Rokovania v slepej uličke? USA na Blízkom východe zhromažďujú najväčšiu bojovú silu od invázie do Iraku. Čo ešte môže odvrátiť vojnu s Iránom?

Aj druhé kolo nepriamych rokovaní medzi Spojenými štátmi a Iránom o iránskom jadrovom programe sa skončilo bez diplomatického prelomu. Rokovania sa udiali v Ženeve, pričom rovnako ako počas prvého kola začiatkom februára hral rolu mediátora Omán.

Medzi pozorovateľmi preto narastajú obavy, že by spor mohol vyústiť do novej vojny medzi Iránom a Spojenými štátmi.

„Diplomacia je vždy prvou možnosťou a zo strany Iránu by bolo veľmi múdre uzavrieť dohodu s prezidentom Trumpom a jeho administratívou,“ vyhlásila v stredu tlačová tajomníčka Bieleho domu Karoline Leavittová.

Ale aj keby USA uprednostnili, aby Irán prijal ich podmienky bez vojny, vojenské riešenie zostáva na stole.

„Dohodu dosiahneme tak či onak... Buď dohodu dosiahneme, alebo to bude pre nich nešťastné,“ varuje Donald Trump. Medzitým Spojené štáty zhromažďujú dodatočné vojenské lode a lietadlá na Blízkom východe.

Americký prezident hovorí, že o útoku rozhodne v priebehu ďalších 10 až 15 dní. Po skúsenosti z júna, keď izraelsko-americký úder prišiel skôr, než oficiálne vypršalo Trumpovo ultimátum, sa však časť odborníkov domnieva, že tento dátum môže byť zvolený účelovo, aby Iráncov zmiatol.

IAEA tvrdí, že štiepny materiál Irán nepresunul

Aj keď iránsky minister zahraničných vecí Arákčí v štátnej televízii vyhlásil, že trojhodinové rozhovory v Ženeve boli „konštruktívnejšie“ a dosiahli „dobrý pokrok“ v porovnaní s predchádzajúcim kolom rokovaní v Ománe, obe strany zatiaľ trvajú na svojich pozíciách.

„To neznamená, že môžeme rýchlo dosiahnuť dohodu, ale aspoň sa začala cesta,“ tvrdí Arákčí.

Na rokovaniach sa zúčastňuje riaditeľ Medzinárodnej agentúry pre jadrovú energiu IAEA Rafael Grossi. Ten tvrdí, že „v týchto rozhovoroch cítiť finálnosť“.

„Po prvýkrát bola IAEA prítomná. Boli sme schopní hovoriť o veľmi konkrétnych veciach,“ hovorí Grossi pre CNN.

„Myslím si, že existuje všeobecný konsenzus, že (štiepny) materiál je vo veľkej miere tam, kde bol (v čase amerických náletov v júni). Nevyskytli sa indikácie nejakého jeho presunu,“ tvrdí šéf IAEA. Na otázku, či Američania myslia rokovania vážne, podotkol, že z jeho pohľadu americkí vyslanci Witkoff a Kushner rokujú úprimne, ale zároveň sú pod časovým tlakom.

Masakre v IráneNa ľudí strieľali, keď utekali z horiaceho bazára. O život mohli prísť desaťtisíce

Christian Heitmann

Najväčším kameňom úrazu v rokovaniach zostáva otázka, či si Irán môže ponechať domáci program obohacovania uránu – teda schopnosť, ktorá by v budúcnosti umožnila obnovenie vojenského jadrového programu. Zatiaľ čo Irán požaduje právo na obohacovanie na podobnej úrovni, ako počas platnosti Obamovej dohody JCPOA, Spojené štáty chcú ako súčasť dohody obohacovanie v Iráne úplne zakázať, pričom by Irán mohol obohatený urán dovážať na civilné potreby.

Spojené štáty navyše kladú ďalšie podmienky ako obmedzenie iránskeho raketového programu a koniec iránskej podpory teroristických organizácií na Blízkom východe, zatiaľ čo Irán takéto požiadavky odmieta a, naopak, požaduje zrušenie ekonomických sankcií.

Podľa troch iránskych predstaviteľov oboznámených s rokovaniami Irán „naznačil ochotu pozastaviť obohacovanie uránu na tri až päť rokov – čo by pokrylo trvanie prezidentského obdobia Trumpa – a potom sa pripojiť k regionálnemu konzorciu na obohacovanie uránu na civilnej úrovni“, píše The New York Times.

