Viac elektromobility v súvislosti s ropnou krízou? Prečo rastie záujem o elektroautá

V súvislosti s vojnou proti Iránu a následkami, ktoré má na obchod s ropou a zemným plynom pre zablokovanie Hormuzského prielivu, je opäť v popredí debata o obnoviteľných zdrojoch energie a výhodách elektrických vozidiel.

Na jednej strane je to logické a opodstatnené, argumenty v prospech elektromobility sa však zároveň podávajú často jednorozmerne a plocho.

Všetci chcú elektroautá! Naozaj?

Prívrženci elektromobility sa v ostatných dňoch zaštiťujú aj prieskumom spoločnosti DKV Mobility, ktorá je popredným európskym poskytovateľom podporných služieb pre firemné vozidlá (palivové karty, úhradu mýta či správu nabíjacích bodov).

Z tohto prieskumu vyplynulo, že väčšina európskych firiem v najbližších dvoch rokoch ráta s tým, že pri kúpe firemných áut uprednostní tie s elektrickým pohonom.

Výskum je postavený na základe 1732 rozhovorov s manažérmi firiem, ktorí majú na starosti (aj) vozový park svojich spoločností. Prebehol v ôsmich krajinách – v Nemecku, Taliansku, vo Francúzsku, v Holandsku, Španielsku, Poľsku, Česku a v Rumunsku.

Vzorka je rozložená od jednoosobových firiem, respektíve živnostníkov, až po spoločnosti nad 1000 zamestnancov. Jedinou podmienkou je, že musia mať vo firme aspoň dve osobné autá alebo dodávky do 3,5 tony.

Zdroj: dkv-mobility.com

Aktuálne zloženie firemných flotíl v spoločnostiach, ktoré sa na prieskume zúčastnili, ukazuje, že 69 percent firemných áut má dnes dieselový alebo benzínový motor. Údaje sa pri jednotlivých krajinách mierne líšia, vo všeobecnosti však platí, že väčšinu spaľovákov poháňa nafta, čo je dané ich dominanciou v segmente nákladných áut.

Aj Holandsko, krajina s najvyššou penetráciou firemných elektroáut, má nateraz čoraz viac áut so spaľovacím motorom.

Zaujímavosťou je využívanie HVO, teda hydrogenizovaného rastlinného oleja, ktorý poháňa autá s dieselovým motorom (najviac ho využívajú Holanďania a Rumuni). To im umožňuje plniť sprísňujúce sa emisné normy flotíl bez potreby masívnejšej obmeny vozového parku.

Zdroj: dkv-mobility.com

Výsledok prieskumu je pomerne jednoznačný.

Pri úvahe o tom, aké vozidlá si firmy v najbližšom čase zaobstarajú, víťazí elektrina. Priemer firiem v skúmaných krajinách je 56 percent. Výrazne nad túto úroveň idú Rumuni, u ktorých o elektroautách ako o doplnení firemnej flotily uvažujú bezmála tri štvrtiny firiem.

Pomerne veľkú popularitu majú aj plug-in hybridy – o ich nákupe uvažuje 40 percent oslovených firiem. Táto technológia v sebe spája výhody elektrického pohonu aj spaľovacích motorov pre mnoho spoločností, ktoré majú takpovediac veľa terénnych aktivít. Napríklad stavebné firmy, ktoré potrebujú dopravovať ľudí a materiál aj mimo územia s nabíjacou infraštruktúrou.

Ústup od výlučne dieselových či benzínových motorov je však v plánoch firiem zreteľný.

Zdroj: dkv-mobility.com

Podľa ďalších zistení sa na elektromobilitu chcú v budúcnosti viac spoliehať väčšie firmy (66 percent s 500 a viac zamestnancami). Tu zaváži aj to, že takéto veľké spoločnosti môžu svoj autopark diferencovať na rôzne potreby – presuny s dostupnosťou nabíjania elektromobilmi, pri nedostupnosti – plug-in hybridy, zatiaľ čo menšie firmy hľadajú autá na univerzálnejšie použitie, preto sú pre ne hybridné pohony či zotrvanie pri spaľovákoch stále atraktívnejšie.

Podobne platí diferenciácia aj pri hlavnej náplni činnosti. Nadpriemerne sa chcú k elektroautám presúvať prepravné firmy (64 percent), menej tie pôsobiace v službách (53 percent) a obchode (49 percent).

