Centrá rozbehli novú kampaň Známe Slovenky si dávajú zmraziť vajíčka a chvália sa na sociálnych sieťach. To, že nádej na dieťa je malá, však nepovedia

Téma preventívneho zmrazovania ženských vajíčok naberá na Slovensku na čoraz väčšej intenzite, až to pôsobí ako cielená kampaň pre výnosný biznis reprodukčných kliník.

Materstvo sa posúva do vyššieho veku, radikálne stúpol počet slobodných ľudí po tridsiatke, reprodukčná panika je logicky na vzostupe. Je preto pochopiteľné, že tento vývoj využili novodobí podnikatelia s plodnosťou.

Témy sa chytili televízie, influencerky, ale aj novinári. Väčšina zverejnených príspevkov nehovorí nič o rizikách či otáznej úspešnosti celého procesu. Niektoré influencerky otvorene priznávajú spoluprácu s klinikami.

Žena vyprodukuje za svoj život obmedzené množstvo vajíčok, preto by si ich mala v mladšom veku za nemalé peniaze odložiť na niekoľko rokov. Keď sa rozhodne pre dieťa, dá si ich rozmraziť, znejú povzbudivé správy pre single ženy.

Tento proces smeruje k výrobe embrya a následnému umelému oplodneniu. Reprodukčné kliniky tak získavajú dlhoročné klientky a budúce kandidátky na umelé oplodnenie.

Už pred dvoma rokmi zmrazenie vajíčok verejne propagovala influencerka Katarína Becca Balážiová. Nedávno sa pridala aj bývalá tenistka Daniela Hantuchová, speváčka Katarína Kubošiová, známa ako Katarzia, či dcéra Ivety Malachovskej Kristína.

Všetky verejne hovorili, že si dali zmraziť vajíčka.

Ženy chcú mať pod kontrolou svoju budúcnosť

Moderátorka Balážiová dokonca celý proces podrobne zdokumentovala vo svojich vlogoch na Instagrame. Sledovateľom ukázala, ako si pichala hormonálnu injekciu, hovorila o svojich emóciách, natočila tiež, ako ju chystali do narkózy. Priznala, že je to náročné, ale každej žene to odporúča.

Propagovala tiež konkrétnu kliniku GYN-FIV a ženám ponúkala zvýhodnené vstupné vyšetrenie či prvý rok za uskladnenie vajíčok zdarma.

Influencerka pod videom napísala: „S klinikou @gyn_fiv sme sa dohodli, že počas apríla a mája máte u nich vstupné vyšetrenie v hodnote 40 eur a prvý rok mrazenia v hodnote 150 eur zadarmo, stačí spomenúť moje meno.“

V komentároch jej voľbu ženy oceňovali, podľa nich išlo o správne rozhodnutie.

Pre mnohé mladé ženy ide o pragmatickú voľbu, chcú mať pod kontrolou svoju budúcnosť.

Výstup o akcii zmrazovania vajíčok odvysielala nedávno aj Televízia Markíza vo svojom hlavnom spravodajstve s názvom Nádej na materstvo vo vlastných rukách. 

O možných komplikáciách sa však vôbec nehovorilo.

Odoberanie vajíčok sa robí v plnej anestézii. Foto: Unsplash

V príspevku televízie vystúpila gynekologička reprodukčnej medicíny Eliška Lacková, ktorá ženy so zamrazenými vajíčkami označila za víťazky.

„Pretože zvládli proces pichania, proces odberu, prekonať samy seba a svoj strach a hlavne majú život vo svojich rukách. Nemusia sa tlačiť do vzťahu, do tehotenstva, nemusia ukončovať kariéru, môžu prijať lepšiu ponuku, vycestovať za štúdiom do zahraničia a nemusia sa báť o to, že by nemali do budúcna možnosť mať rodinu,“ vyhlásila lekárka.

Bývalá profesionálna športovkyňa Daniela Hantuchová vysvetlila, že zmrazovanie vajíčok pred rokmi podstúpila, pretože sa celý svoj život venovala kariére a chcela si ho užívať. Zároveň však túžila získať slobodu a možnosť dospieť k vlastným deťom, ak by ich jedného dňa chcela mať.

Zamrazenie vajíčok predpokladá nielen vyššie finančné náklady na odber a uskladnenie, ale aj dvojtýždňovú hormonálnu stimuláciu s neistou úspešnosťou. Nie všetky vajíčka prežijú proces zmrazenia a následného rozmrazovania.

Neexistuje tak 100-percentná záruka, že žena po umelom oplodnení skutočne aj otehotnie.

