Šaškov tajomník Štofko o lobistoch Bláhová o mne strašidelne klame. Pri zvýhodňovaní Agelu štátnou poisťovňou vidím problém

„Za ľudí majú hovoriť ich skutky. Ukážte mi, čo som ako štátny tajomník reálne nejakým spôsobom ovplyvnil v prospech niekoho. Už som ním dva roky a zisk zdravotných poisťovní je zaregulovaný stále rovnako,“ reaguje Michal Štofko na podozrenia bývalej šéfky úradu pre dohľad Renáty Bláhovej o svojom údajnom lobingu v zdravotníctve. 

Rovnako odmieta, že by bol niekedy robil poradcu pre šéfa súkromnej poisťovne Dôvera finančnej skupiny Penta. Zároveň však hovorí, že je na ministerstve veľmi ťažké zabrániť tomu, aby na neho nejaká skupina nemala svoj vplyv. „Či je to Agel, Penta, alebo úplne iná firma, potrebujete komunikovať so všetkými. Sledujú si svoje záujmy, ktoré sú ich optikou legitímne,“ dodáva.

V rozhovore tiež odpovedá, kto je zodpovedný za kontumačnú prehru ministerstva s poisťovňou Union pre nepozretie si elektronickej schránky, kedy bol ochotný vzdať sa postu tajomníka, aj to, ako sa podieľal na výzve z plánu obnovy, ktorú dnes prešetruje Európska prokuratúra.

Michal Štofko má na ministerstve na starosti sekciu zdravia, ktorá sa zaoberá štandardnými terapeutickými postupmi, prevenciou i vzdelávaním, rovnako však pod neho spadá ambulantná sieť, nový katalóg výkonov či programová vyhláška a nastavenie platobných mechanizmov so zdravotnými poisťovňami.

Ministerstvo zdravotníctva v novembri 2024 prehralo súdny spor so zdravotnou poisťovňou Union o kategorizáciu lieku Keytruda na onkologické ochorenie. Súd nariadil ministerstvu zaplatiť poisťovni škodu vo výške viac ako 1,3 milióna eur spolu s úrokmi. Súdu stačilo na rozhodnutie v prospech poisťovne len to, že ministerstvo na spor vôbec nereagovalo, lebo si nepozrelo elektronickú schránku. Ignorovalo nielen žalobu poisťovne, ale aj termín pojednávania. Ako sa to mohlo stať?

Sekcia liekovej politiky ani právne oddelenie nepatrí podo mňa, ale ak mám správne informácie, celá súdna komunikácia išla do inej technickej elektronickej schránky, ktorú majú viaceré rezorty. Nešlo teda o štandardnú schránku slovensko.sk, ktorú využívame na komunikáciu s inštitúciami či so súdmi. Do štandardnej schránky nám prišiel až rozsudok súdu, ale neprišlo tam, že sa pojednávanie vôbec začalo.

Ako je to možné?

Neviem na to odpovedať. Keď sme videli rozsudok, obratom ministerstvo podalo opravný prostriedok a odvtedy sme v odvolacom konaní. Očividne sa tam niečo deje, že na stanovisko súdu čakáme už niekoľko mesiacov, zrejme sa súd reálne zaoberá naším podnetom.

Dúfame, že finálne stanovisko bude v prospech ministerstva, pretože napádame celý proces.

Ministerstvo zdravotníctva sa ohradilo voči tvrdeniu, že súdny spor prehralo z dôvodu pasivity a nečinnosti. Veríte si, že môžete vyhrať v tomto prípade, ak je zodpovednosťou ministerstva pravidelne kontrolovať všetky svoje e-schránky?

Existujú judikáty, ktoré v takýchto situáciách rozhodli v prospech poškodeného. Nevravím, že to tak má byť, my len chceme, aby nám súd dal aspoň priestor vyjadriť sa v rámci konania.

Vzhľadom na to, že prístup k technickým schránkam je obmedzený, pokladám za veľmi relevantné, aby sme ten priestor dostali. Sme stále v konaní, tak uvidíme.

