Spor o Albertu Trumpova vláda sa stretáva so separatistami z kanadskej provincie bohatej na ropu

Podľa informácií amerického denníka Financial Times sa zástupcovia amerického ministerstva zahraničných vecí od apríla trikrát stretli s kanadskými separatistami.

Skupina s názvom Alberta Prosperity Project (APP) chce získať nezávislosť pre provinciu Alberta, tá by sa následne mohla stať americkým štátom. Od Spojených štátov si sľubujú aj finančnú podporu, vraj by mohli poskytnúť pôžičku vo výške až 500 miliárd dolárov, očakávajú separatisti.

„USA sú mimoriadne nadšené slobodnou a nezávislou Albertou,“ tvrdí pre Financial Times právny zástupca APP Jeff Rath, ktorý sa na stretnutiach zúčastnil. Podľa jeho slov má provincia s Trumpovou vládou „oveľa silnejší vzťah“ než kanadská vláda Marka Carneyho.

Aj americké úrady priznávajú, že sa stretli so zástupcami APP, aj keď ministerstvo zahraničných vecí sa pokúsilo záležitosti nepripísať väčší význam. „Ministerstvo sa pravidelne stretáva s predstaviteľmi občianskej spoločnosti. Ako je na bežných stretnutiach ako tieto typické, neboli prijaté žiadne záväzky,“ povedal hovorca ministerstva.

O separatistoch hovoril aj Bessent

Pochvalne sa o separatistoch vyjadril aj americký minister financií Scott Bessent. „Alberťania sú veľmi nezávislí ľudia,“ povedal v podcaste Jacka Posobieca. Podľa ministra koluje „chýr, že by mohli mať referendum o tom, či chcú zostať v Kanade alebo nie“.

Bessent pritom podotkol, že Alberťania sú „prirodzeným partnerom“ pre Spojené štáty. Zdroj z ministerstva financií blízky Bessentovi však pre FT poprel, že by ministerstvo vedelo o údajnej pôžičke.

V Kanade takéto zasahovanie zo zahraničia považujú za prekročenie červenej čiary. Carlo Dade z Canada West Foundation, konzervatívneho think-tanku v Calgary, pre FT označil separatistických vodcov za „hľadačov pozornosti“. Podľa neho sú „Američania viac než radi, že môžu proti sebe rozohrávať Kanaďanov“.

Časť Kanaďanov je dokonca presvedčená, že Američania cielene ovplyvňujú sociálne médiá s cieľom odtrhnúť kanadskú provinciu.

„Vidíme dôkazy o zahraničnom zasahovaní,“ cituje FT Gila McGowana, prezidenta odborovej Albertskej federácie práce. Ten poukazuje na reklamné kampane na sociálnych sieťach, používanie online botov a hlasy influencerov z hnutia MAGA. „Nepôsobí to prirodzene, stávame sa terčom záujmu ľudí z MAGA,“ tvrdí McGowan.

Kanadský magazín The Walrus pripomína, že o odtrhnutí Alberty sa v novembri hovorilo v podcaste Steva Bannona, v ktorom jeho hosť Brandon Weichert, hlavný redaktor portálu The National Interest, tvrdil, že Trumpove slová o Kanade ako o „päťdesiatom prvom štáte“ nie sú len rétorickou provokáciou, ale skrytým odkazom na Albertu, ktorú nazýva „kľúčovým prvkom“.

Mnohí Kanaďania vnímajú takéto slová v spojitosti s výrokmi o význame Alberty pri zásobovaní ropou alebo vzácnymi zeminami ako svoje ohrozenie.

Magazín The Walrus pripomína, že podľa Clarity Act, zákona prijatého v súvislosti so separatistickým hnutím v Quebecu, je „v Kanade úplne legálne obhajovať odchod provincie alebo územia z konfederácie a viesť kampaň na jeho podporu“.

Zároveň však podotýka, že zahraničné zasahovanie do takýchto hnutí prekračuje legálny rámec, ktorý Clarity Act ponúka. „Samotná CSIS (kanadská tajná služba) nemá mandát vyšetrovať ‚zákonnú obhajobu, protest alebo disent‘, pokiaľ sa tieto formy činnosti nevykonávajú v spojení s rozsahom činností, ktoré zákon definuje ako hrozby pre bezpečnosť Kanady. Tento paragraf by však aktivity APP mohli naplniť. Zákon totiž medzi bezpečnostné hrozby radí aj tajné alebo klamlivé aktivity ovplyvnené zahraničím, ktoré podkopávajú Kanadu alebo ohrozujú jednotlivcov.“

Ropa

Alberta je zaujímavá aj vďaka bohatým ložiskám nerastných surovín. S necelými piatimi miliónmi obyvateľov je štvrtou najľudnatejšou provinciou Kanady, ale s odstupom najbohatšou.