„Je to naozaj veľmi intímna téma, ale povedala som si, že keď na základe svojej skúsenosti zmením život čo i len jednej žene, tak to stojí za to,“ komentovala v Markíze 43-ročná Hantuchová, ktorá svoju profesionálnu kariéru ukončila v roku 2017, no zatiaľ sa matkou nestala.

Budeš platiť poplatky za skladovanie, varujú Slovenky

Zdravotné poisťovne na Slovensku preplácajú zmrazenie vajíčok len zo zdravotných dôvodov, najčastejšie onkologickým pacientkam pred liečbou.

Preventívne zmrazenie bez lekárskej indikácie, teda social freezing, si žena musí hradiť sama.

Zmrazenie vajíčok riešia v anonymných diskusiách aj Slovenky.

„Z akého dôvodu si dávate zamraziť vajíčka? Mám 33, stáleho partnera, ale na dieťa sa necítim. Rozmýšľam nad zmrazením, ale mám v hlave zafixované, že takto to riešia len ženy, ktoré nemajú partnera.“

Niektoré ženy reagujú pozitívne, berú to ako poistku a odporúčajú neváhať a spraviť to hneď. Niektoré ľutujú, že o tejto možnosti nevedeli už skôr.

„Dala by som si ich zamraziť. Teraz každý rok navyše je risk.“

Ďalšia žena priznáva, že do boja mať vlastné dieťa investovala v centre už 13-tisíc eur. Z troch stimulácií mala len 12 vajíčok a jedno embryo zlej kvality. „Už mi navrhovali darované vajíčka. Choď do toho určite,“ povzbudzuje.

Žena, ktorá už social freezing podstúpila, to však hodnotí po čase len ako marketingový ťah centier. „Zamrazia síce xy vajíčok, ale kvalitu ti nik nezaručí. Nik ti nič vlastne nezaručí. Čiže tam pôjdeš, zacáluješ 2000 až 3000 eur a žiadna istota.“

Iná kritizuje, že žena po hormonálnej stimulácii absolvuje odber v narkóze a kvalita vajíčok s mrazením aj tak klesá. „Ročne budeš platiť poplatky za skladovanie a nakoniec ešte partner bude mať etický problém s dieťaťom z IVF,“ upozorňuje.

Mraziť vajíčka sa jej zdá super, ale rozmrazovanie a následné vytváranie embryí podľa nej už taká prechádzka ružovou záhradou nie je.

„Ktovie, či vôbec nejaké bude. Už mi je jasné, že keď som doteraz dieťa nechcela, tak ho nebudem chcieť ani o päť rokov a už vôbec nie za pomoci pichačiek, nervov, stresov, peňazí, dochádzaní, brania krvi, platení za lieky a tak ďalej.“

Biznis reprodukčných kliník

Pod pseudonymom sme sa informovali  v jednej z reprodukčných kliník v Bratislave, aké sú aktuálne náklady na odber a zamrazenie vajíčok, ako aj ich ďalšie skladovanie. Hormonálnu stimuláciu, odber a zamrazenie nám vyčíslili na 1600 eur bez ohľadu na počet zamrazených vajíčok.

Každý ďalší rok sa platí poplatok za skladovanie, opäť bez ohľadu na počet zamrazených vajíčok, ktorý sa časom mení. Aktuálne je to 170 eur na rok, kliniky si však ceny každoročne upravujú. V tomto centre nás ubezpečili, že nejde o veľké zvyšovanie, z roka na rok dochádza k zdraženiu približne do päť eur.

K tomu ešte treba pripočítať náklady na hormonálne injekcie, prípadne ďalšie lieky, ktoré sa pohybujú v stovkách eur. Oslovené centrum nám ponúklo možnosť úhrady celého procesu na splátky, túto možnosť poskytujú mnohé slovenské reprodukčné centrá.

Centrá asistovanej reprodukcie na SlovenskuNevieme, koľko zmrazených embryí skladujú. Štát sa už desaťročia nezaujíma, čo vlastne robia

Alena Potocká

K veľkým finančným nákladom sa nedávno vyjadrila aj speváčka Katarzia, ktorá oznámila svoje rozhodnutie, že si dala zamraziť vajíčka, na sociálnej sieti.

„Ahojte, baby, chcem vám povedať niečo, čo považujem za dôležité. Dala som si zamraziť vajíčka!“

V rozhovore pre Denník N následne povedala, že si na to peniaze požičala od rodiny. „Social freezing je, žiaľ, do veľkej miery otázka financií a nie všetky ženy si to pre vysoké ceny môžu dovoliť. A to ma mrzí,“ sťažovala sa speváčka.

