Jadrové dohody s Francúzmi Jadrová energetika robí zo Slovenska žiadaného partnera na medzinárodnej scéne

Na nedávnom summite o jadrovej energetike politicky zasvietilo najmä priznanie Ursuly von der Leyen, že odklon od jadrovej energetiky, donedávna takmer politický mainstream, bol z hľadiska energetiky hrubou chybou, čo sa ešte zreteľnejšie preukázalo v geopolitických a energetických krízach tohto desaťročia.

Na okraji tohto summitu sa však udiala aj prakticky podstatnejšia vec. Slovenská spoločnosť VUJE a francúzsky Framatome podpísali memorandum o porozumení.

Samotné memorandum nie je nijakou zvláštnosťou a ani jeho explicitné vyznenie. Jadrový sektor a biznis je vo svete úzkym profilom, kde sa takpovediac pozná každý s každým a v zásade všetci hráči v civilnom využívaní jadrovej energie nejakým spôsobom spolupracujú.

Zaujímavejšie sú okolnosti a ľudia, ktorí sa okolo memoranda zoskupili.

Zobrazení sú na titulnej fotografii – zľava Bernard Fontana (generálny riaditeľ EDF), Roland Lescure (francúzsky minister hospodárstva, priemyslu, energetiky a digitálnej suverenity), Thomas Epron (výkonný viceprezident Framatomu), Zoltán Harsányi (predseda predstavenstva VUJE) a Robert Fico.

Otváranie dverí

V samotnom memorande síce čítame veci, ktoré na prvý pohľad znejú najmä zdvorilostne a všeobecne:

„Prostredníctvom tohto memoranda o porozumení sa obe spoločnosti dohodli na strategickom partnerstve v oblastiach zahŕňajúcich jadrové inžinierske služby, modernizáciu jadrových elektrární a nasadenie pokročilých jadrových technológií. 

Partnerstvo posilňuje európsky dodávateľský reťazec v jadrovej energetike a očakáva sa, že podporí dlhodobú udržateľnosť a bezpečnosť jadrovej energie na Slovensku a v zahraničí, pričom prispeje k odolnosti a konkurencieschopnosti európskeho jadrového sektora.“

Pri zohľadnení širšieho kontextu však môžeme ľahko identifikovať aj konkrétne kroky, ktoré z memoranda o porozumení vyplynú.

Ten najdôležitejší výsledok tejto spolupráce je, že sa Francúzom prostredníctvom Framatomu otvára možnosť podieľať sa na novom jadrovom zdroji na Slovensku, ktorého primárnym staviteľom a dodávateľom technológie bude americký Westinghouse.

Francúzom sa prostredníctvom Framatomu otvára možnosť podieľať sa na novom jadrovom zdroji na Slovensku, ktorého primárnym staviteľom a dodávateľom technológie bude americký Westinghouse. 

To zároveň znižuje riziko obštrukcie, ktorú zažívajú Česi v prípade jadrovej elektrárne Dukovany, ktorej stavbu si dohodli s juhokórejskou KHNP.

Kórejci využívajú takisto technológiu Westinghouse, avšak staršieho dáta a jej využitie mimo územia Južnej Kórey je podmienené súhlasom tejto americkej spoločnosti. Ako však vieme z pozadia jadrového biznisu, aj svet je takpovediac „rozparcelovaný“ a časť Európy má v portfóliu Westinghouse.

Francúzi toto pole pôsobnosti Westinghousu ticho tolerujú, lepšie povedané, trpia. Ak by však nejaký zámer konkurencie išiel výraznejšie proti ich záujmom, dokážu tento rozpor inštrumentalizovať s pomocou európskej legislatívy (tak ako to robia v prípade Dukovian).

Preto je pre slovenský jadrový sektor mimoriadne dôležité udržiavať s francúzskymi kolegami čulé kontakty, a neplatí to len na odbornej úrovni, ale aj na tej manažérskej a politickej.

Hoci teda na fotografii z podpisu memoranda medzi VUJE a Framatomom sú dôležité najmä postavy, ktoré reprezentujú tieto dve spoločnosti, náhodná nie je ani prítomnosť francúzskeho ministra energetiky a slovenského premiéra. A to napriek tomu, že ide o politicky rozdielne šarže. Najmä z francúzskej strany nebýva diplomatickým zvykom, že sa na podpise obchodných dohôd (hoci aj štátnych spoločností) zúčastňuje priamo rezortný minister.

Ako vyplýva z možnosti, že sa Framatomu otvára cesta zapojenia sa do budovania nového jadrového zdroja na Slovensku, prospech nie je jednosmerný.

Aj na najvyššej politickej úrovni ide o veľa. Francúzsko je lídrom tzv. jadrového klubu v Európskej únii a bol to práve Paríž, ktorý sa aj po skôr emocionálnom než racionálnom rozhodnutí Nemecka vypnúť svoje jadrové elektrárne snažil udržať jadrovú energetiku v centre pozornosti.

Akokoľvek veľká krajina nedokáže sama v EÚ presadiť prakticky nič, potrebuje spojencov. A aj preto vznikajú v Únii neraz ad hoc koalície krajín, ktoré spoločne tlačia na konkrétnu agendu.