Američania presúvajú jednotky

Na rozdiel od začiatku januára, keď Trump sľuboval podporu iránskym demonštrantom, Spojené štáty sa zoči-voči Iránu teraz nachádzajú v omnoho silnejšej pozícii.

Vtedy Washington demonštrantom avizoval pomoc, no keď iránsky režim zavraždil viac než 30-tisíc ľudí, zostal nečinný, pretože väčšina amerických zdrojov sa práve sústreďovala na vojenskú operáciu vo Venezuele a únos socialistického diktátora Nicolása Madura. Počas uplynulých týždňov však Spojené štáty na Blízkom východe zhromaždili najväčšiu leteckú silu od invázie v Iraku v roku 2003.

Podľa satelitných snímok, ktoré analyzovala americká televízia CNN, na amerických vojenských základniach na Blízkom východe výrazne narástla aktivita. Napríklad len pred mesiacom na letisku Al-Udeid v Katare – ktoré je najväčšou americkou základňou v regióne – napočítali 16 lietadiel.

Do začiatku februára však počet narástol na 29, medzi nimi aj 17 tankerov KC-135, ktoré dokážu za letu dopĺňať palivo stíhačkám a bombardérom, ktoré priletia zo vzdialenejších základní alebo lietadlových lodí. Dodatočné lietadlá sa nachádzajú aj v Jordánsku a Saudskej Arábii.

Okrem lietadiel americká armáda presúva aj systémy protivzdušnej obrany Patriot a ešte pokročilejšie systémy THAAD, ktoré sú schopné zostreľovať iránske balistické rakety. V prípade vojny by pomáhali brániť americké základne a amerických spojencov v regióne.

Na Blízky východ vyslalo dodatočné lode aj americké námorníctvo. Podľa The New York Times sa v okolí Perzského zálivu, vo východnom Stredomorí a na Červenom mori nachádza deväť torpédoborcov, lietadlová loď a tri ďalšie vojenské plavidlá.

Navyše na Blízky východ smeruje druhá úderná skupina s lietadlovou loďou USS Ford, ktorá prekvapivo rýchlo preplávala Gibraltárskym prielivom. Odborníci preto počítajú s tým, že na Blízky východ dorazí už túto sobotu alebo nedeľu. Obe lietadlové lode sú dohromady schopné niesť viac než 160 lietadiel.

Jedným z kľúčových uzlov, z ktorého by Spojené štáty mohli na Irán udrieť, sa stáva Bulharsko. Táto vcelku neobvyklá voľba je motivovaná vážnymi nezhodami medzi Washingtonom a Londýnom. Hoci by za bežných podmienok boli vhodnejšie britské základne na Cypre, Veľká Británia Američanom používanie svojich základní na potreby útoku na Irán zakázala.

Iránsky historik o protestochDemonštranti chcú pád režimu, ale protesty môžu uspieť inak, ako dúfajú

Christian Heitmann

O všetkom môže rozhodnúť ropa

Najsilnejšou kartou, ktorú má v rukáve Teherán, je cena ropy, ktorú významne ovplyvňuje ťažba v okolí Perzského zálivu. Ropné tankery musia pritom na ceste k odberateľom preplávať cez Hormuzský prieliv, ktorý delí iránsku pevninu od Arabského polostrova.

Tento prieliv na svojom najužšom mieste nemeria ani šesťdesiat kilometrov, pomaly sa plaviace tankery by preto boli pre iránske drony či rakety ľahkou korisťou. Aj keby skutočne potopených bolo len zopár lodí, kríza na Blízkom východe by mohla rýchlo vystreliť ceny ropy o desiatky percent.

Na druhej strane tradične voči Iránu skeptické až nepriateľské arabské štáty zálivu sa v uplynulých rokoch ku krajine stavajú zmierlivejšie a podľa medializovaných správ dokonca odhovárajú Spojené štáty od vojenskej akcie. Dôvodom je, že Irán je v ich očiach natoľko oslabený, že prestáva byť akútnou hrozbou, a pád islamskej republiky by zacementoval izraelskú nadvládu v regióne.

Ak by však Irán siahol na ropné tankery, a teda pilier, na ktorom stojí ich celé živobytie, štáty zálivu by od svojej politiky neutrality upustili, varujú pozorovatelia ako šéfredaktor GZero Media Ian Bremmer.

„Koľko rokovacej moci Irán má, závisí od toho, ako to vnímajú Američania, a podľa Trumpa jej očividne nemajú veľmi veľa,“ nazdáva sa Bremmer.

