Psychologička o prostredí, v ktorom žijeme Vyčerpanie často pripisujeme práci alebo vzťahom, ale naše okolie môže zohrávať väčšiu rolu, než si myslíme

Hovorí, že naše telo neoddeľuje psychiku od prostredia a mozog neustále vyhodnocuje, či je naše okolie bezpečné alebo nás zaťažuje.

„Neusporiadané prostredie mozog nevníma len ako neporiadok. Vníma ho ako niečo nedokončené. Každá hromada vecí, každý vizuálny detail je pre mozog malý podnet, ktorý hovorí: Tu je niečo, čo nie je uzavreté,“ opisuje pre Postoj česká psychologička Petra Jonášová.

Niekedy podľa nej stačí upratať jednu plochu, ktorá dlhodobo zaťažuje, pustiť do priestoru viac svetla alebo odstrániť niekoľko vecí, ktoré s nami neladia.

So psychologičkou sme sa rozprávali o tom, či sa dá úpravou spálne zlepšiť spánok, ako na nás vplývajú farby a či je dôležité aj to, čo si oblečieme.

Opisuje tiež, aké prostredie môže vyvolávať pocit prázdnoty a či môžeme ochorieť zo svojho okolia.

Prečo je dôležité riešiť, v akom prostredí žijeme, čím sa obklopujeme a ako máme zariadenú domácnosť?

Naše telo neoddeľuje psychiku od prostredia. Mozog neustále vyhodnocuje, či je naše okolie bezpečné alebo zaťažujúce.

Keď napríklad sedíme v pokojnej kaviarni s príjemným svetlom, často sa uvoľníme bez toho, aby sme vedeli prečo.

Naopak, hlučný preplnený priestor nás môže unaviť za niekoľko minút. To nie je pocitová vec. To je reakcia nervového systému.

Nervový systém je evolučne nastavený na čítanie prostredia. Ak je prostredie pokojné, prehľadné a bezpečné, telo sa uvoľňuje.

Ak je zahltené, chaotické alebo vizuálne agresívne, telo sa aktivuje.

Môžete uviesť konkrétny príklad, ako sa to prejavuje?

Prídeme domov unavení, chceme si odpočinúť, no namiesto toho nás čaká neporiadok alebo preplnený priestor. Sadneme si, ale aj tak sme nepokojní.

Niekedy stačí vojsť do uprataného, pokojného priestoru a telo si vydýchne samo. Telo reaguje okamžite. Myseľ si to až spätne vysvetľuje.

Ak žijeme dlhodobo v neusporiadanom prostredí, zahltení vecami, môže to mať na náš nervový systém aj vážnejšie následky?

Áno, môže a často sa to deje veľmi nenápadne. Najskôr si to ani nevšimneme. Len sme viac unavení, horšie sa sústreďujeme, sme podráždení alebo máme pocit, že nemáme kapacitu.

A často to pripisujeme práci, vzťahom alebo sami sebe. No prostredie v tom môže hrať väčšiu rolu, než si uvedomujeme.

Ak sme dlhodobo v priestore, ktorý je zahltený, neprehľadný alebo vizuálne náročný, náš nervový systém zostáva v miernej aktivácii.

Telo akoby bolo stále v strehu, aj keď na to nie je zjavný dôvod.

Na telesnej úrovni sa to môže prejavovať stiahnutím svalov a mäkkých tkanív.

Tým sa zhoršuje cirkulácia aj prúdenie tekutín v tele vrátane lymfy a organizmus má obmedzené podmienky na regeneráciu.

Môžeme z toho aj ochorieť?

Nejde o to, že by prostredie samo osebe spôsobovalo ochorenie.

Dlhodobo však vytvára podmienky, v ktorých sa telo horšie uvoľňuje a regeneruje, a to sa postupne môže premietať aj do psychosomatických ťažkostí.

Je to, akoby sme žili v priestore, kde si telo nikdy úplne nevydýchne.

Ako náš mozog vníma neporiadok?

Neusporiadané prostredie mozog nevníma len ako neporiadok. Vníma ho ako niečo nedokončené.

Každá hromada vecí, každý vizuálny detail je pre mozog malým podnetom, ktorý hovorí: Tu je niečo, čo nie je uzavreté.

Možno to poznáme – sadneme si doma, chceme si odpočinúť, no aj tak máme v sebe nepokoj.