Celú liekovú agendu má na starosti štátny tajomník Ladislav Slobodník, so zdravotnými poisťovňami zas pravidelne komunikujete vy. Prečo nikto z vás ministra na tento spor vopred neupozornil, aby ho neprehliadol?

Úprimne, ani ako šéf Asociácie zdravotných poisťovní som o tom nevedel, nemal som na to ani mandát. Venoval som sa v rámci asociácie celkom inej agende. Ja osobne som tento prípad riešil až potom, ako to bolo teraz medializované.

Spor ministerstva s Unionom bol však medializovaný opakovane, diskutovalo sa o ňom, základné informácie mala roky aj verejnosť. Nebolo vám podozrivé, že sa okolo toho na ministerstve napriek tomu nič nedeje?

Ja nie som právnik a ani nemám v malíčku sporovú agendu. Nemám ani len potuchy, koľko môže či nemôže trvať súdne rozhodovanie. Ťažko čakať odo mňa či od druhého štátneho tajomníka, aby sme mali v hlave kalendár, kedy prišlo nejaké podanie zo strany Unionu.

Ten proces sa však začal už v roku 2022. Nikomu ani po výmene ministrov nenapadlo, že by túto agendu na ministerstva mal niekto riešiť? A že ak ju nik nerieši, niekde je problém?

Opakujem, podľa mojich informácií išla celá komunikácia zo súdu nesprávnym smerom.

Kontumačná prehra s UnionomŠaško má väčší problém ako Šutaj Eštok. Jeho ignorovanie elektronickej schránky môže stáť milión eur

Lukáš Kekelák

Kto teda nesie zodpovednosť za vzniknutú situáciu?

Keď napadáte proces, veľmi ťažko hľadáte vinníka. Máme celé právne oddelenie, ktoré má na starosti sporovú agendu a sleduje schránky, ku ktorým má prístup, no táto komunikácia so súdom tam proste nebola. Nakoniec sa našla, ale niekde, kde vôbec nemala čo hľadať.

Takže ak by Slovensko prehralo 1,3 milióna eur, ministerstvo povie, že zlyhala technika?

V tejto chvíli si to vôbec nedovolím odhadnúť, lebo stále pevne verím, že budeme mať ešte priestor sa k tomu vyjadriť. Keby našu výhradu súd nebral vážne, zrejme by už dávno povedal, že je rozhodnuté, a zamietol by náš opravný prostriedok. To sa však zatiaľ nestalo.

Tvrdíte, že celý problém je v tom, že to prišlo na zlú e-schránku. Načo je však ministerstvu nejaká technická stránka, ktorú nikto nesleduje?

Netuším, na to musia odpovedať naši ministerskí technici. Sú schránky, ktoré vraj slúžia na zasielanie veľkých súborov, prípadne na komunikáciu v krízových situáciách, ale neviem, či aj tu išlo o rovnaký typ technickej schránky.

Koľko e-schránok má celé ministerstvo aj s tými technickými?

Viem, že sú minimálne dve.

Odškodné vyše 6,6 milióna eur pre nezákonnú kategorizáciu lieku Keytruda žiada od ministerstva aj poisťovňa Dôvera. Súd v tejto veci ešte nerozhodol. Toto si už rezort ustriehne?

Určite si dáme na to pozor. Chápem, že aj toto mohlo byť vnímané ako nedostatok zo strany ministerstva, ale ja verím internému vysvetleniu, ktoré som dostal, a pokladám ho za úplne legitímne. Ak by súd rozhodol v prospech ministerstva, pokladal by som to za férové.

Nemyslím si, že sú na ministerstve úradníci, ktorí kašlú na verejný záujem a nesledujú schránky slovensko.sk, keď ide o súdny spor v hodnote viac ako milión eur. Nehovoriac o tom, že máme aj na ministerstve systémy, ktoré informácie zo schránok priamo prehadzujú do inej registratúry, kde to človek vidí, a ani toto sa nestalo.

