Výchovná poradňa Syn dostáva od manžela po zadku, keď sa k mladšej sestre správa nebezpečne. Nechcem, aby ju za to znenávidel

Syn dostáva od manžela po zadku, keď sa k mladšej sestre správa nebezpečne. Nechcem, aby ju za to znenávidel
Ilustračné foto: Shutterstock
Manžel je stará škola a nezhodneme sa veľmi vo výchove, mne sa bitie po zadku nepáči, aj keď mám pocit, že niekedy by si to starší syn aj zaslúžil.
Michala Bieleková
Michala Bieleková
Psychologička, koučka, arteterapeutka a lektorka. Poskytuje poradenstvo v oblasti sebarozvoja a psychohygieny, ale aj sociálnych zručností, vzťahov, komunikácie a výchovy v súlade s kresťanskymi hodnotami.
Ďalšie autorkine články:

Výchovná poradňa Po filme Sbormistr mám strach zo zneužívania detí. V táboroch ich zveríme cudzím ľuďom, dokážem zbadať, že sa deje niečo zlé?

Výchovná poradňa Syn je jedináčik. Sám sa vôbec nezahrá, potrebuje nás pri zaspávaní aj na záchode

Otázky na tému výchovy detí s krátkym opisom svojej životnej situácie môžete poslať na mail [email protected]. Vaše anonymné otázky a odpovede odborníkov následne zverejníme v rubrike Výchovná poradňa.

Dobrý deň, máme dve deti, syn má štyri roky a dcérka osem mesiacov. Starší syn dcérku zbožňuje, ale mám obavu, aby sme to my ako rodičia nepokazili. Staršiemu venujeme dostatočnú pozornosť, snažíme sa robiť si pre neho čas, ako sa to len dá. Má dosť priestoru, keď sa mu venujeme samému, ale je mi jasné, že aj tak tam nejaká dávka žiarlivosti bude.

Nevieme však riešiť situácie, keď je syn divoký, ja som s malou na gauči a napríklad ju prebaľujem alebo prezliekam. Syn sa chce so sestrou hrať, jej sa to do určitej miery páči a ja, aj keď mi vyskakuje žila na čele, nezasahujem. Ale často sa stáva, že sa už to jeho bláznenie dostáva za hranu, na také malé bábätko je to už priveľa, a tak zasiahnem.

Napríklad dcérku chytí, keď je na brušku, prekotúľa ju na seba, smeje sa, kope nohami, jej sa to už nepáči, ale on ju nasilu drží a nechce ju pustiť. Ona už, samozrejme, plače a on ju ďalej nechce pustiť. V tej chvíli sa s manželom rozdeľujeme. Ja ho nasilu odtrhnem, vyhreším ho a potom vysvetľujem.

Keď sa to stane pri manželovi, ten mu jednoducho plesne po zadku. Manžel je stará škola a nezhodneme sa veľmi vo výchove, mne sa bitie po zadku nepáči, aj keď mám pocit, že niekedy by si to starší syn aj zaslúžil. Neviem, ako to riešiť, bojím sa, že takto syn nadobudne k malej sestre zlý vzťah, keď bude stále dostávať po zadku.

Možno sa fakt len hrá a neuvedomuje si, že to preháňa, aj keď mu to stále vysvetľujem. Ako takéto situácie riešiť s takými malými deťmi? Záleží mi na tom, aby sa mali radi a mali medzi sebou pekný vzťah.

Dobrý deň, z Vášho emailu veľmi cítiť, že ste vnímaví rodičia a že Vám na vzťahu medzi deťmi úprimne záleží.

Štvorročný chlapec je ešte stále malé dieťa. Má silné emócie a veľa telesnej energie. Jeho schopnosť odhadnúť mieru, riziko a dôsledky správania je ešte veľmi obmedzená. Keď sa hrá so sestričkou „divoko“, vo väčšine prípadov nejde o snahu ublížiť jej. Ide o kombináciu nadšenia, hry, túžby po kontakte a nezrelosti v sebaregulácii. Jednoducho sa ešte nevie včas zastaviť.

Zároveň však osemmesačné bábätko potrebuje ochranu. Zodpovednosť za bezpečie mladšieho dieťaťa je vždy na dospelom, nie na staršom súrodencovi. Preto je v poriadku zasiahnuť skôr, než sa hra „dostane za hranu“.

Čo môžete urobiť:

Buďte nablízku a predvídajte. Ak viete, že pri prebaľovaní alebo obliekaní bývajú problémové situácie, je lepšie syna vopred zapojiť: „Chceš mi podať plienku?“, „Podaj mi bodynko, prosím“, čo môže chlapcovi napomôcť v pocite dôležitosti, užitočnosti. Alebo ho dopredu usmerniť: „Teraz idem prebaľovať, ty sa zatiaľ môžeš hrať tu vedľa mňa.“

Keď už vidíte, že je to veľa, ihneď zasiahnite. Synovi pevne chyťte ruku, deti fyzicky oddeľte, povedzte jasne, no bez hnevu: „Stop! Toto je nebezpečné. Teraz ju držím ja.“ V momente, keď sú emócie silné, netreba dlhé vysvetľovanie a dramatizovanie. Vyvarujte sa hodnotenia dieťaťa: „Si zlý, nešikovný, divoký... Pozri, čo si spravil!“

