Robí videá o upratovaní Poriadku sa venujem pätnásť minút denne a zásadne nie cez víkendy. Tlak na vianočné upratovanie je zbytočne veľký

„Mám vytvorený týždenný plán a každý deň si upracem niečo iné. Kúpeľne robím v pondelky, v utorok obývačku, v stredu spálne a tak ďalej. Viem, že na to mám maximálne pätnásť minút (...). Buďme na seba prísni, držme sa svojho plánu,“ hovorí pre Postoj Monika Galambiovská. 

Hovorili sme o tom, ako sa pred Vianocami oslobodiť od tlaku a stresu z upratovania, ako si nastaviť v novom roku systém tak, aby sme prekonali negatívny vzťah k upratovaniu, i o najnovších trendoch v upratovaní. 

„Keď si idete večer ľahnúť s tým, že na linke je totálny bordel a v obývačke vládne chaos, tak už ráno sa zobudíte s nechuťou, čo vás čaká, a deň máte pokazený. Teda pamätať na návyk, večer spratať riad do umývačky a veci, ktoré sa povaľujú, dať do jedného košíka. My sme zaviedli takýto košík, do ktorého dáme všetko, čo sa len tak povaľuje. Večer to už nevládzeme dať na miesto, ale na druhý deň to roztriedime, aby bol večer opäť prázdny.“

Na sociálnych sieťach nastal rozmach obsahu, ktorý sa venuje poriadku v domácnosti. Prečo stúpa popularita influencerov, ktorí sa venujú upratovaniu?

Pretože ľudia hľadajú jednoduchšie spôsoby, ako zvládnuť dennodenný chaos. Myslím, že to máme všetci. Je len málo ľudí, ktorí sú zvyknutí upratovať pravidelne. Väčšina je stále navyknutá upratovať len cez víkend, a potom majú ťažkú hlavu, že sa toho veľa nakopí.

Ľudia hľadajú spôsob a inšpiráciu, ako si to doma nastaviť, aby im to naozaj fungovalo. Keď sa totiž človek drží plánu, má to v domácnosti jednoduchšie.

Upratovanie si mnohí spájajú s negatívnymi pocitmi, a napriek tomu ich fascinuje sa pozerať na videá ľudí, ako si upratujú kuchyňu alebo triedia skriňu.

To sedí. Ľudia, čo ma napríklad sledujú, mi píšu, že majú problém s prácami, ktoré musia do nemoty opakovať, napríklad čistenie sprchového kúta, a nič im nefunguje. Hľadajú preto spôsoby, čo naozaj funguje. Potrebujú si uľahčiť rutinu. Povedzme si úprimne, mnohí skutočne nevedia, ako efektívne upratovať.

Upratovanie vyzerá na prvý pohľad ako banálna vec, no i tak majú upratovacie videá veľký úspech. Nie je za touto potrebou aj niečo hlbšie ako len túžba po poriadku v domácnosti?

Upratovanie súvisí aj so psychickou pohodou. Keď má človek stres z upratovania a je to pre neho niečo, k čomu sa musí neustále premáhať, prenáša to na rodinu. Žena príde vynervovaná z roboty a ešte ju čaká množstvo práce v domácnosti. Navyše vie, že to nestíha a na druhý deň to bude v rovnakom stave, takže je prirodzene nespokojná.

Poriadok súvisí s vnútorným rozpoložením človeka. Vnímam to u svojich klientov. Po tom,  čo spolu nájdeme systém v upratovaní, poďakujú sa mi za to. Dokonca sa už na upratovanie i tešia, lebo vedia, že im nezaberie veľa času a má efekt. Je možné mať radosť z upratovania.

Ako sú na tom Slováci s poriadkom, máme nejaké špecifiká? Kolujú vtipy o nárazovom upratovaní, keď má prísť návšteva alebo pred Vianocami. Sme skôr sezónni upratovači?

Začíname sa trochu zlepšovať smerom k systematickému upratovaniu, k čomu pomohol aj trend minimalizmu v zariadení domácností. Ale ešte stále je veľa domácností, ktoré počas týždňa neporiadok prehliadajú, špinu prekračujeme alebo zametáme pod koberec. (Smiech.) No keď má prísť návšteva, zobudí sa v nás pod tlakom na dokonalosť potreba, že všetko musí byť tip-top vyupratované.

Mám to v sebe tiež, môj manžel sa mi smeje. Keď má prísť návšteva, behám po dome ako splašená. Dnes to ženy prežívajú ešte viac ako ich mamy, lebo vidia dokonalosť nablýskaných kuchýň na sociálnych sieťach, čo predtým nebolo.

