gastronomických prevádzok. Privítala by štandardnú pekáreň či stánky s ovocím a zeleninou.

„Vegánska pekáreň, vegánska jedáleň, kórejská reštaurácia – a ja sa najem, keď idem hore do Ryby alebo tuto k Jankovi,“ hovorí majiteľka prevádzky s textilom o jedálni s tradičnou kuchyňou v strednej uličke.

Briatka uznáva, že ponuka by mala byť rôznorodá, no napriek snahe sa sem zatiaľ nepodarilo dostať napríklad klasickú pekáreň. „Zakladal som tri firmy, ale oproti tomu spraviť tržnicu je hrozne ťažké. Máme tu viac ako päťdesiat subjektov, ktoré musíme vedieť skoordinovať,“ vysvetľuje.

Foto: Postoj/Andrej Lojan

Prechádzame okolo predajne naturálneho vína, mäsiarstva, jedinej prevádzky s obslužnými malými potravinami, vegánskej pekárne a trafiky. Skoro na konci uličky sa blížime k legendárnemu kvetinárstvu pani Füleovej.

„Ako dlho ste tu, pani Füleová?“ pýta sa jej Briatka.

„Sto rokov. Som tu najstaršia, hanbím sa,“ smeje sa kvetinárka. Prizná, že tu má obchod od roku 1988. „Tržnica bola v Bratislave skoro sama. Nemali sme Aupark, Euroveu. Tu bol život,“ spomína.

„Mnohí moji zákazníci už pomreli, teraz chodí mládež, ale ona už inak nakupuje. Dneska tu bolo krásne mladé dievča, vraví mi, že si iba klikne na Instagrame či kde a kvety jej prídu domov,“ hovorí pani Füleová.

„Moja dcéra má tri deti, odvtedy ani nebola v obchode. Klikne si sem, donesú jej drogériu, klikne tam, donesú jej detskú výživu. Ale ja som rada tuto s našimi,“ dodáva.

Zákazníkov tržnice v poslednom období podľa jej slov pribudlo, ale okolo nej vraj iba prechádzajú. „Každý ide a pozerá do mobilu. Minule tu takto dvaja do seba nabúrali. Jeden hľadal kaviareň, druhý kórejské bistro, no moje kytice si ani nevšimnú... Ale dobre je tu, príďte ešte!“ lúči sa s nami.

Pani Füleová. Foto: Postoj/Andrej Lojan

Miesto, kam sa chodí

O chod tržnice sa stará zhruba dvadsiatka ľudí – strážnici, upratovačky, pomocní robotníci, údržbári a manažment. Podľa Briatku sú obchodné priestory na prízemí už v podstate vypredané, na poschodí ešte pár voľných ostalo. V jednom, dvojpodlažnom, kedysi bola reštaurácia, dnes čaká na nové využitie. Oproti nemu je dispozične podobný priestor, kde vznikla hubová farma.

„V niečom je to naša vlajková loď, lebo je to unikátny projekt. Priamo tu v tržnici pestujú huby, no venujú sa aj výskumu a vývoju nových materiálov,“ vysvetľuje Briatka. Ide o huby na kulinárske využitie, napríklad koralovce, hlivy, poľničky a mnoho ďalších druhov, ktoré si môžu návštevníci zakúpiť.

Aký je doterajší výsledok snáh o revitalizáciu a vyhliadky do budúcna? Podľa vedúceho sa podarilo stratu medziročne znížiť asi o dvadsať percent, pričom cieľ je byť aspoň na nule.

Foto: Postoj/Andrej Lojan

Foto: Postoj/Andrej Lojan

Oproti tržnici, na mieste zbúraného Istropolisu, vzniká nový projekt. Peter Briatka verí, že to tržnici skôr pomôže, než uškodí. „Chceme sem z okolia prilákať rôzne typy komunít,“ hovorí. „Pani s textilom má svojich zákazníkov, viechy majú svojich, výberová kaviareň svojich, vegáni ďalších.“

V Novej tržnici sa okrem stabilných prevádzok začínajú objavovať krátkodobé podujatia, v súčasnosti približne štyri do mesiaca. „Mali sme tu nedávno cyklistický aj pivný festival, teraz to bude večerná tržnica. Pravidelným konceptom má byť výstava teráriových zvierat, opäť tu bude vínny festival, chystajú sa rôzne vernisáže, výstava fotografií...“ vymenúva.

„Rozprával som sa teraz s jedným dídžejom, ten mi hovoril, že mladí ľudia prestali chodiť do nočných klubov, menej sa pije, ale stále sa chcú stretávať. Tržnica by mohla byť to miesto, kam sa chodí,“ uzatvára.