Kresťania vo Svätej zemi Osadnícky extrémizmus. Ďalšia rana pre komunitu, ktorá bojuje o prežitie

Incident, pri ktorom izraelská polícia neumožnila latinskému patriarchovi Jeruzalema Pierbattistovi Pizzaballovi odslúžiť svätú omšu v Bazilike Svätého hrobu, opäť aspoň na chvíľu upriamil pozornosť na situáciu kresťanov vo Svätej zemi.

Ich problémy, hoci si nepochybne zaslúžia pozornosť svetových médií, často zostávajú v tieni udalostí, akými sú vojna v Gaze či útoky Iránu.

Palestínski kresťania sú pritom už dlhé roky vystavení silnému tlaku z dvoch strán.

Radikalizácia na oboch stranách

Podľa odhadov žije na palestínskych územiach vrátane východného Jeruzalema a Gazy asi 50-tisíc kresťanov, ktorí hovoria prevažne po arabsky. Predstavujú približne dve percentá celkovej palestínskej populácie.

Viacerí z nich, napríklad George Habaš či Hanan Ašraví, zohrali v minulosti významnú úlohu aj v palestínskom národnooslobodzovacom hnutí. Z neho sa však postupne vytratil pôvodný sekulárny ľavicový (marxistický) charakter a vplyv získali islamisti.

Aj to malo negatívny dosah na palestínske kresťanské komunity. Vojny v Iraku a Sýrii prispeli k ďalšej radikalizácii časti miestnych moslimov, ktorí v palestínskych kresťanoch vidia zradcov a kolaborantov so Západom.

V poslednom období však palestínski kresťania čelia aj narastajúcim útokom zo strany radikálneho židovského osadníckeho hnutia.

Jeden z takýchto útokov nedávno opísal rabín Jehuda Gilad, riaditeľ ješivy Ma’ale Gilboa. Odohral sa v dedine Khirbet Humsa na Západnom brehu Jordánu.

„Včera som prežil veľmi ťažkú a hlboko znepokojujúcu skúsenosť. Navštívil som dedinu Khirbet Humsa, zhruba tridsať minút jazdy od našej ješivy, kde sa asi pred týždňom odohral pogrom vykonaný mládežou z kopcov – výrastkami z radov izraelských osadníkov.

Keď sme tam dorazili a keď nás miestni uvideli, viditeľne sa zdesili a úzkostlivo ukazovali na kipu na mojej hlave. Moja sprievodkyňa Ruti sa ich snažila upokojiť a vysvetľovala, že nie sme útočníci. Aj tak boli všetci zo začiatku váhaví a vystrašení. (...) Ukázalo sa, že v skorých nočných hodinách dorazila skupina výtržníkov (asi 30 až 40 ľudí) vyzbrojených palicami. Prepadli miestnych mužov, zviazali ich a potom ich hlava-nehlava bili päsťami a palicami. Mužov museli ošetriť v nemocnici v Afuli pre zranenia rôzneho stupňa závažnosti,“ píše rabín Gilad.

Celé jeho svedectvo si môžete prečítať tu.

Nejde pritom o ojedinelý prípad. Minulý rok vyvolali ohlas opakované útoky radikálnych židovských osadníkov na kresťanské mestečko Tajbe, takisto na Západnom brehu Jordánu. Pri týchto útokoch bol podpálený Kostol svätého Juraja z 5. storočia, znesvätený cintorín a zničené olivové háje, ktoré pre mnohých obyvateľov predstavovali zdroj obživy. Podľa miestneho kňaza izraelské bezpečnostné sily na žiadosti o ochranu opakovane nereagovali.

Tieto útoky vtedy ostro kritizoval aj americký veľvyslanec v Izraeli Mike Huckabee. Huckabee, evanjelikálny kresťan a prívrženec sionizmu, vyzval izraelskú vládu, aby proti extrémistom v osadníckom hnutí zakročila.

Na nárast násilia voči kresťanom zo strany židovských radikálov upozorňuje aj správa izraelskej mimovládnej organizácie Rossing Center, ktorá sa zamerala najmä na Jeruzalem. Za rok 2024 zdokumentovala takmer sto incidentov namierených proti kresťanom, z toho 47 fyzických útokov. Vo zvyšných prípadoch išlo najmä o vandalizmus. Páchateľmi boli prevažne mladí muži z ultraortodoxných komunít.

Zo správy zároveň vyplýva, že izraelské úrady proti útočníkom často postupujú laxne a agresívnych náboženských fanatikov nepotrestajú.

Nielen kresťania

Treba dodať, že tento typ útokov sa netýka iba kresťanov. Ide o súčasť širšej vlny násilia namierenej proti palestínskemu obyvateľstvu ako celku. Pre palestínskych kresťanov je to však obzvlášť citlivé, pretože bojujú o prežitie. Viac ako sedemdesiat percent z nich vážne uvažuje o emigrácii.

Nálady v osadníckom hnutí sa ešte viac zradikalizovali po útoku Hamasu na Izrael a po vypuknutí vojny v Gaze.

Len od začiatku marca tohto roka sa podľa samotných izraelských zdrojov odohralo viac ako dvadsať útokov na palestínske komunity na Západnom brehu. Podľa agentúry AFP pri nich zahynulo viac ako šesť Palestínčanov.

Na vládnucich izraelských politikov preto apeloval aj náčelník generálneho štábu izraelskej armády generál Ejal Zamir, ktorý toto násilie označil za „morálne a eticky neprijateľné“.

Od podobných útokov sa dištancujú aj mnohí rabíni a nesúhlasí s nimi ani veľká časť izraelskej spoločnosti. Problémom však je, že hoci útokov židovských extrémistov pribúda, Netanjahuova vláda potrebuje hlasy osadníkov, a preto sa konfrontácii s nimi vyhýba.

Pre povesť Izraela ako síce nie dokonalej, ale predsa len fungujúcej demokracie, v ktorej existuje právny štát, je to ďalšia vážna rana.

Dnes sa veľa hovorí o tom, prečo Izrael prudko stráca sympatie západného sveta. Dôvodov tohto nepriaznivého vývoja je viac, no prehliadanie výstrelkov radikálneho osadníckeho hnutia k nim celkom určite patrí tiež.

Zostáva veriť, že v Izraeli sú aj politici, ktorí si to uvedomujú.