Žiadna škola, žiadne dávky Pomôžu sankcie vyriešiť záškoláctvo žiakov z chudobného prostredia?

Minister práce Erik Tomáš predstavil nedávno novú iniciatívu s názvom Bez školy nebudú dávky. „Všetci sa zhodneme, že dieťa patrí do školy,“ vyhlásil.

Ak nebude žiak riadne navštevovať školu počas prvých troch mesiacov, štátnu sociálnu dávku dostane osobitný príjemca, napríklad samospráva. Pokiaľ nedôjde k náprave a záškoláctvo bude trvať ďalšie tri mesiace, môže prísť rodič o prídavok úplne.

O prídavok vo výške 60 eur príde rodič aj v prípade, ak odmietne spolupracovať so školou na nápravnovýchovných opatreniach. „Teda je to v prvom rade o zodpovednosti rodičov,“ dodal Tomáš.

Opatrenie podporuje komisár pre deti Jozef Mikloško aj minister školstva Tomáš Drucker.

Viacerých ľudí z praxe sme sa pýtali, čo si o návrhu myslia, aké v ňom vidia riziká a čo by pomohlo problém so záškoláctvom žiakov z chudobného prostredia vyriešiť.

Alena Davidová 

riaditeľka základnej školy v Kecerovciach

Myslím si, že záškoláctvo žiakov sa nedá vyriešiť jednoduchým stiahnutím prídavkov. Je potrebné  poznať dôvody záškoláctva a riešiť tieto príčiny. Poznať sociálne pomery rodín a konkrétne hľadať riešenia, nie paušálne trestať všetkých. 

Ak sa na chvíľu odoberú peniaze, a potom sa vrátia, čomu to pomôže?

Veľkým rizikom je, že pri odobratí prídavkov na dieťa rodina nebude mať finančné podmienky na oblečenie, lieky či dokonca na stravu pre deti (tak ako sa to často stáva aj v našej škole) a tým sa ešte viac zhorší dochádzka. 

Tiež sa môže stať, že do školy budú prichádzať hladné, v zime veľmi slabo oblečené deti a tým zhoršíme aj podmienky v škole. Myslím si, že rodinám na hranici chudoby život ešte sťažíme.

Čo sa týka záškoláctva na našej škole, sú rodiny, ktoré upozorníme niekoľkokrát, a deti začnú chodiť pravidelne.

Veľkým rizikom je, že pri odobratí prídavkov na dieťa rodina nebude mať finančné podmienky na oblečenie, lieky či dokonca na stravu pre deti.

Sú rodiny, ktoré reagujú na návštevu v rodine, pravidelnú komunikáciu, upozorňovanie, pripomínanie – jednoducho potrebujú intenzívnu starostlivosť zo strany školy a tá dochádzka sa zlepši. 

Ale máme aj rodiny, ktorých (takmer všetky) deti jednoducho nechodia do školy. Tieto rodiny sú nám všetkým dobre známe, informácie na úrad práce posielame pravidelne, posielam podnety na kuratelu, rodičia sú v podmienke, vo väzení… a zlepšenie takmer žiadne.

Pri týchto rodinách sme my ako škola bezmocní a odobratie prídavkov v takýchto rodinách určite nepomôže.

Musím povedať, že u nás sa dochádzka výrazne zlepšila. Škola je stále v miernom režime ospravedlňovania vymeškaných hodín. Ale to je výsledok niekoľkoročnej dôslednej, systematickej práce školy, spolupráce s obcou, intenzívnej komunikácie učiteľov a asistentov s rodičmi, budovanie dôvery v miestnej komunite, spolupráce s úradom práce. Zlepšenie dochádzky je našou niekoľkoročnou prioritou, ktorej dôležitosť vysvetľujeme všetkým – učiteľom, žiakom, rodičom.

Beáta Furdová

psychologička z Centra poradenstva a prevencie v Trebišove

U žiakov, ktorí nenavštevujú pravidelne školu alebo prichádzajú do školy veľmi sporadicky, dochádza k neprospievaniu a oslabeniu školských spôsobilostí, poklesu vzdelanosti a postupnému znižovaniu úrovne kognitívnych schopností.

