Pol roka pred voľbami Kto ovládne Maďarsko – politika mierovej symboliky alebo tvrdá realita?

Pol roka pred parlamentnými voľbami sa volebná kampaň v Maďarsku začína zostrovať. Dátum volieb sa predbežne odhaduje na 12. apríla 2026, no oficiálne potvrdenie ešte nepadlo.

Politické laboratóriá však už pracujú na plné obrátky. Fidesz na dnes – 23. október – pripravuje tradičný Pochod mieru, ktorý má demonštrovať silu a mobilizovať lojálnych voličov, zatiaľ čo strana Tisza, silný vyzývateľ Fideszu, na to reaguje Pochodom národa.

V Budapešti vo štvrtok pôjde o priamy súboj medzi Viktorom Orbánom a Péterom Magyarom – v logistike aj v odkazoch ich prejavov. Kulisa a počty ľudí na Kossuthovom námestí, resp. na Námestí hrdinov odštartujú nielen jesennú volebnú kampaň, ale naznačia aj aktuálny trend v spoločnosti.

Politická dilema: panónsky diktátor alebo líder opozície?

Či chcú ľudia na čele krajiny vidieť človeka, ktorý organizuje mierový summit s účasťou Trumpa a Putina, alebo už majú dosť svojho „panónskeho diktátora“, ktorého najbližší spolupracovníci rozprávkovo bohatnú, zatiaľ čo každodenný život v mnohých oblastiach krajiny prestáva fungovať?

V čase písania tohto článku minister zahraničných vecí a obchodu Maďarska Péter Szijjártó v CNN práve potvrdil, že mierový summit dvoch atómových veľmocí, USA a Ruska, v najbližších dňoch pravdepodobne nebude. Odkladá sa na neurčito, no to vôbec neznižuje zásluhy Viktora Orbána, ktorý si udržal dôveru oboch najvyšších predstaviteľov moci.

Pokiaľ ide o svetové politické dianie, nie Orbán, ale lídri EÚ sú tí, ktorí zostali izolovaní. Maďarský premiér zostáva akceptovateľným partnerom pre Donalda Trumpa aj Vladimira Putina, ktorí by očividne boli radi, keby Orbán vyhral aj nasledujúce parlamentné voľby.

Hlavná otázka, ktorá visí nad celou predvolebnou kampaňou, znie: dokáže Viktor Orbán využiť zahraničnú politiku a globálne vzťahy, čiže naratív „mier vs. vojna“, na to, aby zostavil svoju piatu vládu v rade?

Alebo rozhodne každodenná realita Maďarov: klesajúca životná úroveň, inflácia, problémy v zdravotníctve, doprave a školstve, obrovská korupcia, systém „našich ľudí“ a morálna a etická kríza, s ktorou spoločnosť u našich južných susedov dennodenne zápasí?

Veľké preskupovanie sílOrbán a Fidesz sú už iba druhí. Čo sa deje v Maďarsku?

Zsolt Király

Fidesz o prestíži a mieri, Tisza o dôveryhodnosti

Orbán má jasnú stratégiu: snaží sa prepojiť svoju globálnu prijateľnosť a zvyšujúcu sa mimoeurópsku prestíž na strane globálnych mocností s domácou politikou. Svoje postavenie v Bruseli sa snaží vynahradiť ako ochotný hostiteľ mierového summitu. Prijať Donalda Trumpa a Vladimira Putina v Budapešti (či už k tomu dôjde, alebo nie) znamená pre neho strašne veľa.

Orbán a jeho kabinet v komunikácii kladú dôraz na to, že medzinárodná prestíž krajiny môže pomôcť priniesť mier. No a mier potom zlepší život občanom. A to tak, že budú opäť nižšie ceny potravín či stabilita v energetike.

Tento naratív má ukázať silu a kompetenciu Orbána v medzinárodnom meradle a zároveň prepojiť bezpečnosť a mier s ekonomickým blahobytom Maďarov. Jednoducho, voľte Fidesz, ktorý ako jediný vie bezpečne plávať na búrlivom mori, všetci ostatní sú zástancami vojny.

Strana Tisza stavia na realite života ľudí. Poukazuje na priepastný kontrast medzi každodenným životom obyčajného ľudu a vyvolenou smotánkou v okruhu Orbána – oligarchov a členov Orbánovej rodiny, ktorí sa vôbec netaja peniazmi.

Čoraz viac musia vysvetľovať, prečo na dovolenku cestujú súkromnými lietadlami, prečo chovajú zebry a antilopy na obrovských statkoch otca premiéra, prečo ten stavia majer v odhadovanej hodnote 15 miliónov eur, ktorý podľa dostupných stavebných plánov vyzerá viac ako hospodársky dvor kaštieľa z monarchických čias než ako skromne nazývaný majer. Podľa opozičných politikov a médií mnoho z týchto statkov v skutočnosti patrí Orbánovi, on to, samozrejme, popiera, aj keď indícií je veľa...