Akoby nás ten priestor nenechal byť. To nie je slabosť ani lenivosť.

To je reakcia nervového systému, ktorý sa v takom prostredí nedokáže plne uvoľniť. A potom sa to prirodzene premieta do nálady, energie aj schopnosti sústrediť sa.

Robí videá o upratovaníPoriadku sa venujem pätnásť minút denne a zásadne nie cez víkendy. Tlak na vianočné upratovanie je zbytočne veľký

Zuzana Hanusová

Ako zistíme, že nás zaťažuje práve prostredie, v ktorom žijeme či pracujeme?

Často veľmi jednoducho, podľa toho, ako sa cítime, keď sme v ňom dlhší čas.

Ak si doma nedokážeme odpočinúť, sme stále mierne napätí, unavení alebo podráždení bez jasnej príčiny, môže to byť signál, že prostredie náš nervový systém zaťažuje.

Typické je, že to nevieme presne pomenovať. Len cítime, že niečo nie je ono. Telo to však väčšinou vie skôr než hlava.

Reaguje napätím, nepokojom, niekedy aj únavou, ktorá nie je úmerná tomu, čo sme skutočne robili.

Je to podobné ako s hlukom – niekedy si ho ani neuvedomujeme, ale napriek tomu nás vyčerpáva.

Obľúbeným trendom zariaďovania domácností je minimalizmus, ktorý kladie dôraz na menej vecí, cieľom je odstraňovať rušivé elementy a prebytok. Aké sú pozitíva a negatíva minimalizmu?

Minimalizmus môže byť pre mnoho ľudí veľkou úľavou. Keď sa zníži množstvo podnetov, mozog má naraz priestor vydýchnuť si.

Často ľudia opisujú, že sa im v jednoduchšom prostredí lepšie premýšľa aj odpočíva.

Na druhej strane ak je minimalizmus príliš striktný, môže začať pôsobiť chladne alebo neosobne.

Človek potom síce nie je zahltený, ale zároveň sa necíti doma. Preto je dôležitá rovnováha.

Nejde o to, mať prázdny priestor, ale priestor, ktorý je pokojný a zároveň živý – ktorý nás nezahlcuje, ale ani neodpája.

Ako môžeme prakticky upraviť svoj priestor pre lepšie duševné zdravie? Je niečo, čo sa dá zmeniť hneď, bez veľkého plánovania či rozpočtu?

Často naozaj stačia malé kroky. Nemusíme hneď meniť celý byt.

Niekedy stačí upratať jednu plochu, ktorá nás dlhodobo zaťažuje, pustiť do priestoru viac svetla alebo odstrániť niekoľko vecí, ktoré už s nami neladia.

Môžeme tiež pridať niečo živé – rastlinu, obraz, prírodný prvok.

Dôležité je, ako sa v priestore cítime. Cieľom nie je dokonalosť, ale pocit, že si môžeme sadnúť a trochu sa nadýchnuť.

Ak niekto pracuje z domu, čoho by sa mal vyvarovať?

Veľmi dôležité je oddeliť pracovnú a oddychovú zónu, hoci len symbolicky.

Ak pracujeme napríklad z postele alebo z miesta, kde máme odpočívať, telo stráca orientáciu. Nedokáže rozlíšiť, kedy má byť aktívne a kedy sa má uvoľniť.

A potom sa môže stať, že sme unavení, ale zároveň nedokážeme vypnúť.

Čo s tým?

Pomáha vytvoriť si jasný signál. Určiť si konkrétne miesto, kde pracujeme, a iné miesto, kde odpočívame.

Dá sa úpravou spálne zlepšiť aj nekvalitný spánok či nespavosť?

Áno, prostredie má na spánok veľký vplyv. Spálňa by mala byť pre telo jasným signálom bezpečia a spomalenia. Pomáha tlmené teplé svetlo, minimum rušivých podnetov a pokojná, jemná farebnosť.

Niekde zaspíme okamžite, inde sa prevaľujeme. Telo veľmi citlivo reaguje na to, kde sa nachádza.

Ako na nás vplývajú farby? Nejde len o estetickú voľbu?

Náš nervový systém na farby reaguje veľmi rýchlo a často skôr, než si to uvedomíme. Nejde len o estetický výber.