Vojnu by ešte dokázala odvrátiť dohoda, v ktorej by jedna z oboch strán podstatnejšie ustúpila. To však žiadna z nich zatiaľ nechce prijať.

Ako by mohla vyzerať americká operácia?

Odborníci počítajú s tým, že americká kampaň sa, ak k nej dôjde, obmedzí na letecké útoky a možno aj nasadenie menších tímov špeciálnych jednotiek, ktoré budú neporovnateľne menšie, než bola invázia Iraku v roku 2003.

Podľa informácií The Wall Street Journal Trump zvažuje „počiatočný obmedzený vojenský úder na Irán, aby ho prinútil splniť požiadavky jadrovej dohody“. V prvej vlne by Američania podnikli menšie útoky, ktoré by boli kalibrované tak, aby nevyvolali rozsiahlu iránsku odvetu.

„Úvodný útok, ktorý by sa v prípade schválenia mohol uskutočniť v priebehu niekoľkých dní, by sa podľa ľudí oboznámených s touto záležitosťou zameral na niekoľko vojenských alebo vládnych objektov. Ak by Irán naďalej odmietal plniť Trumpovu smernicu o ukončení obohacovania uránu, USA by reagovali rozsiahlou kampaňou proti režimovým zariadeniam – potenciálne zameranou na zvrhnutie teheránskeho režimu,“ píše WSJ.

Korešpondent The Economist pre Blízky východ Gregg Carlstrom tento nápad nazval „veľmi zlým plánom“.

„Nie je dôvod domnievať sa, že ‚počiatočný obmedzený vojenský úder‘ by prinútil Irán k veľkým ústupkom. Nie je ani úplne jasné, aké ústupky Amerika chce. Vytvorilo by to však pre Irán silnú motiváciu na eskaláciu po počiatočnom údere. Ak sa nechystáte kapitulovať a ak viete, že druhé kolo bude oveľa masívnejšie, budete chcieť [protivníkovi] spôsobiť škody, kým môžete: využijete svoje kapacity skôr, než o ne prídete,“ vysvetľuje Carlstrom.

Irán nie je Venezuela, varuje historik GuerreroRežim je najzraniteľnejší vo svojej histórii. Treba s ním riešiť nielen jadrový program

Álvaro Peñas

Dlhá americká príprava navyše poskytla islamskej republike príležitosť pripraviť sa. „Sme lepšie pripravení než minulé leto,“ zaznieva z Teheránu. Irán tak zasypal zeminou vchody do tunelov, v ktorých po amerických náletoch zostali trosky jadrového programu – zjavne preto, aby zabránil americkým alebo izraelským tímom špeciálnych jednotiek do tunelov vstúpiť a zmocniť sa uránu.

„Diplomacia môže dať USA viac času na prípravu armády, ale zároveň dáva Iránu viac času na naplánovanie odvety,“ hovorí pre NYT Vali Nasr, expert na Irán z Johns Hopkins University. „V konečnom dôsledku musí prezident zvážiť náklady na útok na Irán. Je ironické, že jeho prístup zvýšil ich pravdepodobnosť.“

Čo potom?

Hlavným problémom z perspektívy Washingtonu však je, že aj ak by sa Spojené štáty odhodlali na vojenský útok na Irán, takýto úder by nedokázal presvedčivo zaručiť dosiahnutie politických cieľov.

Bez pozemnej invázie je pád režimu málo pravdepodobný. A ak aj Spojené štáty dokážu tak ako minulé leto zasadiť iránskemu jadrovému programu citlivé rany, nedokážu vymazať know-how, na ktorom je jadrový program postavený. Bolo by tak len otázkou času, kedy by Irán dokázal svoj jadrový program obnoviť a ponaučený z predošlých útokov vybudovať ho ešte odolnejším.

Nová vlna amerických náletov by preto mohla byť kontraproduktívna a, naopak, viesť k ešte jasnejšiemu odhodlaniu islamského režimu získať jadrové zbrane. To by Američania dokázali zastaviť pozemnou inváziou, jej náklady však výrazne presahujú to, o čo má Trump záujem.

„Väčší problém je podľa mňa to, že kľúčové otázky zostanú nevyriešené. Rovnako ako v júni. Žiadna dohoda nebude, režim tu bude naďalej, raketové a jadrové programy zostanú a budú sa pomaly obnovovať (...) a o šesť mesiacov by sme sa mohli opäť ocitnúť v rovnakej situácii,“ zhŕňa jednu z možností analytik Eurasia Group Gregory Brew.