V piatom roku vojny na Ukrajine sa na fronte deje čosi pozoruhodné – vo februári a v marci ruský postup poklesol na rekordne nízke čísla.
Podľa údajov fínskych analytikov Black Bird Group vo februári 2026 Rusi prvýkrát od roku 2023 viac územia stratili, než získali (37 štvorcových kilometrov), a hoci v marci dobyli 25 štvorcových kilometrov, územne sa po viac než dvoch mesiacoch nachádzajú v podobnej situácii ako koncom januára.
To je výrazná zmena oproti predošlému roku, keď Rusi v priemere dobyli zhruba 400 štvorcových kilometrov mesačne.

Aspoň časť poklesu si možno vysvetliť sezónnymi rozdielmi, keďže ruský postup od februára do apríla v posledných troch rokoch opakovane poklesol pod ročné priemery.
Obdobie je pre malé jednotky, ktoré sa pokúšajú prekĺznuť cez sivú zónu a infiltrovať ukrajinské pozície, obzvlášť náročné, pretože koncom zimy chýba vegetácia, v ktorej by sa mohli ukryť pred dronmi a inými hrozbami. A po oteplení, ktoré nastáva v marci, zmäknutá pôda nepraje ani veľkým mechanizovaným útokom, ktorých počet od začiatku vojny beztak výrazne poklesol.
Počasie a vegetácia však nemôžu byť jediným vysvetlením. Zatiaľ čo vo februári až apríli 2024 Rusi mesačne zabrali v priemere asi sto štvorcových kilometrov a v rovnakom období 2025 až dvesto štvorcových kilometrov mesačne, priemer mesiacov február a marec 2026 leží v negatívnom teréne pri strate šiestich štvorcových kilometrov mesačne.
„Ukrajine sa na niektorých úsekoch frontu, ako napríklad pri Kupiansku, podarilo vytvoriť efektívne kill zones pomocou útočných dronov. Toto použitie presného úderu na veľmi nízkej taktickej úrovni výrazne sťažuje koncentráciu a používanie mechanizovaných jednotiek vo vzdialenosti 25 kilometrov a pechoty do vzdialenosti jedného až troch kilometrov,“ vysvetľuje pre Postoj vojenský analytik Matej Rafael Riško zo slovenského Adapt Institute.
Odhady rôznych vojnových kartografov, koľko územia Rusko a Ukrajina mesačne dobývajú či strácajú, sa líšia o desiatky štvorcových kilometrov. Rozdiely pritom nemožno vysvetliť iba sympatiami k jednej z bojujúcich strán, ale aj rôznymi interpretáciami, ktoré územia sa nachádzajú pod kontrolou Ruska a Ukrajiny a ktoré ležia v čoraz rozsiahlejšej sivej zóne.
Na rozdiel od prvej svetovej vojny, keď bola frontová línia relatívne jasná – obe strany sa zakopali a medzi nimi ležalo niekoľko desiatok až stovák metrov –, dnes medzi oboma stranami ležia kilometre, niekedy až desiatky kilometrov „sivej zóny“ – územia, v ktorom sa pohybujú malé skupinky vojakov snažiace sa vyhýbať nepriateľským dronom. Sú navyše príliš izolované, než aby mohla byť reč o skutočnej kontrole územia.
Podľa vojenského analytika Michaela Kofmana dnes na ukrajinskom bojisku jeden kilometer územia (mimo miest) drží v priemere asi 15 vojakov rozdelených do troch pozícií, zatiaľ čo ešte v druhej svetovej vojne kilometer územia často držalo okolo tisíc vojakov. Na ruskej strane je počet vojakov vyšší, ale tiež tvorí len drobný zlomok čísel zo svetových vojen.
„Dynamika, ktorú vidím, je, že ruská infiltračná taktika necháva ruské jednotky zraniteľné voči protiútokom, lebo nekontrolujú terén, ktorý bezprostredne predtým dobyli. Sú prítomné, ale nekontrolujú ho. To ponúka Ukrajine veľa príležitostí na lokalizované protiútoky, videli sme to najmä pri Záporoží,“ opisuje situáciu na fronte Michael Kofman po svojom nedávnom návrate z výskumnej cesty na Ukrajinu.