Foto: archív M. G.

Natočili ste video o tom, že ľudia predpokladajú, že to máte doma všetko tip-top, hoci realita taká často nie je. Zrejme tak čelíte dvojnásobnému tlaku na dokonalosť.

U nás je veľakrát opak pravdou. Keďže nakrúcam videá, musím kúpeľňu reálne zašpiniť, aby ľudia videli, že to, čo robím, je efektívne. Preto sa u nás niekedy aj dva týždne neupratuje, aby som mala čo nakrúcať.

Ženy majú zo mňa obavu, myslia si, že keď k nim prídem na návštevu, tak všetko vidím. Prvá veta počas mojej návštevy teda znie: „Nepozeraj sa, mám tu hrozný neporiadok!“ (Smiech.) Ja to však takto u seba vôbec nemám.

Naopak, bežný neporiadok patrí predsa k životu a človek by sa tým nemal stresovať. Aj pred Vianocami by sme sa mali oslobodiť od tlaku a stresu z upratovania. Keby sme však mali systém, tak tieto nárazové stresy by z nás opadli.

To, čo zvlášť nás ženy blokuje, je však predstava, akoby to malo na Vianoce doma vyzerať.

Ženy si berú na seba príliš veľa, nerozdelia úlohy a majú potrebu všetko kontrolovať. Dokonca máme tendenciu deti ešte posielať preč od roboty a radšej si všetko urobíme samy, lebo vieme najlepšie, ako to má vyzerať.

Ja zapájam celú rodinu a ani neviem, ako sa utrie prach alebo roztriedia hračky. Všetko je to o motivácii. Deti upratovanie dokonca aj baví, keď majú na to správnych jednoduchých pomocníkov. Keď myslíme na systém v predstihu, nebojíme sa prerozdeliť úlohy, potom sa Vianoce nemusia skončiť krikom a nervozitou.

Môže si vybudovať vzťah k upratovaniu ten, ktorý je dezorganizovaný a v detstve ho k tomu neviedli?

Myslím si, že áno. Je pravda, že sú ľudia, ktorí neporiadok ani nevnímajú, a asi platí, že čím sme starší, tým to riešime menej, lebo horšie vidíme. (Smiech.) Ten, kto k upratovaniu nemá vzťah, neporiadok často prehliada.

Práve ľudia, ktorí s tým majú problém, sledujú influencerov, lebo ich zaujíma, ako sa dá domov premeniť napríklad triedením nahromadených vecí.

Teraz je v upratovaní nový trend, odstopovať si čas, za ktorý si upracem, vytriedim jeden šuflík. Keď sa každý namotivujeme pretriediť jeden úložný priestor, skrinku, poličku, tak to ide jednoduchšie. Netlačíme pred sebou predstavu celej rozhádzanej skrine.

Upratanejší priestor nám dáva pocit väčšej slobody, že sa konečne nadýchneme. Rovnako nám to šetrí čas, lebo keď vieme, že vec má svoje miesto, nemusíme ju hľadať. Je taktiež dobré osvojiť si princíp, že každá vec sa vracia na svoje miesto.

Poďme teda k vytvoreniu systému. Ako si upratovanie nastaviť tak, aby človek nemal pocit, že upratuje dookola stále to isté?

Je potrebné začať triedením. Klientkam odporúčam, aby si oblečenie, ktoré na sebe dlhšie nemali, dali do škatule, na ktorú napíšu dátum. Keď sa rok tej škatule nechytíte, samozrejme, okrem sezónnych vecí, môžete ju rovno posunúť ďalej alebo zahodiť. Znamená to totiž, že sa k tým veciam už nikdy nevrátite a zbytočne vám to stojí v skrini. Z toho potom vznikajú doma problémy, veci sa len hromadia a vzniká neporiadok.

Radím pravidelne triediť kozmetiku, lieky, riady. Neodkladať rozbité šálky niekde dozadu s tým, že raz sa k nim ešte vrátime.

Funguje metóda „menej je viac“. Ja mám systém, že upratovaniu sa venujem desať až pätnásť minút denne. Mám vytvorený týždenný plán a každý deň si upracem niečo iné. Kúpeľne robím v pondelky, v utorok obývačku, v stredu spálne a tak ďalej. Viem, že na to mám maximálne pätnásť minút. Veľakrát sa stane, že človek začne upratovať obývačku a zrazu pritom naloží práčku alebo naloží umývačku, po chvíli tak zistí, že vlastne neurobil nič poriadne, len všetko začal a nič nedokončil. Vtom prichádza únava a cítime sa zahltení, že to nemá konca kraja.