Mrazia vajíčka bez ohľadu na vek

Hoci je mrazenie vajíčok pomerne mladá metóda, na Slovensku funguje len pár rokov, gynekológ Peter Harbulák zo súkromnej reprodukčnej kliniky GYN-FIV pre Denník N potvrdil, že záujem o ňu exponenciálne rastie. 

Dá sa predpovedať, že po masívnej kampani, v ktorej prichádzajú s osobnými skúsenosťami celebrity alebo influencerky, bude tento počet ďalej rýchlo narastať.

„Len, žiaľ, stúpa najmä u žien, ktoré sú už okolo štyridsiatky a chytajú svoj posledný vlak,“ upozorňuje lekár. Harbulák zároveň dodáva, že v tomto veku nie je toto rozhodnutie šťastné ani čo sa týka kvality, ani kvantity vajíčok. Napriek tomu tieto ženy v centre neodmietajú a vajíčka im zamrazia.

„My ich neodmietame, chceme im pomôcť a urobíme im potrebné vyšetrenia,“ hovorí s tým, že je však lepšie, keď tak žena urobí v tridsiatke. 

Lekár tak priznáva, že aj keď vopred vedia, že sa celý proces u staršej ženy skončí s najväčšou pravdepodobnosťou neúspechom, nerobia pri zmrazovaní vajíčok žiadne vekové obmedzenia a nechajú ženy znášať nemalé finančné náklady. O zdravotných rizikách, ktoré ženám môžu hroziť z hormonálnej stimulácie, opäť nepadlo ani slovo.

Vek nie je len číslo

Mrazenie vajíčok ženám v štyridsiatke nie je o pomoci, ako sa vyjadril lekár Harbulák, ale skôr o biznise s nádejou na dieťa. Pritom samotný lekár v spomínanom článku potvrdil, že v prípade vyššieho veku sa nepodarí hormonálna stimulácia a odber oocytov na prvýkrát, niekedy to vyjde až na tretí pokus. V takom prípade žena zaplatí tisícky eur, pričom jej šanca mať dieťa zostáva mizivá.

Medzinárodné bioetické inštitúcie upozorňujú, že kliniky musia úspešnosť komunikovať zrozumiteľne a transparentne, čo sa podľa nich nie vždy deje.

Britská nezávislá organizácia Nuffield Council on Bioethics upozornila, že údaje o úspešnosti sú často komplikované a pre ženy ťažko čitateľné. Zdôraznila, že túto metódu reprodukčné centrá predávajú ako slobodu, kontrolu nad budúcnosťou alebo kariérnu poistku, hoci reálne ide len o zvýšenie určitej pravdepodobnosti.

Na úspešnosť a riziká sa nepýtajú ani novinári, influenceri mávajú s reprodukčnými centrami uzavreté spolupráce. Mladé ženy, ktoré sú cieľovou skupinou tejto kampane, tak často ani netušia, že za modernou praktikou sa môže v skutočnosti skrývať „obchod s teplou vodou“. 

Žena si pred odberom vajíčok musí zvyčajne 10 až 14 dní pichať hormonálne injekcie. Foto: Shutterstock

Odborníci zdôrazňujú, že rozhodujúci je vek ženy v čase odberu vajíčok, nie až vek pri ich použití. ASRM (Americká spoločnosť pre reprodukčnú medicínu) konštatuje, že výsledky sú lepšie, keď sa vajíčka zmrazia v mladšom veku, no zároveň pripúšťa, že stále nie je dosť dát na presné vymedzenie úspešnosti rôznych vekových skupín.

Podľa jedného z modelov, ktoré ASRM uvádza, žena vo veku 30 až 34 rokov potrebuje približne štrnásť zrelých vajíčok na aspoň 70-percentnú šancu jedného živonarodeného dieťaťa. Žena vo veku 35 až 37 rokov potrebuje na rovnakú šancu na jedno živonarodené dieťa 15 vajíčok a vo veku 38 až 40 rokov až 26 vajíčok. V tomto veku získať také množstvo vajíčok by si vyžadovalo viacnásobnú stimuláciu a viacnásobný odber vajíčok.

ASMR zároveň zdôrazňuje, že stále ide o model na základe doterajších dostupných dát, keďže je metóda social freezing mladá a odborníci stále ešte nedisponujú dostatočným počtom dát. 