„Ukrajinci experimentovali s doktrínami s troma dobrými príkladmi, najprv Dobropilľa v minulom lete, potom Kupiansk minulú jeseň a potom Záporožie od 31. januára. Všetky sú odlišné prípady s jednotkami skúšajúcimi rôzne postupy. Ale začíname vidieť návrat mobility na bojisko,“ myslí si analytik.
„Ukrajinci si kúpili čas, za jeden mesiac vytlačili Rusov z územia, ktoré tí predtým dobyli za tri mesiace,“ hovorí Kofman.
Časť úspechu si pritom možno vysvetliť aj novými ruskými problémami s komunikáciou.
Vo februári Starlink vypol tisícky pašovaných terminálov, ktoré používali ruské jednotky na Ukrajine. Krátko nato sa Ukrajincom v úspešnej spravodajskej operácii podarilo ruských vojakov presvedčiť, aby im poslali údaje o pozícii svojich odstavených terminálov. Tie sa následne stali terčom dronových a delostreleckých útokov.
„Ako pracuje napríklad tank v prednej línii? Na každom tanku stojí malý [satelitný prijímač] Starlink V5, dnes v cene asi 35-tisíc rubľov. Cez tento Starlink chlapci z tanku idú na internet. Na obrazovke alebo mobile vidia snímku z Mavicu [dronu] z výšky. A oni podľa toho strieľajú a naživo vidia, kam ich strely dopadajú,“ vysvetľoval ruský Sputnik význam systému.

Od odstávky systému sa Rusi pokúšajú nájsť domáce náhrady za Starlink, tie sú však výrazne menej výkonné. „Nadvláda v oblasti dronov s dlhým dosahom prešla do rúk nepriateľa,“ sťažuje sa ruský vojnový bloger Zapiski Veterana.
Dodatočné problémy s komunikáciou spôsobujú Rusom aj nové ruské obmedzenia prístupu k aplikácii Telegram, ktorá v Rusku patrí k najrozšírenejším komunikačným prostriedkom a ktorú využívali aj mnohí vojaci.
Novým faktorom, ktorý podľa Kofmana zrejme hrá rolu pri nových ukrajinských úspechoch, je schopnosť prekvapiť protivníka a vytlačiť jeho dronové jednotky.
„Najzaujímavejšie je, že ak sú tieto útoky správne podporované dronmi, stoja útočiacu stranu menej strát. Očakávali by ste, že straty útočníka budú väčšie, ale v mnohých prípadoch nie sú, obzvlášť na ukrajinskej strane. Väčšina dnešných bitiek je totiž o nasadení dronov a tradičných palebných prostriedkov (delostrelectva) na vytlačenie nepriateľských dronových jednotiek a palebných prostriedkov. A keď to dosiahnete, urobili ste väčšinu práce,“ hovorí Kofman.
K podobnému hodnoteniu prichádza aj Matej Rafael Riško. „Ukrajinské útoky sú momentálne omnoho efektívnejšie, pretože ukrajinskej armáde sa darí útočiť na dronové sily protivníka a potláčať ich,“ hovorí pre Postoj.
„Došlo k niečomu, čo by sme mohli charakterizovať ako čiastočné obnovenie manévru na veľmi nízkej taktickej úrovni v koordinácii s delostrelectvom a činnosťou pechoty,“ hodnotí stav na bojisku.
Kofman a jeho kolega Rob Lee sa preto zhodujú, že Rusko naďalej zostáva vzdialené od dosiahnutia svojich politických cieľov vojenskými prostriedkami. „Vidíme istú slabosť na ruskej strane. Sú asi schopní pokračovať vo vojne, ale budú mať viac problémov než v minulom roku,“ myslí si Rob Lee.
Napriek tomu obaja očakávajú, že Rusi budú ďalej pomaly postupovať. „Hlavnou obavou je, že nie sú tak ďaleko od Sloviansku, Kramatorsku a Záporožia,“ hovorí Lee. „Aj keď sa do týchto miest nedostanú, s dosahom FPV dronov civilistom v meste výrazne skomplikujú život,“ varuje odborník.