Regionálne HDP na obyvateľa dosahuje 70-tisíc kanadských dolárov na obyvateľa, čím presahuje kanadský priemer o 30 percent. Vďačí za to najmä bohatým náleziskám ropy – viac než 80 percent kanadskej ropy sa vyťaží práve tu.

Veľká časť týchto príjmov však neskončí v miestnom rozpočte, ale putuje do federálneho rozpočtu v Ottawe, kde pomáha financovať štedré sociálne politiky ľavicových kanadských vlád.

Len v rokoch 2007 až 2022 tak Alberta do kanadského federálneho rozpočtu prispela viac než 240 miliardami kanadských dolárov (150 miliardami eur).

Pre Kanadu by strata Alberty znamenala ďalší problém – Alberta leží medzi populačnými centrami na východe krajiny, ako je Toronto, Ottawa a Montreal, s Vancouverom na západe. Cez provinciu vedú všetky dôležité cesty a železnice spájajúce kanadské východné a západné pobrežie, stratou Alberty by sa cesta z Vancouveru do Montrealu natiahla o vyše tisíc kilometrov po poľných cestách.

Ako píšu kanadské noviny National Post, pre APP to nie je iba neúmyselným vedľajším efektom, ale vítanou súčasťou plánu, ako vyvolať „reťazovú reakciu“ a „balkanizovať“ Kanadu.

Inak ako nacionalisti v Quebecu, ktorí hovorili, že nemajú nič proti Kanade, len nechcú byť jej súčasťou, APP chce viac než len nezávislosť pre Albertu – chce rozbiť celú krajinu. „Separatizmus v Alberte sa líši v tom, že jeho cieľom je pri odchode strhnúť krokvy. APP, popredný zástanca oddelenia, je úzko spojený s podobnou secesionistickou skupinou v Saskatchewane. Aktívne tiež nadväzuje kontakty s Parti Québécois, aby si navzájom pomáhali pri realizácii svojich secesných plánov,“ píše National Post.

Mapa kanadských provincií. Zdroj: Wikimedia 

Dlhodobo pravicová provincia

Alberťania sami už desaťročia volia inak ako kanadský priemer – provincii 44 rokov (1971 – 2015) vládli Progresívni konzervatívci Alberty, ktorí sa často sporili s vládami ľavicových liberálov v Ottawe.

Aj provinčné voľby v roku 2023 s 52,6 percenta vyhrala Zjednotená konzervatívna strana, zatiaľ čo na druhom mieste sa umiestnili liberálni Noví demokrati (44 percent). Ľavicová Liberálna strana, ktorá Kanade vládne nepretržite od roku 2015, nehrala takmer žiadnu rolu – v provincii nezískala ani len štvrť percenta hlasov.

Tento výsledok sa zopakoval aj v minuloročných federálnych voľbách, v ktorých liberáli celoštátne dokázali prekvapivo obhájiť prvú priečku.

Zatiaľ čo Carneyho liberáli na federálnej úrovni získali 43,8 percenta, čím opäť predbehli konzervatívcov so 41,3 percenta, v Alberte bol výsledok viac než obrátený. Konzervatívci tu získali 63,5 percenta hlasov a 30 okrskov, zatiaľ čo liberáli získali len 15,4 percenta a dva okrsky.

Tesná porážka konzervatívcov na federálnej úrovni po tom, ako boli celé mesiace jasnými favoritmi, mnohých Alberťanov ešte ďalej odcudzila Ottawe a posilnila dovtedy politicky nepodstatné hnutie za nezávislosť.

Väčšina je za zotrvanie v Kanade

No aj keď mnohí Alberťania sú nespokojní s politikami, ktoré Ottawa zaviedla v posledných desiatich rokoch – najmä s ekologicky motivovanými obmedzeniami v oblasti ropného priemyslu –, väčšina sa naďalej vidí ako súčasť Kanady.

V januárovom prieskume len 29 percent Alberťanov vyjadrilo podporu pre myšlienku, že by sa provincia mala usilovať o nezávislosť, a tento podiel by poklesol na polovicu, ak by nezávislosť znamenala stratu prístupu ku kanadskému dôchodkovému systému alebo zdĺhavé obchodné rokovania.

Aj konzervatívna premiérka Alberty Danielle Smith, ktorá mala k Trumpovi blízko, odmietla predstavu, že by sa Alberta mohla osamostatniť alebo pripojiť k Spojeným štátom.

Separatisti si pritom nezávislosť Alberty nepredstavujú ako samostatný štát, až 70 percent z nich si myslí, že by sa provincia po vyhlásení nezávislosti mala stať súčasťou Spojených štátov.

Väčšina Alberťanov však doposiaľ trvá na tom, že chce zostať súčasťou konfederácie. A tak zatiaľ čo organizátori petície za referendum o nezávislosti ešte stále zháňajú potrebných 177-tisíc podpisov na vypísanie referenda, 438-tisíc Alberťanov už podpísalo protipetíciu za referendum, ktoré má potvrdiť, že Alberta zostane súčasťou Kanady.