Michal Štofko. Foto: Postoj/Andrej Lojan

Pred nástupom na ministerstvo ste stáli na opačnej strane rokovacieho stola ako prezident Asociácie zdravotných poisťovní. Renáta Bláhová nielen vás označuje za novodobého lobistu súkromných skupín v zdravotníctve. Tvrdí, že ste pred voľbami na workshopoch pre politikov lobovali za ich vyššie zisky a že na stretnutiach, na ktorých sa zúčastňovala aj ona, ste vystupovali po boku Dôvery ako poradca šéfa poisťovne Martina Kultana. Chcete reagovať na slová bývalej šéfky Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou?

Nikdy som nerobil poradcu Martinovi Kultanovi, to je strašidelné klamstvo. Zastupoval som ho rovnako ako ostatných troch riaditeľov zdravotných poisťovní na stretnutiach, o ktorých hovorí pani Bláhová. Vždy som tam bol na pozvanie ministra Lengvarského ako šéf Asociácie zdravotných poisťovní. Raz tam bol Martin Kultan, inokedy zas Richard Strapko, v tom čase riaditeľ Všeobecnej zdravotnej poisťovne. Organizácia tých stretnutí nebola mojou agendou.

Čo tie školenia pre politikov?

Vstup na ne bol voľný a boli tam všetci. Cieľom vôbec nebolo urobiť nám nejaké meno, keby sme ho neboli mali, tak tam nikto nepríde. Každého, kto mal záujem, sme prizvali. Nikoho sme nenútili. Vysvetľovali sme témy, venovali sme sa liekom, reguláciám, snažili sme sa prezentovať dáta a fakty, nie pokrútené ani ohnuté, ako sa to pani Bláhová sem-tam snaží naznačiť.

Ona pritom robila v mene úradu pre dohľad pár týždňov predtým veľmi podobný workshop, kam zavolala tiež všetkých a kde sa venovala viac politike.

Vráťme sa však k tomu zisku poisťovní. Podporovali ste na workshopoch vyšší zisk pre poisťovne, než je ten súčasný, ako tvrdí pani Bláhová?

My sme iba pomenovali v danom čase diskutovaný návrh v parlamente. Aby poisťovne mohli mať dvojpercentný zisk, jedno percento z toho malo byť naviazané na indikátory kvality. Vôbec sme nelobovali, nedajbože, za dvojpercentný zisk pre poisťovne. Rád vám zazdieľam tie prezentácie.

Sám som sa zúčastňoval na stretnutiach na túto tému na ministerstve a dookola sme sa vracali k tomu, či si zdravotné poistenie môžu alebo nemôžu vyplácať veľký zisk. Sám som bol navrhovateľom toho, aby sa zisk zareguloval. Som veľký zástanca toho, že niečo si treba za tie peniaze pýtať a aj kvalitu zdravotných poisťovní by sme mali merať.

Rozhodne tak nesúhlasím so slovami pani Bláhovej, že som navrhoval, aby zdravotné poisťovne mali plus jedno percento zisku, a už vôbec nie len tak.

Nová generácia lobistov v zdravotníctveKto sú a prečo môžu byť pre verejný záujem problematickí

Renáta Bláhová

Pozdával sa vám návrh dopriať poisťovniam vyšší zisk, ak splnia indikátory kvality?

Mne sa celkovo pozdávajú indikátory kvality, treba ju merať, ale tie percentá boli politickými rozhodnutiami. To, či to bude 1 + 1 alebo 0,5 + 0,5, prípadne celé jedno percento zisku len za indikátory kvality, to už išlo mimo mňa. No keby som bol taký zástanca zisku 1 + 1, tak asi na to tlačím aj teraz, no vôbec to pre mňa nie je téma.

Ideologicky by vám neprekážal ani dvojpercentný zisk, ak by za jedno percento navyše museli poisťovne ukazovať, čo v zdravotníctve zlepšili, prípadne že ich pacienti čakajú na operácie kratšie?

Snažím sa veľmi nemontovať do politických rozhodnutí. Za mňa je dôležité merať kvalitu na všetkých úrovniach systému, hoci v tom čase sa to tam nedalo.