Jadrom k dekarbonizáciiFrancúzi vedú európsky jadrový klub, Nemci sú už pri elektrine importérom

Erik Potocký

Slovensko teda potrebuje Francúzsko na to, aby zámer stavať jadrovú elektráreň prešiel európskymi inštitúciami ľahšie a bez zbytočných obštrukcií. Francúzsko zas potrebuje Slovensko (a ďalšie krajiny s jadrovou energetikou), aby tento zdroj udržalo nielen v centre pozornosti, ale najmä v možnostiach jednoduchšieho financovania a všeobecnejšej politickej podpory.

Memorandum zároveň nevyrástlo na zelenej lúke, ale je aj priebežným potvrdením dlhodobej spolupráce: „Podpisom tejto zmluvy povyšujeme spoluprácu s Framatomom na strategické partnerstvo,“  povedal predseda predstavenstva VUJE Zoltán Harsányi. V anglickej verzii na stránkach Framatomu sa dokonca hovorí o „potešení z formalizácie spolupráce“.

Aj samotný Framatome potvrdzuje dlhodobo existujúcu spoluprácu: „Framatome si cení možnosť posilniť spoluprácu s VUJE, rešpektovaným partnerom s rozsiahlymi skúsenosťami v oblasti jadrového inžinierstva a technickej podpory,“ uviedol generálny riaditeľ Framatomu Grégoire Ponchon.

Konkrétna spolupráca sa deje napríklad v prípade britskej jadrovej elektrárne Hinkley Point C, kde sa VUJE podieľa na dodávke bezpečnostných systémov (ako subdodávateľ Framatomu). 

S Framatomom (ako dcérskou spoločnosťou skupiny EDF) sa v týchto dňoch chystá podpísať zmluvu o spolupráci aj spoločnosť Slovenské elektrárne. Širšia spolupráca v rámci Európy (nielen medzi Francúzskom a Slovenskom) má za oficiálny cieľ tzv. celoeurópske jadrové palivo.

Ide o francúzsky projekt, ktorý sa snaží suverenizovať európsku jadrovú energetiku, samozrejme pod kuratelou Paríža, takže toto celoeurópske palivo by bolo de facto francúzske, avšak na báze spolupráce a zapojenia odborných a priemyselných kapacít zo všetkých jadrových krajín Európy.

Tu treba podotknúť, že tak Framatome, ako aj samotné EDF sú pod silnou kontrolou francúzskeho štátu, nejde teda o iniciatívu súkromného sektora, ale o jeden zo strategických záujmov Francúzska.

Slovensko má na tomto poli nielen bohatú odbornú kapacitu, ale aj živú skúsenosť so stavbou a prevádzkou jadrových elektrární.

Súčasť širokej medzinárodnej spolupráce

Tu sa, samozrejme, výpočet medzinárodnej spolupráce slovenských odborníkov jadrovej energetiky nekončí.

Bohatá spolupráca s americkým Westinghousom sa netýka len výstavby nového jadrového zdroja. Máme tu dohody o certifikácii a dodávke jadrového paliva americkej výroby na použitie v reaktoroch ruského typu VVER či rozvoj spolupráce pri vývoji komerčne využiteľných malých modulárnych reaktorov.

Ani vyššie opísané kontakty s Framatomom nie sú jediným vzťahom medzi slovenskou a francúzskou jadrovou energetikou. Je tu tiež spolupráca so spoločnosťou newcleo týkajúca sa využitia vyhoreného jadrového paliva, z ktorého sa prepracovaním stáva výdatný zdroj energetickej suroviny a znižuje sa potreba budovania jeho dlhodobých úložísk.

Nie odpad, ale pokladSlovensko sa púšťa do technológie využitia vyhoretého jadrového paliva, počíta sa aj s novými reaktormi

Erik Potocký

Takisto je tu spolupráca Slovenských elektrární s kanadskou spoločnosťou Cameco, ktorá patrí medzi najdôležitejších hráčov v oblasti produkcie jadrového paliva a je zároveň jedným z akcionárov Westinghousu.

Diverzifikácia jadraSlovenské elektrárne začnú spoluprácu s jednou z najvýznamnejších firiem v globálnom jadrovom biznise

Erik Potocký

A do globálnej spolupráce je naďalej zapojené aj Rusko, ktorého civilné využívanie jadra má svoju technologickú vyspelosť. Hoci aj v tomto segmente je dobré diverzifikovať a nebyť odkázaný na jedného dodávateľa technológie a jadrového paliva, v tomto prípade je počet globálne pôsobiacich subjektov výrazne nižší ako v prípade iných konvenčných energetických zdrojov.

V zásade však platí, že v tejto chvíli nie je možné Rusko z civilného jadrového ekosystému vynechať. Okolo 40 percent jadrového paliva využívaného v jadrových elektrárňach naprieč planétou je obohacovaných v ruských zariadeniach.

Zákaz dovozu ruských energiíRopy a plynu je na trhu dostatok, veľká časť sveta je však závislá od obohacovania uránu v Rusku

Erik Potocký

Program „celoeurópskeho“ (teda francúzskeho) jadrového paliva je – aj keby sa realizoval v tom najoptimistickejšom scenári – ešte behom na dlhé trate.