Riziká by nemali zostať tabu

V mediálnej kampani, ktorá na Slovensku prebieha, sa o social freezing hovorí ako o bezpečnej metóde a nespomínajú sa žiadne konkrétnejšie riziká. Zdravotníci však upozorňujú, že niektoré ženy majú vedľajšie účinky z hormonálnych liekov.

V prípade väčšej dávky hormónov, vďaka ktorej majú ženy na odber väčší počet vajíčok, môže hroziť ovariálny hyperstimulačný syndróm (OHSS), čo je prehnaná reakcia na prebytok hormónov. V takom prípade môže ísť o vážny stav, v ktorom ide žene o život.

Ženy vnímajú zmrazenie vajíčok ako akúsi poistku do budúcnosti. Väčšinou sa každá z nich ešte pred použitím zamrazených vajíčok bude snažiť najskôr otehotnieť prirodzene.

O čom sa už hovorí menej, je skutočnosť, že jedným z rizík hormonálnej stimulácie na odobratie vajíčok, aj keď zriedkavým, je aj budúca neplodnosť. Česká dokumentaristka Kateřina Hrochová, s ktorou denník Postoj priniesol rozhovor, vo svojom filme predstavila svedectvo jednej zo žien, ktorá v minulosti darovala vajíčka.

Keď sa však neskôr pokúšala o bábätko, nešlo to, až sama skončila v centre, pričom potrebovala darované vajíčka. Priznala, že lekári jej naznačovali, že príčina môže byť v tom, že pred rokmi prešla hormonálnou stimuláciou a darovaním vajíčok.

Na centrum, v ktorom vajíčka darovala, mala ťažké srdce. „Nič mi pred odberom nepovedali, že by som mohla mať problém s otehotnením,“ hovorí s tým, že mala pocit, akoby tam k nej boli pristupovali ako k veci. „Bola som pre nich len kus.“

Český film odhalil biznis s umelým oplodnenímMuž daroval spermie dvestokrát a kliniky ponúkajú drahé metódy, hoci vedia, že sú neúčinné

Alena Potocká

Ďalšiu výhradu voči rozmachu metódy social freezing zverejnila Európska spoločnosť pre ľudskú reprodukciu a embryológiu ESHRE, ktorá upozorňuje, že táto metóda spôsobí nárast počtu tehotných žien vo vyššom veku, najmä po 45. roku života, teda treba počítať s nárastom pôrodníckych rizík a zdravotných rizík tak u ženy, ako aj dieťaťa.

Napríklad tehotenstvo vo vyššom veku odborníci spomínajú aj ako jeden z faktorov, ktoré stoja za zvýšeným výskytom autizmu u detí.

Neplatí rovnica „koľko vajíčok, toľko pokusov“

Kampaň, ktorá v súčasnosti v slovenských médiách prebieha, vyznieva tak, že keď má žena zmrazených desať vajíčok, má v skúmavke zamrazených desať pokusov mať v budúcnosti dieťa. V skutočnosti sa môže stať, že jej nezostane pokus žiadny.

Napriek tomu, že má žena zmrazených napríklad desať vajíčok, po rozmrazení sa nemusí podariť všetky oplodniť. Keď sa podarí úspešne oplodniť časť vajíčok, nie každé sa môže deliť správnym spôsobom. V reprodukčných centrách zvyknú sledovať delenie oplodneného vajíčka päť dní, kým sa nevyvinie do štádia blastocysty. Tento proces neprežijú všetky.

Podľa českého biológa Jaroslava Petra sa z desiatich vajíčok dajú získať v priemere dve až tri kvalitné embryá, pričom, samozrejme, ani kvalitné embryo sa nemusí vždy v maternici uchytiť. Tak sa môže stať, že aj keď má žena dobrý pocit, že má v rezerve desať vajíčok, v skutočnosti z nich nemusí byť ani jedno dieťa.

Biológ Jaroslav Petr sa k téme social freezing vyjadril viackrát, pričom sa snažil reálne zhodnotiť šance na dieťa vďaka tejto metóde.

„Keď si žena v tridsaťpäťke dá zmraziť desať vajíčok, neznamená to, že má v mraziaku schované dieťa. Má tam len nádej, ktorá sa pohybuje niekde medzi 30 a 40 percentami,“ povedal v rozhovore pre denník Sme.

Podobne sa vyjadril aj pre viaceré české médiá. Napríklad v článku pre portál Veda24.cz vysvetľuje, že pre 90-percentnú istotu dieťaťa by si žena musela dať zamraziť približne 25 vajíčok, čo je pri jednom odbere takmer nereálne množstvo.

