O 96 dní, zrejme 12. apríla – hoci presný termín oficiálne ešte nebol vyhlásený –, sa v parlamentných voľbách stretnú Viktor Orbán a jeho vyzývateľ Péter Magyar.
Orbán vedie štát už piate funkčné obdobie a štyrikrát po sebe vládol ústavnou väčšinou.
Fidesz možno vôbec prvýkrát od roku 2010 čelí skutočne silnému súperovi, navyše podľa všetkých relevantných prieskumov verejnej mienky momentálne zaostáva. A to až o 17 percent (36 verzus 53,5 percenta medzi rozhodnutými voličmi), čo predstavuje približne pol milióna hlasov.
Je to zatiaľ najvýraznejší náskok pre Tiszu od jej vzniku.
Celkový počet obyvateľov Maďarska dnes dosahuje sotva 9,5 milióna.
Napriek Orbánovej výraznej a často obdivovanej rodinnej politike v Maďarsku už 74 rokov nežilo tak málo ľudí ako v súčasnosti, naposledy to bolo v päťdesiatych rokoch minulého storočia po druhej svetovej vojne.
Z ekonomického a demografického hľadiska ide o stredne veľký štát, v geopolitickom zmysle však Budapešť – zásluhou Viktora Orbána – hrá v oveľa vyššej váhovej kategórii.
Počas maďarského predsedníctva v Rade EÚ Orbán uskutočnil sériu rokovaní, ktoré označoval ako mierovú misiu: 5. júla 2024 sa v Moskve stretol s prezidentom Vladimirom Putinom, 8. júla rokoval v Pekingu so Si Ťin-pingom a v dňoch 11. – 12. júla absolvoval v Mar-a-Lago neformálne stretnutie s Donaldom Trumpom, ktorý ho neskôr prijal aj v novembri 2025 na čele obrovskej delegácie.
Také niečo nedokáže takmer žiaden politický líder sveta. Nie preto, že by sa bál lietania, ale z dôvodu, že by ho buď neprijali, alebo jeho pozícia by mu neumožnila sa stretnúť.
Z čisto diplomatického pohľadu pôsobilo prijatie v USA nezvyčajne ústretovo, keďže americký prezident posadil maďarského premiéra po svojom boku a nie oproti, chrbtom k novinárom, ako v prípade Zelenského. Ani to sa pri takej malej krajine nevidí často.
No príbeh má aj svoju dvojtvárnu rovinu – navonok pôsobí Maďarsko ako sebavedomý národ, zvnútra akoby unavená nemocničná izba.
Robert Fico a Viktor Orbán v mnohých otázkach zahraničnej politiky hrajú z tej istej partitúry: hovoria o mieri, suverenite a kritike protiruských sankcií. Výsledok maďarských volieb a ich atmosféra sa nevyhnutne premietnu do slovenskej kampane pred najbližšími parlamentnými voľbami.
Ak Orbán zvíťazí, „maďarský model“ zostane referenčným bodom. Maďarsko sa definitívne rozdelí na dva nezmieriteľné tábory a státisíce mladých Maďarov sa môžu vydať do sveta, opustiac svoju vlasť.
Ak Orbán prehrá, Robert Fico príde o dôležitého – dnes možno najdôležitejšieho – európskeho spojenca, čo môže mať negatívny dosah na volebný výsledok Smeru.

Na svojej medzinárodnej tlačovej konferencii 5. januára tohto roka, ktorá trvala dve a pol hodiny a konala sa pred 63 novinármi, Viktor Orbán opäť varoval pred nebezpečenstvami vojny.
Vyhlásil, že rokom 2025 sa uzavrel liberálny svetový poriadok a prichádza éra národov.
Otázku nerastných surovín označil za kľúčovú strategickú tému: lacná a bezpečná energia sú podľa neho predpokladom technologického rozvoja. Takto treba chápať aj udalosti vo Venezuele. Migračný pakt rozhodne odmietol, povedal, že Maďarsko neprijme migrantov, nevybuduje migračné tábory ani za cenu, že bude platiť pokutu milión eur denne, a neposkytne peniaze Ukrajine.
Do mierovej rétoriky sa však dostala nepríjemná vsuvka: jeho brat Áron Orbán je prostredníctvom spoločnosti Multi Shoot Kft. zainteresovaný vo výnosnom obchode so zbraňami, čo vytvorilo ostrý rozpor s premiérovými posolstvami.