S limitom zisku na jedno percento problém nemám. Či by mal byť väčší, som nikdy neriešil, ale páčilo by sa mi, keby aj to jedno percento bolo rozdelené tak, aby polovicu z neho si ako zisk vyplatili poisťovne len na základe merania kvality.

Teraz ste na ministerstve, prečo to neiniciujete?

Toto nie je vôbec moja politická agenda.

Na školeniach pre politikov ste tiež vyhlasovali, že do žiadnej verejnej funkcie po voľbách nepôjdete, no po zložení novej vlády ste sa stali štátnym tajomníkom ministerky Zuzany Dolinkovej. Čo zmenilo váš názor?

Naozaj som o to nemal záujem. Práca, ktorú som robil, ma bavila a toto je skutočne veľká pracovná výzva. Keď však máte možnosť niečo spraviť a myslíte si, že to je správne, tak to podľa mňa treba urobiť. Ak to spraviť nechcete, tak potom nemá zmysel vyjadrovať sa k tomu, či niekto koná nesprávne.

Workshopy pre politikov ste organizovali spolu s Martinom Smatanom. S ním ste od roku 2020 do roku 2023 boli spoločníkom vo firme Msquare, ktorá sa venuje poradenstvu v oblasti zdravotníckych systémov, pri ktorých čerpá zo svojich skúseností z ministerstva. Zatiaľ čo vy ste v danom období boli aj šéfom Asociácie zdravotných poisťovní, v ktorej bola aj Všeobecná zdravotná poisťovňa, váš spoločník Martin Smatana stál na čele dozornej rady štátnej poisťovne. V tejto súhre ste nevideli žiaden konflikt záujmov?

Za Martina sa nechcem ani nebudem vyjadrovať. V čase, keď som bol ja Martinovým spoločníkom v Msquare, sme mali na Slovensku jeden projekt. Išlo o subdodávku pre ministerstvo zdravotníctva. Bol to európsky projekt, ktorým sa nastavovala nová minimálna ambulantná sieť. Celá naša snaha nešla za agendou, ktorá sa týkala zdravotných poisťovní, ani sme v tomto systéme na Slovensku minimálne do roku 2023 nič nerobili.

Napriek tomu vám táto súhra okolností pripadá spätne v poriadku?

Ja som sa na pozíciu šéfa asociácie netlačil. Otvorene som informoval zdravotné poisťovne, keď mi ponúkli toto miesto, že mám firmu Msquare s Martinom a pracujeme v tejto oblasti. Oni v tom problém nevideli a napriek tomu chceli, aby som ich zastupoval. To, či Martin ako šéf dozornej rady mal alebo nemal konflikty záujmov, sa musíte pýtať jeho.

Nepripúšťate, že to niekto tak mohol vidieť?

Ja si myslím, že za ľudí majú hovoriť ich skutky. Veď mi ukážte, čo som reálne nejakým spôsobom ovplyvnil ako štátny tajomník v prospech niekoho. Už som ním dva roky a zisk poisťovní je zaregulovaný stále rovnako. Zdravotné poisťovne musia deklarovať dokonca ešte viac, ako deklarovali predtým.

Tu by však lekárski odborári povedali, že to všetko len vďaka ich tlaku, nie vďaka vám.

A ja súhlasím, že mnohé veci LOZ naozaj urýchlil. Opatrenia, ktoré sa robia, však strašne ťažko dobiehajú interpretáciu a hlavne dáta. Pracujeme na štandardizovaných zmluvách, na tvrdšom prechode na DRG, pripravili sme memorandum o spolupráci medzi poisťovňami, nemocnicami, ambulantným sektorom.

Ja vnímam svoju prácu oveľa viac ako mediačnú a komunikačnú než to, že by som tu za niekoho loboval.

Michal Štofko. Foto: Postoj/Andrej Lojan

Problémom bolo, že vaša firma s Martinom Smatanom sídlila na adrese vášho rodinného domu, hoci ste v nej pre post štátneho tajomníka už dva roky nepôsobili. Čo vám na toto zistenie povedal minister?

