Vražda investigatívneho novinára Jána Kuciaka a jeho snúbenice Martiny Kušnírovej právom otriasla celým Slovenskom. Bol to bezprecedentný akt pomsty za to, že si robil poctivo svoju prácu.
Kuciak mal čuch na veľké kauzy s politickým pozadím – a talent spojiť otvorené dáta s informáciami z prostredia bezpečnostných zložiek. Aj preto mafii v bielych golieroch tak ležal v žalúdku.
Navonok to nedávali najavo, ale v zákulisí boli nervózni. Jeho chirurgicky presné zistenia pritom nevyrušovali len Mariana Kočnera. Kuciaka brali vážne aj viacerí oligarchovia či finančné skupiny.
Iba Kočner sa to však rozhodol riešiť – podľa obžaloby – jeho fyzickou likvidáciou. Kuciakove odhalenia totiž vytvárali tlak aj na políciu a prokuratúru. Ohrozovali jeho majetok aj beztrestnosť.
Osem rokov po vražde Jána a Martiny sa spoločnosť výrazne posunula. Ľudia už nie apatickí ako pred februárom 2018. Aj predtým sa z času na čas zmobilizovali, ale nešlo o dlhodobý a súvislý tlak.
Protesty Gorila (2012) zlyhali pre nekompetentnosť ich organizátorov. Z opozičných demonštrácií pred luxusným komplexom Bonaparte sa postupne stali happeningy pripomínajúce skôr hudobné festivaly.
Protikorupčné protesty (2017) mali dobrý nábeh, ale rozplynuli sa v letných prázdninách. Zatiaľ najväčší potenciál majú občianske aj politické protesty, ktoré sa konajú od parlamentných volieb 2023.
Teraz sú v útlme, no ľudia na Slovensku sú ochotní vyjsť kedykoľvek do ulíc – a povedať nahlas stačilo. Toto je dobrá správa bez ohľadu na to, že ani tieto protesty nateraz nesmerujú ku konkrétnemu výsledku.
Inak však nie je dôvod na prílišný optimizmus, skôr naopak. Na jednej strane je dôležitým posunom, že sa opäť začalo pojednávať v prípade objednávky vraždy Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej.
Pôvodný senát totiž dvakrát ignoroval pokyny Najvyššieho súdu, takže muselo dôjsť k jeho výmene. Na pojednávaniach sa budú analyzovať aj správy medzi Kočnerom a Zsuzsovou v Threeme.
Ak ich nebude nový senát čítať doslovne, ale vnímať kontext a šifry, je šanca, že za vraždu bude pykať aj Kočner. Predstava, že peniaze a motív mala jeho volavka Zsuzsová, je totiž viac než absurdná.
Na druhej strane trochu vyrušuje spôsob, akým tento senát akceptuje takmer každú procesnú pripomienku advokáta Paru. A obštrukcie jeho klienta Kočnera, ktorý žongluje s výpoveďou a naťahuje čas.
Na finálne hodnotenie je napriek tomu ešte priskoro, hoci prvé pojednávacie dni vyzerali tak, akoby mali obžalovaní väčšie práva ako poškodení. Vyslovene tristná je však situácia v politike.
Osem rokov po sú totiž v dôležitých funkciách ľudia, ktorí nesú prinajmenšom nepriamu zodpovednosť za atmosféru, ktorá viedla k vražde. Robert Fico, Robert Kaliňák, Tibor Gašpar. A keby len to.
Svojimi rozhodnutiami vracajú Slovensko pred február 2018. Ochranou tzv. našich ľudí, snahou „odpáliť“ kajúcnikov, skrátením premlčacích lehôt aj znížením trestov za korupciu a podvody.
Najnovšie sa im môže poďakovať smerácky oligarcha Jozef Brhel, ktorý vyviazol z kauzy Mýtnik len s podmienkou. Osem rokov po vražde, žiaľ, stále hrajú prím skôr zločinci než spravodlivosť.