Pre slovenského čitateľa je táto dramaturgia známa: vodca ako ochranca, ktorý drží problémy za bránami krajiny. Po prvom polroku 2025 však vidíme, že to, čo Orbán sľubuje, akosi neprichádza. Niet mieru, ekonomický štart sa nekonal, inflácia sa umelo udržiava na úrovni európskeho priemeru, no a hlavne miliardy z európskych fondov meškajú. Letné prísľuby – vrátenie DPH dôchodcom či sto nových tovární – sa potichu vytratili.
Jeho reakcia na tému Benešových dekrétov, ktorú rozohralo najskôr Progresívne Slovensko, na čo Ficova vláda následne reagovala tvrdým zákonom, bola takisto obzvlášť výrečná.
Orbán prevzal pohľad Józsefa Antalla, že sa cíti ako premiér 15 miliónov Maďarov po celom svete, respektíve že hranice Maďarska a maďarského národa sa navzájom neprekrývajú. Kým jeho vyzývateľ Magyar adresoval Robertovi Ficovi otvorený list so žiadosťou o stiahnutie zákona, Orbán prisľúbil len preštudovanie a interpretáciu slovenskej legislatívy, no Bratislavu nekritizoval.
Vyslal tým odkaz na Slovensko, že vláda Smer – Hlas – SNS a prezident Peter Pellegrini môžu byť pokojní: záujem maďarskej komunity je pre neho druhoradý v porovnaní so strategickým vzťahom s Ficom. Takto sa Maďari na Slovensku stali kolaterálnymi obeťami Orbánovej politiky.
Hranica národnej politiky sa končí tam, kde sa začínajú osobné mocenské záujmy.
O niekoľko hodín neskôr predstúpil pred kamery Péter Magyar na vlastnej tlačovej konferencii a ukázal celkom odlišný obraz krajiny. Hovoril o viac než tisíc neobsadených miestach všeobecných či detských lekárov. Zdravotná starostlivosť je v Maďarsku ťažko dostupná, v nemocniciach niet ani toaletného papiera.
Problémy maďarského vidieka sa nápadne podobajú ťažkostiam regiónov na východnom Slovensku: starnutie obyvateľstva, odlev zdravotníkov a centralizácia služieb. Rozdiel je, že v Maďarsku toto všetko riadi dvojtretinová vládna moc, ktorá si medzitým postavila vlastné kaštiele, a úzky okruh ľudí sa stal rozprávkovo bohatým, ide o viacnásobných miliardárov.
Magyar neustále obviňuje Orbána zo série korupčných káuz. Uviedol, že z Maďarskej národnej banky mohli ukradnúť niekoľko miliárd eur, spomínal Orbánovo panstvo v Hatvanpuszte v hodnote 25 – 30 miliónov eur, ktoré sa stalo symbolom okázalého luxusu, kde na pozemkoch jeho priateľa Lőrinca Mészárosa – najbohatšieho občana krajiny – sa pasú antilopy a zebry.
Paradoxne, v mnohých častiach štátu neexistujú normálne verejné služby, lebo peniaze tiekli inam.
Voľby budú podľa Magyara referendom o zadržaných európskych peniazoch a o ich návrate domov. Brusel totiž v cykle 2021 – 2027 zadržiava viac než 20 miliárd eur z dôvodu deficitov právneho štátu. Európska únia stiahla ďalšiu miliardu, takže celkovo až dve miliardy zmizlo navždy, hoci Maďarsko ich zúfalo potrebuje.
Mechanizmus Únie – nech sa nám to páči alebo nie – je jasný: kým „nezávislosť súdov, transparentnosť a nástroje proti korupcii“ nebudú vyhovovať Bruselu, platby sa neuskutočnia.
Príklad Poľska hovorí jasnou rečou: po nástupe novej vlády Donalda Tuska Brusel blokádu zrušil a zadržané európske peniaze vyplatil. Péter Magyar stavia svoj sľub práve na tomto scenári. Orbán síce tvrdí, že aj mimo EÚ existuje hospodársky život, otázkou však je, čo to znamená pre kvalitu života ľudí.

Po odstúpení Ferenca Gyurcsánya sa Demokratická koalícia stala takmer neviditeľnou a má minimálnu šancu prekročiť päťpercentnú hranicu.
Vlastenecká strana Mi Hazánk, ktorú by sme na Slovensku mohli prirovnať k Republike, môže byť jazýčkom na váhach. Má silnú regionálnu sieť najmä tam, kde je sociálna a zdravotná starostlivosť slabá. V prípade potreby môže Orbána zachrániť ako koaličný partner, no zbraň je dvojsečná: môže Fideszu aj odobrať hlasy.