Minister ma požiadal o urgentnú nápravu, čo sa už urobilo, Martin firmu presťahoval. Chybu som si priznal a konzultoval som to aj s ministrom, či mám z toho vyvodiť personálne následky. Bolo to na hrane toho, či odísť alebo zostať na ministerstve, aj keď ide naozaj o administratívny nedostatok, keďže z firmy som vystúpil už dávno.

Boli ste ochotný vzdať sa postu štátneho tajomníka?

Áno. Ak by bol pán minister požadoval môj odchod, tak by som sa bol postu vzdal, ale nakoniec sme sa dohodli, že urobím urgentnú nápravu. Firma je presťahovaná, a teda je to za mňa vybavené, nefigurujem v nej už niekoľko rokov. Budem sa snažiť, aby za mňa hovorila moja práca a nie adresa.

Niekto mohol vnímať problematicky, že Martin Smatana v tom istom čase radil ministerstvu, ako robiť obstarávania techniky, pričom vôbec nespochybňujem, že by znalosť na to nemal. Keby sme si však urobili test Robertom Ficom, asi si viete predstaviť, ako by to mediálne dopadlo.

Chápem, ale napriek tomu som naozaj Martinovi nič nedohodil. To by ste si museli pozrieť tú smiešnu sumu, ktorú za tie dva mesiace dostal. Snažil sa školiť zamestnancov v benchmarku, porovnávať ceny, aby sme hľadali úspory. To nebolo o tom, že mal tak priestor dohodiť niečo nejakej firme, pracoval primárne na metodike tvorby úspor.

Aj podobným pochybnostiam by sa dalo vyhnúť, keby Msquare netajila firmy, s ktorými spolupracuje. V našom zdravotníckom sektore prepletenom mnohými záujmami rôznych podnikateľov to automaticky vytvára priestor na podozrenia či konšpirácie.

Chápem to. No ja tiež nepoznám klientelu pani Bláhovej ani žiadnej súkromnej firmy. Zákon mi to umožňuje, tak ako to umožňoval aj pani Bláhovej, keď bola šéfkou úradu pre dohľad, aby zostala vo firme, v ktorej pracuje. Jej firma, v ktorej pracovala, takisto dostala nejaké štátne zákazky v čase, keď bola na čele úradu. Ale áno, aj ja som pracoval vo firme, ktorá pracovala v zdravotníctve, preto som z nej radšej odišiel.

Biznis v zdravotníctveFirma, ktorá zarába na skúsenostiach z ministerstva, sídli v dome Šaškovho tajomníka. Rezort v tom problém nevidí

Lukáš Kekelák

Pomáhali ste tiež tvoriť model prerozdelenia peňazí z plánu obnovy pri eurofondovej výzve za 212 miliónov eur na rekonštrukciu regionálnych nemocníc, ktorú dnes prešetruje Európska prokuratúra. Aj vy ste vedeli pred vyhlásením výzvy ako váš kolega Smatana, že na základe tohto modelu prerozdelenia zrejme uspeje osem nemocníc, čo sa nakoniec aj stalo?

My sme, paradoxne, tej metodike venovali možno menej hodín, ako ste vy venovali písaniu článkov o nej. Metodika je dodnes zverejnená a ktokoľvek chce, môže si ju prečítať. Ani dnes by som na tej metodike nič nemenil. Nevidím v nej nič, čo by mohlo niekomu konkrétnemu pomôcť.

Alokáciu peňazí z plánu obnovy na regionálnej úrovni chcel urobiť premiér Heger, ktorý na to potreboval pripraviť nejakú metodiku. Ním sme boli s Martinom oslovení, aby sme sa pridali ku skupine 30 či 40 ľudí, ktorí chodili na úrad vlády diskutovať, akým spôsobom má byť nastavená nová výzva.

Boli tam analytici z ÚHP, z IZA, bola tam Andrea Kalavská, Martina Antošová, dokonca pani Hlubocká. Bolo tam mnoho politických aj vecných odborníkov, ktorí o tom komunikovali. My sme sa snažili nejako namodelovať rôzne alternatívy, ale tých bolo naozaj veľa.

