Ukrajinský Vyšší protikorupčný súd vo štvrtok nariadil vziať do väzby bývalú hlavu Úradu prezidenta Ukrajiny Andrija Jermaka. Bývalý úzky spolupracovník prezidenta Zelenského má vo väzbe pobudnúť 60 dní.
Jermak je podozrivý v prípade legalizácie peňazí získaných z trestnej činnosti, ktoré podľa vyšetrovateľov získal ako úplatky v kauze Mindičgate.
Podľa rozhodnutia súdu môže byť Jermak prepustený na slobodu, ak zaplatí kauciu vo výške 140 miliónov hrivien (asi 2,7 milióna eur), o čosi menej než prokuratúrou požadovaných 180 miliónov. Jermak hovorí, že na takéto rozhodnutie „nebol pripravený“ a tvrdí, že „nemá také peniaze“. O pomoc chce preto požiadať priateľov.
Jermak až do svojho odvolania v novembri fungoval ako pravá ruka prezidenta Zelenského, s ktorým bol aj osobne spriatelený. Ukrajinskí aj zahraniční pozorovatelia ho označovali za „šedú eminenciu“ ukrajinskej politiky či dokonca „nevoleného cára“, ktorý počas posledných rokov vo svojich rukách zhromaždil nevídané množstvo moci.
V očiach mnohých Ukrajincov sa stal synonymom domácich problémov v krajine. Ešte krátko pred tým, než polícia uňho doma vykonala domovú prehliadku, 65 percent Ukrajincov vyhlásilo, že Jermakovi nedôveruje, a, naopak, dôveru mu vyjadrilo len 18 percent respondentov (11 percent oznámilo, že ho nepozná, a šesť percent na otázku nedokázalo odpovedať).
Mnohí Ukrajinci verili, že za kontroverzným pokusom o oslabenie protikorupčných inštitúcií v minuloročnom júli – ktorú po vlne domácich protestov a kritike z EÚ Ukrajinci znovu napravili – stál práve Andrij Jermak.

Za to, že vo funkcii zotrval tak dlho, Jermak vďačil najmä nadštandardným vzťahom s prezidentom Zelenským. Ten spolu s Jermakom prežil kľúčové prvé týždne ruskej invázie a podľa zdrojov z okolia ukrajinského prezidenta dlho veril, že bez Jermaka sa nedokáže zaobísť.
„V prvých dňoch invázie mali Jermak a Zelenskyj poruke útočné pušky pre prípad, že by ruské sily prenikli do areálu. Ako si spomínal jeden z ich asistentov, pušky tam boli buď na to, aby si prebojovali cestu von, alebo aby si zabezpečili dôstojný koniec a nepadli do zajatia,“ písal denník Financial Times v rozsiahlom profile v minulom lete.
V Zelenského očiach Jermak obstál v tejto kľúčovej skúške. „Zelenskyj povedal, že personálna otázka v prezidentskej kancelárii je zodpovednosťou prezidenta, a jasne uviedol, že k Jermakovej rezignácii nedôjde,“ hovoril o stretnutí s prezidentom jeden z ukrajinských poslancov ešte krátko pred Jermakovým odvolaním.
Známi a bývalí spolupracovníci však mali pochybnosti o efektivite aj správnosti Jermakovho prístupu, ktorému vytýkali mikromanažment aj eróziu deľby moci v štáte.
„Jeho cieľom je centralizovať všetko v postsovietskom štýle vlády, ktorý sa podobá niečomu, čo sa veľmi nelíši od autokracie,“ povedal minulé leto jeden z jeho bývalých kolegov pre Financial Times.

Svojho spolupracovníka sa Zelenskyj nechcel vzdať ani vo chvíli, keď mu začínalo tiecť do topánok. Naopak, Jermaka poveril vedením nových rokovaní s Američanmi aj po tom, ako ho o podozreniach voči Jermakovi informoval protikorupčný úrad NABU, odhalilo vtedy Dzerkalo Tyžňa.
V tom čase pritom už ukrajinskí protikorupční vyšetrovatelia podozrievali Jermaka zo zapojenia do kauzy podnikateľa Timura Mindiča známej ako operácia Midas alebo aj Mindičgate. Podľa vyšetrovateľov Mindičova skupina cez spoločnosť Enerhoatom, ktorá spravuje ukrajinské jadrové elektrárne, ukradla asi 100 miliónov dolárov. Firmy, ktoré chceli robiť biznis so spoločnosťou Enerhoatom, museli zaplatiť 10- až 15-percentný úplatok, písali ukrajinské médiá.
Národný protikorupčný úrad Ukrajiny NABU vykonal 10. novembra domovú prehliadku u Timura Mindiča a vtedajšieho ministra spravodlivosti Hermana Haluščenka a zadržal piatich podozrivých, samotný Mindič však dokázal krátko pred zatknutím utiecť do zahraničia.
Podľa informácií Ukrajinskej pravdy sa Jermak snažil manipulovať vyšetrovanie proti Mindičovi: „Po zverejnení prvých častí vyšetrovania NABU o korupcii v okolí prezidenta poveril Andrij Jermak bezpečnostné zložky pod kontrolou prezidentskej kancelárie, aby pripravili obvinenie proti šéfovi SAPO [protikorupčnej agentúry] Olexandrovi Klymenkovi,“ písala Ukrajinska Pravda koncom novembra.
Až keď k Jermakovi prišli vyšetrovatelia vykonať domovú prehliadku, sa Zelenskyj rozhodol svojho spolupracovníka vymeniť.
V tom čase ešte nebolo známe, či Jermak osobne požíval finančné výhody z podpory Mindiča alebo či konal zdanlivo v záujme prezidenta Zelenského, ktorý sa s Mindičom pred prevalením škandálu osobne priatelil.
Odvtedy sa objavili nové dôkazy, ktoré Jermaka dodatočne kompromitujú. Napríklad Ukrajinskej pravde sa podarilo zdokumentovať, ako skupina súkromných osôb prostredníctvom svojich kontaktov s Andrijom Jermakom a Timurom Mindičom získala kontrolu nad štátnou bankou Sens Bank aj najväčším ukrajinským chemickým závodom Karpatneftechim.
V centre súčasného procesu však stoja najmä podozrenia v kauze Dynastia. Ešte minulé leto ukrajinské médiá zistili, že firma prepojená s Mindičom a bývalým vicepremiérom Olexijom Černyšovom – ktorý bol sám v kauze Mindičgate zatknutý v novembri – na ôsmich hektároch stavala štyri luxusné vily určené pre Mindiča, Černyšova a dvoch ďalších – „Vovu“ a „Andrija“.
Vyšetrovatelia sú pritom presvedčení, že Andrij spomínaný na nahrávkach je práve Jermak, ktorý spolu s Mindičom a Černyšovom týmto spôsobom legalizoval úplatky z kauzy Midas. Jermak je preto podozrivý z legalizácie 460 miliónov hrivien (takmer 9 miliónov eur) nadobudnutých pri trestnej činnosti.
Kedysi druhý najmocnejší muž v štáte tieto obvinenia odmieta. „Mám len jeden byt,“ hovorí.
Ak sa však prokuratúre podarí podozrenia voči Jermakovi preukázať, nepríjemným otázkam bude čeliť aj prezident Volodymyr Zelenskyj. Nielen prečo si človeka s takou pošramotenou povesťou nechal tak dlho vo svojom okruhu – ale aj kto je oným tajomným „Vovom“, štvrtým „investorom“ v kauze Dynastia.