V piatok to povedal v rozhovore pre portugalskú televíziu a zopakoval v rozhovore pre Le Monde. Prezident Macron je pripravený rokovať s európskymi partnermi o spoločnom využívaní francúzskeho jadrového dáždnika.
Bola to pôvodne myšlienka víťaza nemeckých volieb Friedricha Merza – vytvoriť európsky jadrový dáždnik. A jadrové zbrane má v EÚ iba Francúzsko, v Európe potom ešte Veľká Británia, ktorá však nie je členom Únie.
Merz hovoril o Francúzsku aj Británii, ako však upozornil Macron, „naši britskí priatelia majú menej komplexné jadrové kapacity (…) ako my. Sú viac závislí od svojich amerických partnerov (…)“. Briti majú asi 200 jadrových hlavíc, ktoré môžu na cieľ dopraviť americké rakety Trident odpaľované zo štyroch raketonosných ponoriek.
Trident je veľmi efektívna a účinná zbraň. Kto je milovníkom seriálu Yes, Prime Minister, možno si spomenie na sira Humphreyho, keď premiérovi Jimovi Hackerovi vysvetľuje nákup Tridentov slovami „ak by ste boli v obchodnom dome v oddelení jadrových rakiet, vybrali by ste si Trident“. Lenže je americký a Briti sú závislí od Washingtonu.
Francúzsko má v tomto ohľade pred Britmi náskok. Už od čias Charlesa de Gaulla presadzuje vlastnú, takzvanú strategickú nezávislosť. To zdôraznil aj Macron: „Francúzsko má v tejto oblasti plnú autonómiu (…), inými slovami, nie sme závislí od nikoho iného, pokiaľ ide o výrobu našich jadrových kapacít, ich údržbu a prevádzkovanie vo vzduchu a na mori, čo je tiež francúzske špecifikum.“
Zatiaľ čo Briti môžu jadrové zbrane odpaľovať len z ponoriek, Francúzi majú aj jadrové rakety odpaľované z lietadiel (balistické strely odpaľované zo zeme vyradil Paríž zo služby v 90. rokoch).

V rozhovore pre portugalské médiá Macron vyhlásil, že „ak naši kolegovia chcú smerovať k väčšej autonómii a odstrašujúcim schopnostiam, potom budeme musieť otvoriť túto hlbokú strategickú diskusiu… Som k dispozícii a otvorený tejto diskusii“.
Macron je však predovšetkým francúzsky prezident a Francúzi sú majstrami vzletných slov. Často sa však za nimi skrývajú vlastné pragmatické záujmy.
Je veľmi nepravdepodobné, že by Macron kývol na spoločné využívanie jadrových zbraní – skôr pôjde o rozšírenie francúzskeho jadrového dáždnika. Konečné slovo by tak zostalo v rukách Paríža, prípadne francúzskeho prezidenta.
Ako by mohlo také rozšírenie vyzerať? Francúzsky analytik Etienne Marcuz načrtol nejaké možnosti: napríklad demonštratívne prelety bojových lietadiel Rafale s jadrovými raketami pozdĺž východnej hranice EÚ. Alebo francúzske jadrové vojenské cvičenie aj na území ďalších európskych štátov a s ich účasťou – stíhačky ostatných európskych štátov by napríklad sprevádzali francúzske Rafaly na simulovanej bojovej misii, tankovacie lietadlá by im zaisťovali palivo a podobne. Mohlo by dôjsť aj k cvičnému odpáleniu jadrových rakiet (samozrejme, bez jadrovej hlavice).
To všetko sa dá urobiť vo veľmi krátkom čase. Francúzsko je tiež schopné v relatívne krátkom čase vyvinúť balistické rakety odpaľované zo zeme a tak opäť dosiahnuť schopnosti jadrovej triády (teda jadrových zbraní odpaľovaných zo zeme, zo vzduchu aj z mora).
Má to však nejaký ten háčik. V mnohých európskych krajinách (predovšetkým v Nemecku) panuje silný odpor verejnosti k jadrovým zbraniam. Samotná nemecká Strana zelených vznikla z protijadrového hnutia.
A predovšetkým – kto bude garantovať, že sa táto, ale predovšetkým akákoľvek budúca francúzska vláda na svojich spojencov nevykašle úplne rovnako ako teraz Trumpova administratíva? Špeciálne my Česi máme v tomto ohľade isté skúsenosti...
Pôvodný text: Francouzský jaderný deštník – bude nám vlastně k něčemu? Uverejnené v spolupráci s Aktuálně.cz.
Diskusia k článkom je k dispozícii len pre tých, ktorí nás pravidelne
podporujú od 5€ mesačne alebo 60€ ročne.
Pridajte sa k našim podporovateľom.