Buďme na seba prísni, držme sa svojho plánu.

Skutočne pätnásť minút denne stačí? Nestane sa potom to, že jedna časť bytu upadá, kým druhá je pekne uprataná?

Nie, ak sa to takto robí pravidelne. Keď raz do týždňa urobíte kúpeľňu, tak sa vodný kameň nebude usádzať. Ak k tomu pridáme isté návyky, ktoré si osvojí celá rodina, skutočne to stačí.

Ja som naučila rodinu, že po každom umytí zubov každý po sebe prebehne handričkou z mikrovlákna umývadlo a batériu. Takto nie je šanca, že sa tam usadí vodný kameň. Handričku máme zavesenú pri umývadle a pekne nám to funguje ako prevencia. Rovnako po sprchovaní každý prebehne sklo na sprchovacom kúte savou handričkou. Je to aj o návykoch. Ja to robím ešte v uteráku a sklo sa ligoce. Nemôže sa stať, že sa traja osprchujú, voda tam zaschne. To sú malé návyky, ktoré sa stanú rutinou a budeme ich časom robiť automaticky.

Vy tieto návyky máte v sebe automaticky alebo ste sa to taktiež museli učiť?

Nemala som ich. Robila som v Rakúsku opatrovateľku a privyrábala som si upratovaním. Tak som sa k tomu dostala cez konkrétnu značku upratovacích pomôcok, ktorú dnes aj na Slovensku zastupujem.

Tam som sa naučila, čo to znamená upratovať poriadne, a neskôr popri materskej som sa tejto téme začala venovať viac. Bavilo ma to od bodu, v ktorom som pochopila, že upratovanie môže mať systém. Keď som bola tehotná, veľa som toho nevládala urobiť a bola som nervózna, že sa mi to hromadí. Ale po tom, čo som si to nastavila na pätnásť minút denne, poriadok bol stály a mne opadol veľký stres.

To ide proti slovenskému návyku, že v sobotu po celom týždni sa upratuje, a kým sa neuprace, nikam sa nejde.

U nás doma sa soboty využívajú na aktivity, ktoré nás všetkých bavia, a cez víkend takmer neupratujeme. Od pondelka do piatku urobíme všetko, čo treba.

Samozrejme, občas si vyhradíme aj špeciálny čas na veľké upratovanie v sobotu, napríklad keď sa perú záclony, ale snažíme sa udržiavať dennodenný systém.

Odporúčam na začiatku tejto zmeny vytvoriť si kalendár. Uvažujem, že by som aj také niečo vytvorila. Kalendár podporuje rutinu a dať si k odrobenej práci fajočku do kalendára je dobrý pocit.

Keď deti vidia, že to robia rodičia, tak ony to robia automaticky. Ak vidia, že pre rodiča je to záťaž, tak ani im sa nechce.

Základom je nevnímať upratovanie ako povinnosť, ale ako starostlivosť o seba a svoj priestor. Ja si k tomu púšťam hudbu alebo nejaký podcast a ide to ľahšie. Výsledok je dobrý pocit, že ste niečo urobili pre seba, nie preto, že sa to musí.

Preto aj keď odchádzame z domu, snažím sa popratať, čo treba, aby keby náhodou som prišla domov s niekým, tak nech máme dom vždy pripravený pre návštevu. Aj dcéry napríklad vedia, že keď ideme večer spať, upracú po sebe gauč, napravia vankúše, aby sa tam ráno všetci cítili dobre a prišli do uprataného priestoru.

Keď si idete večer ľahnúť s tým, že na linke je totálny bordel a v obývačke vládne chaos, tak už ráno sa zobudíte s nechuťou, čo vás čaká, a deň máte pokazený. Teda pamätať na návyk, večer spratať riad do umývačky a veci, ktoré sa povaľujú, dať do jedného košíka.

My sme zaviedli takýto košík, do ktorého dáme všetko, čo sa len tak povaľuje. Večer to už nevládzeme dať na miesto, ale na druhý deň to roztriedime, aby bol večer opäť prázdny. Vyzerá to lepšie, ako by to bolo rozhádzané po zemi či stoličkách.

Foto: archív M. G.

Ako motivujete ostatných členov rodiny, aby dodržali tieto rutiny?