S vojnou proti Iránu to nesúvisí

Interpretovať tento prieskum ako príklon k elektromobilite z dôvodu aktuálnych problémov na globálnom trhu s fosílnymi palivami je však nepresné.

Základný problém s takouto interpretáciou je totiž už v samotných vstupoch tohto prieskumu. Dotazníky, respektíve rozhovory s firmami robili prieskumníci medzi 6. a 16. novembrom 2025.

To je síce relatívne nedávno, no z hľadiska toho, aké cenové pohyby fosílnych palív vyvolal útok na Irán, ktorý sa začal 28. februára, je to v tomto kontexte ďaleká minulosť.

Čo rozhoduje

Významným faktorom, ktorý vedie firmy k rozhodnutiu nakúpiť v najbližšom čase elektrické vozidlá, sú tzv. požiadavky na udržateľnosť. To znamená, že firmy musia vo svojom výkazníctve okrem iného reportovať emisnú náročnosť svojho vozového parku. A tá, čím je nižšia, znamená vyššiu bonifikáciu konkrétnej spoločnosti na finančnom trhu.

Firmy s nižšími emisiami skleníkových plynov zo svojho vozového parku majú často jednoduchší prístup k úverom a tie sú zároveň výhodnejšie úrokované. Neznamená to, že by firmy s horším emisným skóre úver nedostali, no je pre ne citeľne drahší.

Ide o následok ESG reportingu, ktorý je pre veľké firmy povinný od roku 2024 (smernica CSRD). Firmy musia v rámci svojich výročných správ uvádzať aj úroveň emisií skleníkových plynov zo svojej činnosti.

Bez ohľadu na predmet činnosti (priemysel, služby...) patrí doprava v zásade k nevyhnutným činnostiam – či už ide o dopravu surovín na výrobu, hotových výrobkov, alebo poskytovanie servisných služieb, atď. Je preto pre firmy kľúčové, ako dokážu v tejto časti svojej prevádzky emisie znížiť, najmä ak je pre ne náročnejšie znížiť emisie v primárnej činnosti, napríklad v energeticky náročnom priemysle.

Ďalším podnetom na rozhodnutie pre elektrické autá je iná európska smernica – o ekologických vozidlách. Tá sa viac týka verejných a štátnych inštitúcií a hovorí o tom, že pri verejnom obstarávaní služieb (napríklad odvoz odpadu, outsourcované servisné služby) majú uprednostniť firmy s vozovým parkom s nižšími emisiami. A to takéto firmy vo verejnom obstarávaní zvýhodňuje.

Hoci sa o týchto smerniciach v rámci prehodnocovania tzv. greendealovej legislatívy, znižovania administratívnej záťaže a podpory priemyslu bude pravdepodobne ešte diskutovať, stále platia v takejto podobe a firmy z nich pri investičných plánoch musia vychádzať.

Nezanedbateľný vplyv na rozhodovanie majú aj účtové a daňové pravidlá. Mnoho európskych krajín vrátane Slovenska má pre elektrické autá výhodnejšie odpisy – firmy na Slovensku si môžu elektroauto odpísať za dva roky namiesto štandardných štyroch a napríklad v Nemecku môžu firmy v prvom roku prevádzky odpísať až 40 percent hodnoty vozidla.

Nezanedbateľný vplyv na rozhodovanie majú aj účtovné a daňové pravidlá. Mnoho európskych krajín vrátane Slovenska má pre elektrické autá výhodnejšie odpisy.

Podobne je to v situácii, keď firemné vozidlo používa zamestnanec aj na súkromné účely. Ak aj tu porovnáme Slovensko a Nemecko, platí, že do základu dane sa započítava 0,25 percenta obstarávacej ceny auta v porovnaní s 1 percentom v prípade klasického spaľováku.

Úľavy existujú napríklad aj pri poplatkoch za registráciu auta. Na Slovensku je to aktuálne 33 eur bez ohľadu na výkon, pričom pri spaľovacích motoroch ide často aj o niekoľko stovák. A to už v prípade väčšieho počtu áut na firemné použitie môže takisto znamenať citeľný rozdiel v nákladoch.