Záškoláctvo je, žiaľ, obrovským problémom najmä u detí pochádzajúcich z prostredia marginalizovaných rómskych komunít. Tento fenomén sa dnes v praxi pokúšajú riešiť všetci „kompetentní“, napríklad škola, sociálne úrady či zriaďovatelia škôl, len nie tí, ktorí by mali byť za dochádzku svojho dieťaťa zodpovední v prvom rade, a to sú rodičia.

Nemotivujú svoje deti k návšteve školy, čo vedie k nevzdelanosti, výchovnému zanedbaniu a k ľahostajnému postoju k učeniu. Pričom zodpovedať za primeraný vývin a výchovu dieťaťa je v prvom rade úloha rodičov.

Tento fenomén sa pokúšajú riešiť všetci „kompetentní“, napríklad škola či sociálne úrady, len nie tí, ktorí by mali byť za dochádzku svojho dieťaťa zodpovední v prvom rade, a to sú rodičia.

Návrh ministra práce sa mi javí ako jedno z možných účinných riešení problému záškoláctva. Kým rodičia nebudú sankcionovaní za nedodržiavanie legislatívnej povinnosti školskej dochádzky vo fáze predprimárneho a primárneho vzdelávania svojich detí, sú nateraz všetky reformy a formy pedagogického pôsobenia a odbornej pomoci u záškolákov úplne zbytočné.

Súhlasím s pánom ministrom v tom, že to, čo sa javí ako sankcia, je vlastne forma pomoci týmto deťom v tom, aby sa mohli rozvíjať a vzdelávať v podnetnom prostredí školy.

Navrhované tri mesiace sa mi však zdajú ako príliš dlhé obdobie, vymeškanie štvrťroka počas školského roka bez vážneho dôvodu – napríklad zdravotný stav – prináša výrazné zaostávanie detí z marginalizovaných komunít v učení a vo všeobecnosti v školskom vývine.

Procesovanie štátnych dávok prostredníctvom osobitného príjemcu sa mi javí ako dobrý nápad, v malých obciach a mestách s nízkym počtom záškolákov z marginalizovaných komunít je to fajn, problémy môžu nastať vo väčších mestách a obciach s vysokým percentom školopovinných detí z prostredia osád.

Peter Biroš 

starosta obce Richnava

Je kruté hlavne pre tie deti, že rodina príde o určitý objem financií z rozpočtu domácnosti.

V druhom rade sa rodičia k tejto problematike stavajú ležérne, keď vedia, že tie krátené prídavky dostanú aj tak formou osobitného príjemcu vecným alebo finančným spôsobom. V prípade Richnavy vypláca obec osobitného príjemcu vecnou formou (poukážka na nákup tovaru základných potravinových zložiek na základe Dohody o poskytovaní základných potravinových článkov v miestnom obchode s potravinovým tovarom).

Vyplácanie osobitného príjemcu je pre obec administratívnou záťažou.

Obec rieši rodičov v priestupkovom konaní na úseku školstva a výchovy za záškoláctvo detí. Pokutu za záškoláctvo vo výške 30 eur rodič zaplatí, ale dieťa sa opakovanie nezúčastňuje na vyučovacom procese.

Hlavné riziká pri nevyplatení prídavku na dieťa sú vyhrážky rodičov, zvýšenie kriminality, nárast sociálno-patologických javov, zhoršenie zdravotného stavu detí.

Obec rieši záškoláctvo denne. Počet prípadov záškoláctva narastá.

Obec pravidelne uskutočňuje prípadové konferencie za účasti rodičov, úradu práce, riaditeľov škôl, polície, lekárov, zdravotníckych pracovníkov, asistentov zdravia, rozvojového tímu, starostu, sociálnych pracovníkov, ktoré neprinášajú žiaden efekt.

Máme aj rodičov, ktorí sú za záškoláctvo detí vo výkone trestu odňatia slobody.

Alena Molčanová

sociálna pracovníčka zo združenia Návrat

Z môjho pohľadu, primárne ako terénneho sociálneho pracovníka, je snaha štátu riešiť záškoláctvo pochopiteľná a vítaná – pravidelná školská dochádzka je kľúčová pre budúcnosť detí a často je aj jedinou reálnou šancou, ako sa dobre uplatniť v živote.