Rozumiem, že za metodikou stáli mnohí odborníci, Martin Smatana bol však ten, ktorý ju verejne odprezentoval na konferencii, preto je ten reflektor trochu zúžený. A keď on povie, že uspeje osem nemocníc, a nakoniec kritériá splní len osem nemocníc a ešte dodá, že kritériá výzvy vopred unikli, pýtať sa na to je celkom legitímne.

Veľmi jednoduchá odpoveď. Vedeli sme zhruba očakávať, aká výška investícií pôjde do jednotlivých projektov a koľko peňazí sa malo alokovať do jednotlivých vyšších územných celkov. Nie je to náročné vopred povedať.

Tam ide skôr o to, že aj vy ste mohli vopred nastaviť hranice, podľa ktorých daný kraj dostal nejakú alokáciu a na základe nej mohol niektorý projekt rekonštrukcie nemocnice ešte uspieť, zatiaľ čo iný inde už nie.

Tu by to mal vysvetliť Martin, prečo to tlmočil a ako to tlmočil. Za mňa len toľko, že sme boli súčasťou jedného pomerne veľkého procesu a ten návrh nebol len môj, ale bol to spoločný analytický návrh, ktorý prešiel množstvom schvaľovacích krokov.

Nie je to tak, že dvaja ľudia si niečo vymyslia a zrazu sa to tak nakoniec aj rozdá. Napriek tomu sa za tú metodiku nehanbím, lebo ju pokladám za dobrú.

Boli ste v tejto veci vypovedať na Európskej prokuratúre?

Nie, ja som však nemal podpísanú ani žiadnu zmluvu o mlčanlivosti. Celé to bolo len o oslovení zo strany úradu premiéra. Neviem, ako mali nastavené odmeny ostatní členovia pracovnej skupiny, ale ja som za to nedostal ani žiadnu finančnú odmenu. Myslím, že mnohí sme tam boli vtedy pro bono.

Prečo ste potom do toho išli?

Nebolo to veľa práce. Rádovo išlo pri tej metodike o pár hodín za počítačom. Keby ma to bolo stálo mesiac alebo týždne roboty, asi by som si bol za to nejakú odmenu vypýtal, ale tým, že to bola párstranová metodika a za chvíľu som to napočítal v niekoľkých exceloch, nezdalo sa mi to adekvátne.

Nebola to vôbec jediná pro bono vec, ktorú sme v rámci Msquare či Asociácie zdravotných poisťovní robili.

Boli ste k metodike prizvaný ako analytik Msquare či asociácie poisťovní?

Nie, bol som tam sám za seba.

Keď viete, čo všetko sa spätne s výzvou spája, išli by ste do toho znova?

Ťažká otázka, lebo viete, kto nič neurobí, nič nepokazí. Vždy sa nájde niekto, kto povie, že by sa to dalo urobiť lepšie.

Ak by prokuratúra našla pochybenie, môže nám eurokomisia tieto peniaze zobrať?

Neviem si to technicky predstaviť, čo by sa dialo, ale v čiastkových prípadoch to asi teoreticky možné je.

Michal Štofko. Foto: Postoj/Andrej Lojan

Martin Smatana povedal, že keď ste skončili na IZP za ministra Krajčího, tak ho oslovil Agel, aby išiel robiť ako analytik pre nich. Oslovili aj vás?

Nie, mňa Agel neoslovil.

Čo hovoríte na to, že čoraz viacerí koaliční i opoziční politici, ale aj šéf Najvyššieho kontrolného úradu (NKÚ) podozrievajú ministerstvo a jeho predstaviteľov zo zvýhodňovania Agelu v zdravotníctve?

Reakciou na tieto podozrenia bolo napríklad memorandum o spravodlivom financovaní nemocníc, po ktorom si ani zdravotné poistenie nebudú môcť vymýšľať.

Veľmi ťažko viete zabrániť tomu, aby niekto mal niekde nejaký vplyv. Keď sa na pozíciách vymení ktokoľvek, vždy tam príde niekto iný. Či je to Agel, Penta, alebo úplne iná firma, potrebujete komunikovať so všetkými. Sledujú si svoje záujmy, ktoré sú ich optikou legitímne.