S čím si reprodukčná medicína nevie poradiť

Ako už bolo spomenuté, žena, ktorá si dá zamraziť vajíčka, je zároveň budúca klientka reprodukčného centra, ktorá podstúpi umelé oplodnenie. V slovenskej verejnej diskusii nielenže nezaznejú informácie o tom, že úspešnosť metódy social freezing zatiaľ ani veľmi nepoznáme, nespomína sa ani to, do akej miery je efektívne samotné umelé oplodnenie.

Aj keď reprodukčná medicína urobila v uplynulých desaťročiach, najmä čo sa týka mužskej neplodnosti, enormné pokroky a vykonávajú sa metódy, vďaka ktorým sa dočkajú vlastného dieťaťa aj páry, ktoré ešte pred niekoľkými rokmi nemali žiadnu nádej, nemecký liberálny denník Süddeutsche Zeitung upozorňuje na dáta, podľa ktorých jedna vec zostáva napriek všetkému pokroku nemenná.

Miera živonarodených detí, teda pravdepodobnosť, že sa v dôsledku pokusu o umelé oplodnenie skutočne narodí dieťa – lekári to nazývajú „baby-take-home-rate“ –, sa už roky prakticky nikde na svete, kde sa vykonáva moderná reprodukčná medicína, takmer nezmenila.

„Pre Nemecko platí, že približne 90 percent liečení neplodných párov vedie k embryotransferu, teda k preneseniu v laboratóriu splodeného embrya do maternice. Len pri každom treťom transfere dôjde k tehotenstvu, pričom bábätko príde na svet len po každom piatom transfere,“ píše s tým, že ostatné transfery sa končia potratom v rôznom štádiu vývoja dieťaťa, pričom dáta sú podobné po celom svete. 

Autorka českého dokumentu o biznise s umelým oplodnenímPríde čas, keď sa budú páry pred manželstvom musieť testovať, či nie sú súrodenci

Alena Potocká

Slovensko takýmito dlhodobými dátami nedisponuje vôbec. Národné centrum zdravotníckych informácií začalo s monitoringom úkonov v asistovanej reprodukcii až od júla 2022, prvé verejne dostupné ucelené dáta zachytávajú len posledné dva roky. NCZI má na svojej stránke zverejnené iba základné dáta, podrobnejšie údaje o konkrétnych druhoch liečby a ich výsledkoch sú verejnosti nedostupné.

Najväčšia prekážka aj pri asistovanej reprodukcii, ktorú žiadny medicínsky vývoj nedokázal doteraz prekonať, je pritom úplne prirodzená: vek ženy, respektíve jej vajíčok. U ženy klesajú šance na bábätko už po tridsiatke, po tridsaťpäťke je to už rapídny pokles. „Prečo vaječníky u žien starnú dvakrát tak rýchlo ako ostatné orgány ľudského tela, zostáva veľkou hádankou,“ píše nemecký denník a pridáva ďalšie štatistické dáta.

Podľa nemeckého centrálneho registra, ktorý zbiera dáta z reprodukčných centier, žena vo veku od 30 do 34 rokov má po jednom embryotransfere šancu na otehotnenie 39,3 percenta a miera pôrodnosti je 31,2 percenta.

Vo vekovej skupine 41 až 44 rokov je šanca, že po embryotransfere otehotnie, len 17 percent a šanca, že sa umelé oplodnenie ukončí narodením dieťaťa, je len 8,4 percenta.

„Dokonca ani social freezing, teda možnosť pre ženy dať si v mladom veku odobrať a zmraziť vajíčka, aby ich potom neskôr využili, nemá doteraz žiadny skutočný vplyv na celkovú mieru úspešnosti v počte živonarodených detí,“ uzatvárajú autori článku v Süddeutsche Zeitung.

Metóda social freezing je mladá a momentálne z nej vyplýva viac neistoty ako reálnych dát. Aj v krajinách, v ktorých túto metódu realizujú dlhšie ako na Slovensku, odborníci priznávajú, že stále nedisponujú takým množstvom dát, aby vedeli povedať, do akej miery je efektívna.

Nekritická verejná debata a silná kampaň  bez upozornenia na možné riziká či nízku efektivitu, aká sa na Slovensku rozbehla, dostáva ženy pod emočný tlak, že ak si vajíčka nezamrazia, môžu sa pripraviť o šancu mať v budúcnosti dieťa. Na tomto tlaku si reprodukčné centrá vybudovali ďalšiu vetvu svojho biznisu.