Zároveň však považujem za dôležité zdôrazniť, že ak štát uvažuje o zavedení sankcie, mal by mať istotu, že na svojej strane robí maximum možného v oblasti podpory. Mal by vedieť jasne pomenovať, aké konkrétne opatrenia prijal, aby deťom a rodinám vytvoril reálne podmienky na pravidelnú školskú dochádzku. Inými slovami, štát by mal mať „splnenú domácu úlohu“ skôr, než pristúpi k sankcionovaniu.

Ak štát uvažuje o zavedení sankcie, mal by mať istotu, že na svojej strane robí maximum možného v oblasti podpory.

Záškoláctvo je problémom rodín zo širokého spektra a v praxi sa s ním stretávam naprieč rôznymi sociálnymi skupinami. Jeho príčiny sú rôznorodé – od rodinných problémov či nedostatku cez psychické ťažkosti dieťaťa a šikanovanie v škole až po nízku motiváciu či zlyhávanie vzťahu medzi školou a rodinou. Dôležité je pritom vnímať aj vek dieťaťa – s pribúdajúcim vekom rastie aj jeho vlastná zodpovednosť za školskú dochádzku, ktorú je potrebné posilňovať.

Práve preto je otázne, nakoľko univerzálna sankcia v podobe odobratia dávky dokáže tento rôznorodý problém efektívne riešiť. Navyše, dotknutý príspevok na dieťa patrí medzi najplošnejšie a dlhodobo zavedené základné dávky štátu pre nezaopatrené deti, takže zasahovať do takéhoto nástroja je citlivé rozhodnutie.

V niektorých prípadoch môže mať sankcia minimálny efekt, v iných môže situáciu rodiny ešte viac destabilizovať – pričom dôsledky opäť najviac pocíti dieťa.

Preto považujem za nevyhnutné pred zavedením takéhoto opatrenia viesť širšiu odbornú aj verejnú diskusiu a spracovať dôkladné posúdenie jeho vplyvov. Ak má byť riešenie účinné, musí kombinovať zodpovednosť s podporou – inak hrozí, že zostane len represívnym nástrojom, ktorý problém skôr prehĺbi, než vyrieši.

Marián Zimmermann

psychológ z Centra poradenstva a prevencie v Gelnici

Nadmerné absencie v škole u detí zo sociálne znevýhodňujúceho prostredia vníma asi každý, kto sa čo i len mihol okolo školstva v daných regiónoch. Okrem prvotného problému, ktorým je vzdelávanie žiakov, to zároveň prináša aj ďalšie starosti. 

Komplikuje sa tým práca primárne pedagógom na škole, ale sekundárne aj ďalším organizáciám (aj nám v centrách poradenstva a prevencie). Bežne sa napríklad stáva, že prídeme na školu vyšetrovať a napriek snahe školy, zamestnancov, samosprávy nemáme koho vyšetriť. 

Je potrebné povedať, že verbálne intervencie často nepomáhajú. Ak nie je konkrétna a reálne vymožiteľná sankcia za absenciu dieťaťa v škole, tak správanie zákonných zástupcov sa nemení. 

Nepoznám úplne a detailne všetky postupy, ktoré musí realizovať škola pri nahlasovaní neospravedlnených hodín, ale prax je taká, že triedny učiteľ si prejde celú byrokratickú tortúru pri absentéroch, ale v konečnom dôsledku sa nič neudeje a vymeškané hodiny u žiakov pribúdajú.

Či je správne siahnuť na prídavky v tejto skupine ľudí? Ak by sa v konečnom dôsledku cez osobitného príjemcu tie financie k dieťaťu dostali, tak to nemusí byť problém. Práve naopak, môžu byť použité adresnejšie smerom k dieťaťu, viac ako sa to niekedy deje teraz. Riziko je práve v týchto „detailoch“ a aplikácii. K danej skupine detí však treba pristupovať naozaj veľmi citlivo. Každá zmena príjmov smerom dole v takých chudobných rodinách môže spôsobiť vyslovene katastrofu.

Problémom však nie je vždy len nadmerný počet neospravedlnených hodín, ale aj ospravedlnených hodín nie zo závažných zdravotných dôvodov. Stretol som sa s prípadmi, kde dieťa malo všetky hodiny ospravedlnené, ale v škole bolo za celý školský rok v jednotkách dní.

Stretol som sa s prípadmi, kde dieťa malo všetky hodiny ospravedlnené, ale v škole bolo za celý školský rok v jednotkách dní.