Preto sme sa s ministrom dohodli, že skúsime pripraviť memorandum o spravodlivom financovaní, kde ideme nad rámec toho, čo nám hovorí zákon o nábehu na DRG. Potrebujeme začať zrovnávať sadzby tak, aby sa nám nestávalo, že pri niektorých typoch či vlastníkoch nemocníc nám budú ulietať základné sadzby, ako to aj vychádza z revízie ústavnej zdravotnej starostlivosti od ÚHP alebo pri konštatovaní NKÚ.

Súčasné základné sadzby budú smerovať k tomu, aby primárne poisťovne tlačili poskytovateľov do vyššej produkcie.

Vrátim sa k Agelu. Útvar hodnoty za peniaze, Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou aj NKÚ upozorňujú na fakt, že nemocnice Agelu dostávajú posledné roky od štátnej zdravotnej poisťovne vyššie úhrady ako iné, nielen štátne nemocnice. Nevidíte problém v takomto zvýhodňovaní jedného hráča systému?

Áno, vidím v tom problém, ale ťažko by sa hľadal vinník. Lebo ako hovoríte, sú to roky a tie roky vychádzali aj z nejakého nastavenia nemocníc a podmienok, ktoré tam vtedy boli stanovené. Boli aj štátne nemocnice a špecializované ústavy, ktoré v určitom období mali výrazne navýšenú úhradu zo strany štátnej poisťovne, lebo tá často plní aj iné ako len ekonomické a trhové záujmy. Historicky sa udiali aj takéto veci.

A týmto zvýhodňovaním jedného súkromníka sa to teraz má vyvažovať?

Jediné, čo vám viem povedať, je memorandum, ktorým smerujeme k tomu, aby sa toto už nedialo a zabránili sme tomu, aby ktorýkoľvek poskytovateľ mohol mať zrazu ozrutné sadzby, no pritom minimálnu produkciu. To je v rozpore s tým, čo potrebujeme v slovenskom zdravotníctve.

Vravíte, že neviete nájsť vinníka, prečo sú platby VšZP voči nemocniciam Agelu nastavené tak, ako sú. V tomto smere nevidíte problém v tom, že šéf VšZP Matúš Jurových sa so šéfom Agelu Michalom Pišojom roky pozná a stretávajú sa počas voľnočasových aktivít?

Nebudem komentovať vzťah pána generálneho Jurovýcha a pána Pišoju. To, či sú alebo nie sú kamaráti, to nech si vysvetlia oni sami, to sa spýtajte ich. Pán Jurových nebol generálny riaditeľ, keď sa nastavovali platby.

Lobing v zdravotníctveŠtátna poisťovňa naďalej zvýhodňuje nemocnice Agelu. Ich šéfovia sú kamaráti

Kristína VotrubováLukáš Kekelák

Ale je ním teraz, keď ich už mohol zmeniť. VšZP okrem toho Agelu vo Zvolene výrazne zvyšuje limity na vyšetrovacie a liečebné zložky. V ročnom vyčíslení to bude pre Agel nárast o 22 miliónov eur.

Podľa informácií, ktoré mám, už v druhom polroku 2024 dochádzalo k nejakej korekcii sadzieb a v roku 2025 to ďalej pokračovalo. Sadzby sa zrovnávajú a čaká sa na dáta, aby sme si to vedeli zadeklarovať. Čas nám ukáže.

Keďže ste zodpovedný za rozpočty a platobné mechanizmy, čo hovoríte na to, že zdravotné poisťovne nedávajú nemocniciam dostatočné financie na zvýšené platy lekárov, hoci na to peniaze zo štátneho rozpočtu dostali? Hovoril o tom šéf UNB Alexander Mayer, sťažoval sa na to aj bývalý šéf nemocnice milosrdných bratov, ktorému na to poisťovne peniaze dať vraj odmietli. Takto to má fungovať, že nemocnice sú prinútené uzatvárať zmluvy s poisťovňami, ktoré ich povinné výdavky nepokryjú?

My sme zodpovední za rozpočet, zmluvné vzťahy si nastavujú poskytovatelia a poisťovne. Nechcem, aby to vyznelo alibisticky, ale do zmluvných vzťahov nevstupujeme.