Pre deti sme mali plán, ktorý mali na dverách izby. Takisto si zapisovali fajky podľa dní. Boli tam veľmi konkrétne úkony, ako si upratať hračky, odniesť po sebe tanier do umývačky. Za to si zbierali body, a keď dosiahli určitý počet bodov, mohli si vybrať odmenu. Tou bol nejaký výlet alebo spoločná hra, niekedy aj sladkosti.

Alebo sme ich motivovali upratovaním hrou: kto skôr uprace, ten vyhráva. Plus máme detské súpravy na upratovanie, ktoré mali veľký úspech.

Manžel má rád poriadok, takže upratovanie u nás je spoločná vec, lebo na jedného človeka je to jednoducho veľa. Nehanbím sa povedať: Ja idem žehliť, ty by si mohol povysávať, aby sme si mohli spolu večer pozrieť nejaký film. Žiadne také, že ja budem večer žehliť, kým on bude mať vyložené nohy na gauči. Samozrejme, je to individuálne a každá rodina to môže mať nastavené inak podľa toho, ako im to vyhovuje. Záleží na rozhovore medzi manželmi.

Ale myslím, že vytvorenie rutiny pomáha všetkým členom rodiny, každý sa lepšie cíti v upratanom priestore.

Máte nejaké špeciálne tipy na umývanie okien? Mnohí si bez toho vianočné upratovanie nevedia predstaviť.

To asi máme taktiež od našich mám. Kedysi sa neumývali okná priebežne, umývali sa vždy na Vianoce, Veľkú noc a raz v lete. Tým, že okná kedysi skrutkovali, lebo boli dvojité, tak to bola naozaj náročná práca.

Ja dnes používam na okná len čistú vodu, nič iné. Ak máte dobrú handričku z mikrovlákna, tak nič iné ani nepotrebujete. Jedna utierka zoberie nečistoty a druhou sa to už len doleští. Nepoužívam žiadne okeny, ocot či spreje. Umývam ich však priebežne, vždy keď uvidím nejaké capky po deťoch, tak to pretriem, ale to je päťminútová záležitosť.

Rovnako vonkajšie žalúzie umývam len špeciálnou rukavicou na väčšie nečistoty a vodou. Mnohí si to neuvedomujú, ale hliník je háklivý najmä v lete. Keď naň dáte nejakú chémiu a zasvieti na to slnko, tak môže poškodiť ten materiál.

Samozrejmým trendom sú dnes spojené obývačky s kuchyňou, preto by mala byť kuchynská linka vždy uprataná. Aké triky máte na udržiavanie linky? Pri väčšej rodine je to dosť náročné.

V tomto nám, našťastie, pomáha minimalizmus a trend, že linky sa robia tak, aby sa všetko dalo zatvoriť do skriniek. Najlepšie je nemať vyložené na linke veci ani spotrebiče ako kávovar alebo rýchlovarnú kanvicu.

Plus na všetko treba mať vhodné dózy – na múku, cestoviny, cukor, korenie. Takto to budete mať upratané aj prehľadné, presne budete vedieť, čo treba dokúpiť, čo sa míňa.

A platí, že netreba ísť spať bez toho, aby riady a hrnce boli spratané a linka pretretá. Ráno človek vstane do čistej kuchyne, a to je pocit na nezaplatenie. Nie vždy sa to, samozrejme, dá, niekedy nás skutočne premôže únava, ale aspoň sa o to snažiť. Ale ono to naozaj nestojí veľa času, ja som si to stopla a trvá to desať minút.

V čistej kuchyni má človek inú motiváciu zdravšie variť a mať systém aj v jedle.

Aké prostriedky sú ideálne na čistenie kúpeľne? Ocot či chémia?

Stačí len jeden univerzálny čistič s kyselinou citrónovou. Nie som zástanca domácich receptov s octom a sódou bikarbónou, lebo v skutočnosti môžu niektorým povrchom uškodiť.

Dá sa kúpiť jednoduchý ekologický prostriedok, ktorý to všetko obsahuje a je nariedený v správnych pomeroch. Ocot je takisto kyselina, takže keď ho necháme pôsobiť na batériách, na kameni, dreve, na gumených častiach, časom sa môže dostať do štruktúry materiálu a ničí ho.

Vylúčila by som akékoľvek drôtenky a tvrdé špongie, tie takisto postupne narúšajú materiály, spôsobujú mikrotrhlinky, do ktorých sa dostáva spomínaná chémia. Máme pocit, že sme veľmi ekologickí, lebo používame ocot, ale v skutočnosti si ničíme kúpeľňu.  