Keď sa situácia upokojí, môžete synove pocity pomenovať. Dieťa často nevie, čo sa s ním deje. Ak mu rodič pomôže pomenovať emóciu, pomáha mu porozumieť si: „Bol si veľmi nadšený a chcel si sa hrať naplno. S bábätkom sa hráme jemne takto (ukážka dotyku). Chceš byť dobrý brat a učíš sa, ako na to.“

Aby si k sestre nevytvoril odpor, je dôležité po upokojení konfliktu nenechať dieťa v hanbe. Obnoviť vzťah pomáha objatie (ak ho prijme), krátke uistenie: „Mám ťa rada, aj keď sa hneváme. Učíme sa to spolu.“ Posilnite vzťah so sestrou: „Máš ju rád, aj ona ťa ľúbi, si pre ňu dôležitý.“ Nezabudnite oceniť úspech, ak syn dokáže zregulovať svoje správanie: „Vidím, že si sa zastavil. Bolo to ťažké a zvládol si to.“

Súrodenecké vzťahy sú prirodzenou súčasťou učenia sa spolužitiu. Súrodenci sa pri sebe učia deliť, bojovať, odpúšťať, dohodovať aj milovať. A nie vždy to ide hladko. Úlohou dospelých nie je vytvoriť dokonalé vzťahy bez konfliktov, ale deti nimi sprevádzať. Byť im oporou, nastavovať hranice, pomenúvať pocity a ukazovať cestu k rešpektu.

Váš syn je sám ešte malý, ale už vníma, že „prišiel niekto nový“. Najlepšou prevenciou žiarlivosti je uistenie, že nestratil svoje miesto. Je výborné, že mu venujete pozornosť. Doprajte mu každý deň aspoň desať-pätnásť minút „len pre neho“ (bez sestry, bez mobilu). Povedzte mu: „Stále si náš prvý chlapec. Nič sa na tom nemení.“ Ak cíti, že má svoje pevné miesto, potreba bojovať o pozornosť sa výrazne znižuje. Vyhnite sa porovnávaniu alebo vetám typu: „Počkaj, teraz má prednosť sestrička.“

Keď ide o vyhrotenú situáciu, stáva sa, že rodič reaguje rýchlo a impulzívne – napríklad dá dieťaťu na zadok. Týmto spôsobom sa snaží určiť mu hranicu. Hoci môže fyzický trest priniesť okamžité zastavenie správania, dlhodobo neprináša vnútorné pochopenie ani rozvoj sebaregulácie.

Užitočnejšie je dieťa naučiť, čo vlastne namiesto nevhodného správania robiť môže. Ponúknite mu alternatívu, ako a kde môže svoju energiu vybiť: „Vidím, že sa veľmi chceš hrať so sestrou. Ona je ešte malá, ak chceš, ukážem ti, ako ju môžeš zabaviť. Ak sa chceš šantiť, môžeš skákať v izbe do vankúšov či sa hrať na chodbe s loptou atď.“

Píšete, že sa s manželom nezhodnete vo výchove. Keď rodičia držia spolu ako tím, dieťa sa cíti bezpečnejšie a istejšie. Vie, čo môže očakávať, pravidlá sú zrozumiteľné a stabilné. Jednota zároveň posilňuje autoritu rodičov. Naopak, nejednotnosť často vedie k neistote, manipulácii alebo napätiu v rodine. Dieťa môže skúšať prešmyknúť sa pomedzi pravidlá. Preto je dôležité, aby si rodičia rozdielne názory navzájom vyjasňovali mimo konfliktných situácií a hľadali spoločný cieľ a riešenia.

Na záver Vás chcem úprimne oceniť. To, že tieto situácie riešite, že o nich premýšľate a hľadáte podporu, hovorí o Vašej zodpovednosti a láske k deťom. Nemusíte byť totiž perfektní rodičia, ale takí, ktorí sa učia rásť spolu s nimi.

Zobraziť diskusiu
Ak máte otázku, tip na článok, návrh na zlepšenie alebo ste našli chybu, napíšte na [email protected]

Diskusia je pre podporovateľov
Postoja od 7 €

Vyberte si úroveň podpory

Diskusia
7 € / mes.
Diskusie pod článkami
Čítajte bez prerušenia
Podporiť iným spôsobom

Diskusia je pre podporovateľov
Postoja od 7 €

Navýšte podporu a zapojte sa

Diskusia
+ 2 mes. navyše
Diskusie pod článkami
Čítajte bez prerušenia

Diskusia je pre podporovateľov
Postoja od 7 € / mes. alebo 84 € / rok

Navýšte svoju podporu v nastaveniach účtu

Nastavenia podpory

Diskusia je pre podporovateľov
Postoja od 7 €

Pridajte sa k čitateľom ktorí Postoj podporujú

alebo sa staňte členom
Diskusia
7 € / mes.
Diskusie pod článkami
Čítajte bez prerušenia
Podporiť iným spôsobom

V prípade problémov kontaktujte podporu na [email protected]

Ttoto je message Zavrieť