Vážny zdravotný problém, pre ktorý však vynechalo de facto celý školský rok, neexistoval. Išlo oficiálne o bežné detské choroby. Aj samotný rodič uviedol, že je ich dieťa len „často choré“. Keď som sa spýtal, čo mu je, tak mi odpovedalo, že je prechladnuté. A toto nebol naozaj ojedinelý prípad. O „predávaní“ lekárskych ospravedlnení sa šušká už nejaký ten piatok a samotné deti o ňom v škole hovoria.

V škole nám ostávajú aj deti, ktoré majú evidentné zdravotné znevýhodnenie, ale rodič s nimi neabsolvuje odborné lekárske vyšetrenie. Potom sa stáva, že dieťa s podozrením na postihnutie sluchu, zraku, pervazívne poruchy či poruchy správania nemá nielen adekvátnu lekársku starostlivosť, ale ani nastavený systém podporných opatrení v škole, keďže bez vyšetrenia ostáva len suspektná diagnóza.

Aj toto zdanlivo protichodné správanie sa rodičov výrazne ovplyvňuje takú elementárnu vec, akou je fyzická prítomnosť dieťaťa na vyučovaní. K diskusii o motivácii k učeniu, hodnote vzdelávania alebo jeho kvalite u detí z chudobného prostredia je potom ešte veľmi ďaleká cesta.

Marcela Nadanyiová

vedúca oddelenia sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately v Kežmarku

V podmienkach východného Slovenska, najmä v okrese Kežmarok, sa dlhodobo ukazuje, že bežné opatrenia často nestačia na riešenie záškoláctva. Skúsenosti napríklad z rómskej školy v obci Rakúsy ukazujú, že bez jasných pravidiel je veľmi ťažké dosiahnuť, aby deti pravidelne chodili do školy.

Treba tiež otvorene povedať, že pre časť marginalizovaných komunít sú financie často hlavnou motiváciou. Preto môže byť viazanie štátnych sociálnych dávok na školskú dochádzku účinné – rodičov to viac vedie k tomu, aby deti do školy posielali.

Zároveň to však nemôže byť jediné riešenie. Je dôležitá aj pomoc v teréne, spolupráca školy s rodinami a individuálny prístup k deťom. Len keď sa spojí kontrola aj pomoc, môže sa situácia dlhodobo zlepšiť.

Igor André

vedie neziskovú organizáciu Kežmarská platforma pre sociálne začlenenie

Zámeru rozumiem, nerozumiem však spôsobu jeho vykonania. Ako sa bude počítať (záškoláctvo sa môže diať nesúvisle), či sa po troch mesiacoch prestane prídavok vyplácať úplne, čo sa s financiami bude diať u osobitného príjemcu? To sú len základné otázky. 

Som mierne prekvapený z postoja samospráv, že všeobecne privítali prebratie ďalšej administratívnej povinnosti súvisiacej s manažovaním zadržiavaných financií, ktoré majú prináležať rodičom detí záškolákov, na svoje plecia. Ale asi v tom už majú poväčšine dobre zavedený systém.

V každom prípade, ak je zámerom motivovať rodičov k zodpovednosti za pravidelnú školskú dochádzku ich detí, musí byť jasne stanovené, čo sa stane so zadržiavanými financiami – dohromady s príspevkom k dávke v hmotnej núdzi na podporu vzdelávania je to 85,10 EUR mesačne. 

Filozofia tohto zákona by mala mieriť na najlepší záujem dieťaťa, hoci rodič si neplní svoje základné povinnosti. A tu je kameň úrazu – ak bude samospráva dostávať na svoj účet tieto peniaze za konkrétne dieťa, ako s nimi má naložiť? Môže dieťaťu kúpiť za to oblečenie potrebné napríklad na telesnú výchovu alebo lyžiarsky výcvik? Môže mu sporiť tieto peniaze na letný tábor alebo tablet? Musí mať súhlas rodiča, ak chce takto použiť tieto finančné prostriedky, alebo stačí dohoda s dotknutým žiakom a triednym učiteľom, ktorý by mal posledné slovo? 

Tých nezodpovedaných otázok je veľa a štát bude mať čo robiť, aby to nastavil v najlepšom záujme dotknutého dieťaťa.