Nepotrebujeme kvantum čistiacich prostriedkov, úplne stačia dva, jeden na záchod a jeden na ostatné veci v kúpeľni. Priveľa chémie spôsobuje aj zdravotné problémy.

Agresívne prostriedky môžeme vdychovať, treba si na to dať pozor. Ak veci robíme preventívne, nie je nutné po nich siahať. Hoci to na prvý pohľad vyzerá, že tieto prostriedky sú lacnejšie, lebo stoja menej, z časového hľadiska vám ekologické prípravky vydržia dlhšie, lebo sa napríklad riedia.

Aký máte názor na najväčšiu upratovaciu influencerku Marie Kondo a jej systém?

Podľa mňa má skvelý systém a sčasti ho využívam tiež. Je zástankyňou minimalizmu a prevencie. Ale zase chápem, že nie každý potrebuje skladať tričká, spodnú bielizeň a ponožky jej systémom. Nie je to pre všetkých. Ale jej organizéry v skriniach sú veľkou pomocou.

Nám sa osvedčilo pripravovať si veci na oblečenie už večer, lebo ráno býva chaos a je náročné, keď deti začnú protestovať, čo si chcú alebo nechcú obliecť. Po umytí zubov si preto deti pripravia kôpku oblečenia na druhý deň. Svoje veci majú v organizéroch, takže aj naša šesťročná dočiahne na všetko a je v tom samostatná. Ráno ideme bez plaču a bez kriku, je to rovnako o rutine.

Ste zástankyňou minimalizmu do miery, že nemáte doma nič, čo nepotrebujete?

Nie, až takto to nemám. Podľa mňa je normálne, že k niektorým veciam máme emocionálny vzťah, hoci ich vyslovene nepotrebujeme. Mám napríklad uložené rifle, ktoré mám už dvadsať rokov a neviem sa s nimi rozlúčiť. Stále si myslí, že do nich schudnem, takže ich stále odkladám. (Smiech.)

Aj ja mám zdedené veci, na ktorých mi záleží, alebo odkladám spomienkové veci po deťoch, ktoré im raz odovzdám. Som typ, že sa na niektoré veci naviažem, takže nie som úplný minimalista.  

Dilema pri upratovaní v domácnostiach znie, najprv sa vysáva alebo utiera prach? Ako je to správne?

Raz ma zvozili za jedno video, kde som nedala dole záclony, keď som utierala prach zo žalúzií. (Smiech.)

Ak máte dobrú antistatickú prachovku, tak sa prach nevíri a je to jedno. Záleží teda na tom, ako utierate prach. Ak utierate nasucho, tak správna prachovka ho zoberie do seba. 
Ak utierate namokro, tak často sa to len rozmaže, na poličkách zostanú žmolky, takže si robíte dvojitú robotu. V tom prípade určite platí najprv utierať prach a potom vysávať.

Kedysi sa na Vianoce leštili kľučky a s Diavou napúšťali dvere, škrobili sa dečky. Na Vianoce muselo byť všetko dokonalé. Oslobodili sme sa už od tohto tlaku po dokonalosti?

Ja doteraz u maminy vyberám krištáľ z poličiek a čistím ho. To bol aj trend tých otvorených veľkých obývačkových stien, ktoré máme už, našťastie, za sebou. Posunuli sme sa viac k funkčným veciam.

Hovorím, že je dobré mať plán, ale ak nestihneme odfajknúť všetko na zozname, nič sa nestane. Plány sú super, malo by sa s nimi začať už niekedy v novembri, aby sme si advent skutočne užili a mohli sa venovať rodine.

Ak sme to nestihli, tak si nenechajme pokaziť posledné dni. Nastavme si plány na budúci rok, poučme sa z toho, ale nepokazme si Vianoce.

Na začiatku roka si urobme plán, ako chceme, aby sme fungovali ako domácnosť v novom roku, zostavme si kalendár. Začnite triedením, miestnosť po miestnosti, šúflík po šúflíku. Zbavujme sa vecí, ktorých máme doma všetci veľa. Nakúpme si organizéry a postupne si budujme ako rodina návyky, ktoré nás aj v ťažkých časoch podržia.

Teda najprv nájdime miesto pre každú vec, upracme skrine a potom zapracujme na každodennej rutine. Keď sa nám to podarí, nebudeme už potrebovať takzvanú trinástu komnatu, kam sa všetko nahádže prv, než príde návšteva. Budeme môcť doma privítať ľudí  bez stresu z toho, ako to u nás vyzerá.

Keď do toho zapojíme všetkých, o rok budeme mať pokojnešie Vianoce a celkovo väčší systém vo všetkom.