Taliansko sa rúti do neznáma

Na Slovensku sme síce viac sledovali prezidentské voľby v Rakúsku, volebná dráma v susednej krajine bola predsa len pomerne ľahko uchopiteľná.

Ale pre nás aj pre Európu je oveľa dôležitejšou správou výsledok včerajšieho talianskeho referenda o ústavných zmenách. Talianski voliči odmietli ústavné reformy, no najmä vládu premiéra Mattea Renziho úplne jasnou väčšinou, keď až 60 percent hlasovalo proti. Tomu, ako sa momentálne cíti Renzi, rozumie aj náš Robert Fico, ktorého rovnakým rozdielom odmietli slovenskí voliči v prezidentských voľbách. 

Pre Renziho je porážka mimoriadne trpká aj pre vysokú volebnú účasť, ktorá dosiahla takmer 70 percent. Proti Renzimu stáli v podstate všetci, za víťazné „nie“ viedla kampaň nielen opozícia, ale aj niektorí významní členovia jeho vládnucej Demokratickej strany (DS). Za nemilosrdný boj „všetci proti jednému“ si však mohol Renzi aj sám, pre potrebné ústavné zmeny nehľadal širší kompromis a uveril, že presvedčí Talianov v referendovom dobrodružstve a následne si upevní moc. (Viac o pozadí talianskeho referenda sme písali v piatok v tomto texte.)

Jeho odvaha bola obdivuhodná, menej už odhad situácie.

Ako sa očakávalo, Matteo Renzi včera po polnoci po zverejnení prvých prognóz podal demisiu a predniesol pôsobivý prejav. Okrem iného uviedol: „V Taliansku zvyčajne nikto nikdy nevyhrá a nikto nikdy neprehrá. Ja som však iný a hovorím nahlas, hoci s hrčou v hrdle, že som prehral. Robiť politiku proti niekomu je ľahšie, robiť politiku za niečo je krajšie.“

41-ročný energický premiér, ktorý v posledných dvoch rokoch stelesňoval nádej na zmenu ako už dávno nikto pred ním, teda opúšťa vládu. Z jeho slov však bolo zrejmé, že všetko berie ako prehratú bitku, nie vojnu. Renzi sa už vnútorne pripravuje na to, aby ostal na čele svojej strany a priviedol ju k víťazstvu v parlamentných voľbách.  

Nielen Talianov, ale celú Európu a najmä lídrov štátov v eurozóne bude zaujímať, čo sa udeje v Taliansku v najbližších dňoch.

Opozícia, ktorá je jasným víťazom včerajšieho referenda, žiada predčasné voľby. V nich by malo nemalé šance na víťazstvo Hnutie piatich hviezd, ktoré vedie komik Beppe Grillo. Jeho populistické hnutie sa nedá porovnať s ničím v Európe, ani s Farageom vo Veľkej Británii, ani s Le Penovou vo Francúzsku, Wildersom v Holandsku či so Strachem v Rakúsku a ani s Trumpom v USA

Aj Grillo je proti systému, o členstve v eurozóne by nechal Talianov hlasovať, súčasne ho nemožno označiť za talianskeho nacionalistu ani bojovníka s imigráciou a islamom (tým je Matteo Salvini). Jeho program je chaotickým mixom, všehochuťou pre všetkých nespokojných, nereprezentuje viac než zaťatú päsť či vztýčený prostredník. Aj z toho dôvodu predstava, že by mali Grillovci prevziať vládu, napĺňa mnohých obavou, čo by z tejto talianskej komédie vlastne vyšlo.

V tejto chvíli sa zdá, že prezident Sergio Mattarella poverí vládou niekoho, koho mu odporučí Renzi ako predseda DS. Talianske médiá sa domnievajú, že novým premiérom by sa mohol stať minister hospodárstva Pier Carlo Padoan alebo prezident senátu Pietro Grasso.