Napríklad dlhodobá prevaha sivej môže pôsobiť utlmujúco, niekedy až vyvolávať pocit nedostatku energie.

Zelená býva upokojujúca, pretože ju máme spojenú s prírodou, modrá spomaľuje a utišuje.

Teplé odtiene ako žltá a zlatá môžu podporovať pocit vitality.

Mala som konzumu plné zuby

Zuzana Hanusová

Aktuálnym trendom je prostredie ladené do sivých a neutrálnych tónov. Pôsobí to čisto a moderne, ale niekomu chýba útulnosť.

Keď v takom prostredí žijeme dlhodobo, môže v nás vyvolávať útlm alebo pocit prázdnoty.

Náš nervový systém je pritom prirodzene nastavený na pestrosť a jemné farebné nuansy, ktoré poznáme z prírody.

Nejde o to, že by existovala správna farba, ale o to, že farby v nás niečo vyvolávajú – a my v tom prostredí potom žijeme každý deň.

Ak na nás vplývajú farby, môžeme si teoreticky zlepšiť náladu aj oblečením.

Áno, veľmi a nie je to len otázka štýlu alebo vkusu. Oblečenie je vlastne naše najbližšie prostredie. Máme ho na sebe celý deň, telo ho vníma nepretržite.

Farby, materiály aj strih v nás vyvolávajú určité vnútorné ladenie.

Napríklad jemné prirodzené farby často pôsobia pokojnejšie, zatiaľ čo výrazné kontrasty môžu telo viac aktivovať.

Niekedy si vezmeme niečo, v čom sa cítime viac sami sebou, istejšie alebo ľahšie.

A inokedy, naopak, niečo, čo nás trochu zväzuje. To nie je náhoda. Telo veľmi citlivo reaguje na to, v čom sa pohybuje.

Čo urobí prechádzka v prírode so psychikou človeka?

Príroda je prostredie, na ktoré sme evolučne nastavení. Po tisíce rokov sme žili v prostredí, kde bolo prirodzené svetlo, organické tvary, rytmus dňa a noci.

Náš nervový systém je na tieto podnety naladený. Keď do prírody vstúpime, telo často reaguje okamžite – spomalí sa dych, zníži sa napätie, myseľ sa utíši.

Je to preto, že prostredie prírody je pre náš nervový systém čitateľné a predvídateľné.

Nie je zahltené, nevyžaduje neustále vyhodnocovanie. V meste alebo v preplnenom priestore mozog neustále niečo spracováva. V prírode si môže dovoliť uvoľniť sa.

Je vhodné využiť prírodné materiály aj pri zariaďovaní domova?

Všeobecne lepšie pôsobia materiály, ktoré poznáme z prírody – drevo, textílie, ľan, bavlna, jemné štruktúry. Dôvod je jednoduchý: náš nervový systém je na ne zvyknutý.

Majú nepravidelnosť, mäkkosť, živosť, ktorú telo nevníma ako ohrozujúcu.

Naopak, veľmi hladké, tvrdé a chladné povrchy môžu pôsobiť odťažito a niekedy aj mierne nekomfortne.

Ovplyvňuje našu náladu aj osvetlenie?

Áno, veľmi výrazne a často viac, než si uvedomujeme. Svetlo priamo ovplyvňuje naše biologické rytmy, energiu aj schopnosť odpočívať.

Denné svetlo pomáha telu nastaviť sa, podporuje bdelosť, koncentráciu aj prirodzený rytmus dňa.

Naopak, večer telo potrebuje signál, že prichádza pokoj. A ten mu dáva teplé, mäkké svetlo.

Ostré, studené svetlo je pre mozog skôr signál aktivity. Preto nás môže večer udržiavať v napätí, aj keď už chceme spomaliť.

Na českom zámku Dobříš aktuálne prebieha vaša výstava obrazov s názvom Svetlo v krajine. Prečo vznikla?

Vznikla z potreby vytvoriť priestor, kde človek nemusí nič.

V terapii často stretávam ľudí, ktorí fungujú, zvládajú, ale ich telo je v neustálom napätí. A veľmi často mi hovoria, že vlastne nemajú miesto, kde by naozaj vypli.

Príroda toto dokáže prirodzene. Keď vojdeme do lesa, naraz sa spomalí dych, utíši myseľ. A ja som si začala klásť otázku, či je možné tento zážitok preniesť aj do obrazu.