Kto vlastne volí hnutie Mi Hazánk? Sú to najmä pravicoví konzervatívni patrioti, tí, ktorí pre okázalý luxus a nečakané zbohatnutia ľudí blízkych Fideszu nedokážu odovzdať hlas svojej pôvodnej strane, no zároveň nevedia prijať ani Pétera Magyara, ktorý kedysi vyšiel z fideszovských kruhov.
Preto budú voliť Mi Hazánk prakticky demonštratívne, ako formu protestu či trestu.
Voľby do maďarského parlamentu prebiehajú v zmiešanom systéme, ktorý kombinuje výsledky individuálnych volebných obvodov a celoštátnych straníckych listín.
Parlament má 199 poslancov, z toho 106 je volených v jednomandátových obvodoch relatívnou väčšinou a 93 z celoštátnej listiny. V individuálnych obvodoch sa koná len jedno kolo, mandát získa kandidát s najvyšším počtom hlasov.
Rozdelenie listinných mandátov je pomerne proporcionálne, no do parlamentu sa dostanú len strany s aspoň piatimi percentami (pri spoločných listinách viac). Špecifikom je kompenzácia víťaza, ktorá do listinného výsledku započítava aj tzv. zvyškové hlasy z individuálnych obvodov.

Najnovší prieskum z Inštitútu 21. storočia naznačuje medzi rozhodnutými voličmi pomer 53 vs. 36 percent pre Tiszu vs. Fidesz, čo potvrdzuje, že aktivita prívržencov Magyarovej strany prevyšuje voličov Fideszu. Rozdiel medzi dvoma tábormi môže predstavovať, ako sme už uvádzali, až pol milióna hlasov, čo je doposiaľ najväčší nameraný rozdiel.
Prieskumné agentúry skúmali aj popularitu politikov. Median uvádza, že približne 50 percent by rado videlo Magyara vo významnej funkcii, kým Orbána len asi 42 percent, Péter Magyar sa tak môže stať najpopulárnejším politikom.
Báza Fideszu je skôr staršia, vidiecka, od štátu závislá skupina – asi dva milióny ľudí, ktorí za každých okolností volia Orbána. Podporovatelia Tiszy sú mladší, silní sú v Budapešti a krajských mestách.
Generačný zlom je v krajine najsilnejší za desaťročia. Maďarsko bolo takto rozdelené zrejme naposledy v roku 1956 počas povstania.
Orbán sa môže pochváliť, že ruský a americký prezident, Donald Trump a Vladimir Putin, mu už vyjadrili podporu. Na jar môže dokonca samotný Trump alebo J. D. Vance prísť do Budapešti.
Mierový summit v Budapešti by Orbánovi nepochybne pomohol – no stav nemocníc, nefungujúce služby a zhoršujúcu sa hospodársku situáciu nemožno vyliečiť mýtom.
Viacerí analytici sa zhodujú, že na zmenu Orbánovho systému sú potrebné nielen jedny, ale dve po sebe idúce voľby. Inak sa môže zopakovať slovenský scenár: Fico, ktorý odovzdal rozvrátenú krajinu, sa po rokoch opozície vrátil oveľa bezohľadnejšie.
Maďarskí analytici pri hodnotení potenciálneho vládnutia Magyara často odkazujú na Slovensko – najmä na Matovičovu vládu a jeho marketing, ktoré považujú za určitý referenčný rámec.
Magyar je marketingový hráč porovnateľný s Matovičоm. To, či by bol schopný vládnuť kompetentnejšie než Matovič, zatiaľ nemožno posúdiť. Zároveň vidíme ešte jeden jav: voliči od Magyara neočakávajú kompetentnosť, ale zmenu. Často nehlasujú „za“, ale „proti“.
Maďarsko sa v apríli nerozhodne len o vláde, ale o celej ére. Hoci niektorí vizionári hovoria o dvojtretinovej väčšine pre Magyara, Fidesz ešte nemožno odpísať, nastať môžu aj prekvapenia.
Otázkou zostáva, či realitu každodenného života, stav peňaženky a celkovú psychiku národa prebije geopolitický mýtus, respektíve emócia z hrozieb vojny či Bruselu. Rok 2026 je dôležitý, lebo občania prvý raz cítia: film je o nich, nie o „šéfovi“, ako Orbána familiárne volajú.
Diskusia k článkom je k dispozícii len pre tých, ktorí nás pravidelne
podporujú od 5€ mesačne alebo 60€ ročne.
Pridajte sa k našim podporovateľom.