Univerzitná nemocnica Bratislava je svojím spôsobom extrémne silný hráč a Alex Mayer má jednu z najťažších pozícií v slovenskom zdravotníctve, manažovať takú obrovskú nemocnicu, naozaj strašne ťažká robota.

Za ministerstvo zdravotníctva viem deklarovať, že valorizácia miezd je vždy krytá rozpočtom. Toto je jedna z mála vecí, ktorú vieme aj vypočítať a ktorú máme s ministerstvom financií aj vždy vykomunikovanú.

Takže ak nemocnica vyššie platy nemá poisťovňou pokryté, je to chyba manažérskych zručností vedenia nemocnice?

Asi by bolo sympatické ukazovať prstom, ale naozaj je tam mnoho faktorov a nechcem hovoriť, čia je to chyba. Lekári v Bratislave majú však štandardne vyššie mzdy, ako sú mzdy, ktoré počítame v rozpočte na valorizáciu. Potom sú tu kolektívne zmluvy a to je už zodpovednosť štatutára, nie ministerstva. Faktorov, ktoré vstupujú do toho, prečo mzdy môžu byť považované za nekryté, je veľa.

Hovoríte, že pán riaditeľ Mayer má na Slovensku najťažšiu pozíciu riaditeľa. Ako vnímate, že popri tejto pozícii stíha niekoľko ďalších prác?

Aj keď učí študentov, lieči pacientov a riadi nemocnicu, to nie je nesúbeh úväzkov. Stále robí prácu lekára v tej istej nemocnici. Je to niečo iné, ako keby popri nemocnici robil aj v ambulancii a okrem to aj súdneho znalca.

Takže to, že popritom stíha podnikať s autami či nehnuteľnosťami je už v poriadku, lebo nemá biznis v ambulancii?

Boli nejaké výčitky smerom k jeho iným aktivitám, ktoré sú podnikateľské, ale ja neviem, do akej miery je spoločník a do akej miery niečo naozaj naplno robí.

No ministrovi v minulosti prekážali lekári, ktorí mali viacej úväzkov mimo nemocníc. Prečo to nie je problém aj pri chirurgovi a riaditeľovi Mayerovi?

Problém je skôr viacúväzkovosť lekárov operatérov. Máme tu situácie, kde ten lekár jednoducho nepriamo využíva svoje postavenie v nemocnici, aby profitoval zo svojej súkromnej praxe, kam si tých pacientov potom posiela.

Súhlasím, že by mal existovať jednotný meter, ale myslím si, že toto pán Mayer dokáže vysvetliť sám.

Zarába dvakrát viac ako premiérŠéf najzadlženejšej nemocnice Mayer stíha popri riadení štyri roboty aj biznis, ministerstvu to neprekáža

Lukáš Kekelák

Kto je Michal Štofko

Vyštudoval Ekonomickú univerzitu v Bratislave. Po škole pracoval ako analytik Všeobecnej zdravotnej poisťovne či dátový manažér farmaceutickej spoločnosti Novartis.

Na rezorte zdravotníctva začínal v roku 2012 za druhej Ficovej vlády u ministerky Smeru Zuzany Zvolenskej ako analytik Inštitútu zdravotnej politiky. 

V roku 2016 ho minister Tomáš Drucker povýšil na šéfa odboru stratégie. Za ministerky Andrey Kalavskej pracoval na stratifikácii nemocníc a optimalizácii siete nemocníc sa venuje i dnes.

Okrem toho má dnes na starosti aj platobné mechanizmy a nastavenie financovania v rámci verejného zdravotného poistenia. Pred nástupom na ministerstvo stál však na opačnej strane rokovacieho stola. Od roku 2021 bol prezidentom Asociácie zdravotných poisťovní SR, ktorá združuje všetky slovenské poisťovne.

Na ministerstvo zdravotníctva sa vrátil s ministerkou Zuzanou Dolinkovou z Hlasu v roku 2023 ako jej prvý štátny tajomník. Zostal ním aj po výmene ministerky.