Znižovanie DPH na základné potraviny a lieky, podpora dostupného bývania a sociálnych opatrení, štrnásty dôchodok, oslobodenie matiek, ktoré majú dve alebo tri deti, od dane z príjmu sú konkrétnou odpoveďou na každodenné starosti Maďarov zo strany Fideszu, respektíve Tiszy. Politická súťaž sa teda sústreďuje nielen na symboly, ale predovšetkým na praktické výsledky a dôveryhodnosť.

Tu sa naplno prejavuje problém Orbánovej ekonomickej politiky, ktorý nedávno podrobne analyzoval bývalý guvernér Maďarskej centrálnej banky, pravicový ekonóm a vysokoškolský profesor Ákos Péter Bod. 

Centralizovaná moc a aktivita štátu, improvizované riešenia a populistické opatrenia vedú podľa neho do takzvanej fiškálnej slepej uličky. Krátkodobo môžu získať politické body – napríklad štrnásty mesačný dôchodok alebo daňové úľavy pre matky –, ale dlhodobo znižujú štátne príjmy a ohrozujú udržateľnosť rozpočtu.

Maďarsko stagnuje, zatiaľ čo Česko či Slovinsko, s ktorými sa krajina pred tridsiatimi rokmi porovnávala, majú o poznanie vyššie HDP na hlavu.

Digitálna kampaň, ktorá bola doteraz jedným z hlavných nástrojov mobilizácie Fideszu, sa od októbra výrazne obmedzuje. Alphabet a Meta zakázali politické reklamy, čo znamená, že Fidesz už nemôže masívne cieliť na voličov prostredníctvom Facebooku či YouTubu. Strana Tisza, naopak, ťaží z organického dosahu, získava tisíce lajkov a zapája mladých a ženy, ktorí sú tradične slabšou stránkou Fideszu. 

Na to musel zareagovať aj Fidesz a povolal do boja takzvaných digitálnych bojovníkov. Sú to v podstate jeho najvernejší voliči, ktorí sa však doteraz na sociálnych sieťach neprejavovali. Teraz budú musieť, aby strana mala dostatočný organický výtlak.

Pred touto armádou mal Orbán nedávno vyše hodinové vystúpenie na samostatnom sústredení. Zaujímavé je, že do opozičných médií unikol celý jeho prejav. „Nie sme v dobrej situácii. Nie sme v dobrej situácii,“ povedal premiér o fideszovských databázach. Celý únik podľa nezávislých pozorovateľov môže mať dve vysvetlenia: buď úmyselne poslal centrálny tím tento prejav sám do Telex.hu, alebo existuje vo vysokej pozícii Fideszu niekto, kto mal záujem na úniku. Obe možnosti signalizujú vážny problém vo Fidesze.

Podľa prieskumov Inštitútu 21. storočia, ktorý sa realizoval z verejnej zbierky, je rozdiel medzi súperiacimi stranami značný. Medzi istými voličmi má Tisza 53 percent, Fidesz 35 percent. V celkovej populácii sú čísla 33 k 26 percentám. Tieto údaje naznačujú, že Tisza je aktívnejšia, dokáže mobilizovať strednú triedu a segment voličov, ktorí sa rozhodujú na základe ekonomických a praktických otázok, zatiaľ čo Fidesz sa spolieha na lojálnu základňu starších voličov žijúcich predovšetkým na vidieku.

Predvolebná dynamika však nie je iba o číslach. Symbolika Pochodu mieru, ktorý demonštruje kontinuitu moci, kontrastuje s Pochodom národa, ktorý sa snaží súznieť s realitou občanov. Politická polarizácia preniká aj do kultúrneho a športového života.

Významnou súčasťou kampane je aj morálny a etický kontext. Fidesz utrpel v minulom roku veľký škandál v súvislosti so zneužitím právomoci udeľovať milosť, čo narušilo jeho morálnu kredibilitu. Tento aspekt môže byť rozhodujúci pre takzvanú strednú vrstvu, čiže zatiaľ nerozhodnutých voličov v počte okolo 900-tisíc ľudí, ktorí môžu rozhodnúť o výsledku volieb.

Predvolebná dynamika a rozhodujúce otázky

Pol roka pred voľbami je jasné, že kľúčom bude, či Maďarsko uverí v symbolický mier a globálnu prestíž alebo v praktické riešenia, fungujúci štát a každodennú ekonomickú realitu.

Orbán sa snaží kombinovať obe roviny: symbolicky ukazovať silu a zároveň rozdávať konkrétne opatrenia (dôchodky, daňové úľavy). Strana Tisza stavia na dôveryhodnosť a nastavuje vláde zrkadlo.

V konečnom dôsledku rozhodne nie iba naratív, ale aj to, kto dokáže presvedčiť voliča, že lepší život a bezpečnosť doma sú dôležitejšie než prestíž na medzinárodnej scéne.

Pol roka je ešte dosť na to, aby sa dynamika mohla zmeniť, ale trend sa už črtá: voľby budú súbojom medzi mierovou symbolikou a každodennou realitou. Fidesz má v tomto smere nepodceniteľné skúsenosti, zásluhy, enormné pracovné nasadenie a disciplínu v mobilizácii.