V rôznych európskych krajinách platia aj rôzne zvýhodnenia na mýte či obdobných poplatkoch a napríklad pre špedičné firmy je dôležité aj obmedzenie, ktoré napríklad zakazuje vjazd dieselových áut do niektorých častí miest. Doručovatelia, kuriéri či taxikári sa tak s dieselovým autom na niektoré miesta nedostanú, čo ich znevýhodňuje oproti konkurentom, ktorí majú elektrické autá.

Rozhodnutie pre elektrické auto teda nevychádza z jediného ukazovateľa.

Prekážky

Z výsledkov prieskumu vyplýva, že „najväčšími prekážkami pri prechode alebo rozširovaní firemných vozových parkov na e-mobilitu sú predovšetkým náklady (kúpa nových vozidiel a náklady na elektrinu), obmedzený dojazd elektrických vozidiel a nedostatočná verejná nabíjacia infraštruktúra“.

Vysoké náklady sú dôležitou prekážkou pre 73 percent firiem a nedostatočná infraštruktúra pre 70 percent. Hoci tieto problémy dominujú vo všetkých krajinách (s výnimkou Holandska), napríklad v nemeckých firmách výrazne viac ako inde uvažujú o investíciách do vlastnej nabíjacej infraštruktúry, ktorá by bola menej závislá od politických rozhodnutí.

U Holanďanov ako prekážka dominuje najmä nejasné regulačné prostredie a riziko zmeny politík, no hneď za tým je problém s krátkou životnosťou elektromobilov.

A Slovensko?

Slovensko v prieskume chýba, preto záujem slovenských firiem o nové elektroautá môžeme len odhadovať. Napríklad z ekonomicky a spoločensky podobného Česka.

Skúsenosti automobiliek na Slovensku však hovoria, že záujem o elektroautá, hoci mierne, ale kontinuálne rastie. A nie je to len pre samotnú preferenciu motoristov. Veľa závodov už jednoducho prestalo vyrábať širokú ponuku modelov so spaľovacím motorom, zúžili ju na minimum a kto hľadá niečo iné, musí sa obrátiť na iné technológie pohonu – hybridné alebo čisto elektrické.

Viceprezident Zväzu automobilového priemysluAutomobilky padnú, keď si ľudia prestanú kupovať autá. Politické rozhodnutia, ktoré idú proti spotrebiteľom, nás nezachránia

Erik Potocký

Mení sa aj preferencia ľudí. Pre mnohých mladších už vlastníctvo auta nie je zásadnou otázkou, hľadajú iné spôsoby – či už spoločné používanie, alebo iné spôsoby dopravy.

Automobilový trh sa mení a je na automobilkách, aby sa mu prispôsobili.

Záujem o elektroautá sa však v slovenských pomeroch v niektorých výstupoch takisto preceňuje.

Napríklad na portáli autobazar.sk sa môžeme dočítať, že záujem o jazdené elektroautá stúpol medzi februárom a marcom o 60 percent, čo sa interpretuje v súvislosti s vojnou proti Iránu. Detaily sú však trochu iné. Nejde o nárast v predajoch, ale iba vo vyhľadávaní v databáze autobazárov, podľa ktorého si v januári a vo februári ako hľadané vozidlo zvolilo najlacnejšie elektroauto 2,5 percenta záujemcov a v marci štyri percentá zo všetkých vyhľadávaní.

Na druhej strane portál ohlasuje koniec jazdených dieselov, pretože záujem o ne klesol medziročne zo 60 na 55 percent. Ďalekosiahly záver sa však tiež vyvodzuje iba z výsledkov vyhľadávania.

Vojna proti Iránu a z toho plynúce vysoké ceny fosílnych palív zaiste budú mať nielen svoje krátkodobé, ale aj dlhodobé vplyvy. Dá sa očakávať, že omnoho viac ako európske cesty premenia tie ázijské. Práve ázijské ekonomiky sú blokádou Hormuzského prielivu zasiahnuté najviac.

Nedostatok palív tak môžu riešiť jednoducho opustením spaľovacích motorov. A nie z ideologických dôvodov (ako Európa), ale z čisto praktických. Najmä ak Čína dokáže už dnes produkovať lacné elektroautá v množstvách, ktorým európske automobilky nemôžu konkurovať.