Rubiova cesta do Havany Havana a Caracas sa vzájomne držali nad vodou, Madurov pád teraz môže potopiť aj Kubu

Americká operácia na zatknutie venezuelského diktátora Nicolása Madura poodhalila úzke prepojenie medzi socialistickými režimami vo Venezuele a na Kube. Takmer polovica zabitých pri americkej intervencii vo Venezuele boli členovia kubánskej armády a tajnej služby.

Kubánska vláda priznala stratu 32 ľudí vo Venezuele, The New York Times pritom s odvolaním sa na zdroje vo venezuelskej armáde hovorí o prinajmenšom 80 mŕtvych. Spojené štáty podľa Donalda Trumpa neutrpeli žiadne straty na životoch.

Podľa komunistického prezidenta Kuby Miguela Díaza-Canela krajina poskytovala Madurovi a jeho manželke „na požiadanie Venezuely“ ochranu.

„Naši krajania si splnili svoju povinnosť dôstojne a hrdinsky a padli po prudkom odpore v priamom boji proti útočníkom alebo v dôsledku bombardovania zariadení,“ vyhlásila Havana v oficiálnom stanovisku.

Kubánska pomoc socialistickému režimu v Caracase bola motivovaná nielen spoločnou ideológiou, ale aj vzájomne výhodnými dohodami. Zatiaľ čo Kubánci dodávali Madurovi expertízu v bezpečnostnej oblasti, Venezuela ostrov zásobovala ropou, pripomína BBC.

Cesta do Havany?

Rozsah kubánskeho zapojenia už pred vyhlásením z Havany naznačil americký minister zahraničných vecí Marco Rubio, ktorý je sám kubánskeho pôvodu.

„Všetci strážcovia, ktorí pomáhali chrániť Madura, celá ich špionážna agentúra bola plná Kubáncov,“ povedal Rubio počas tlačovej konferencie k Madurovmu zajatiu.

Podľa amerického ministra by sa Venezuelčania mali menej trápiť Washingtonom než Havanou. „Jedným z najväčších problémov Venezuelčanov je, že musia vyhlásiť nezávislosť od Kuby,“ vyhlásil.

Rubio má imidž protikomunistického jastraba, ktorý už dlho razí politiku maximálneho nátlaku na socialistické režimy v Latinskej Amerike. Denník The New York Times (NYT) ešte v decembri písal, že „minister zahraničných vecí a poradca prezidenta Trumpa pre národnú bezpečnosť sa už dlho snaží ochromiť alebo zvrhnúť kubánsku vládu“.

Po útoku vo VenezueleMadura eskortovali na súd, Rodríguezová zatiaľ zriadila komisiu, ktorej cieľom bude dosiahnuť jeho prepustenie

PostojTASR

Pád socialistického režimu v Caracase by podľa Rubia mohol viesť k dominovému efektu, na ktorého konci by padol aj režim v Havane, hovoria odborníci.

„Ich teória zmeny zahŕňa odrezanie akejkoľvek podpory Kuby,“ povedal pre NYT Juan S. Gonzalez, bývalý Bidenov poradca pre záležitosti západnej pologule. „Podľa tohto prístupu len čo Venezuela padne, Kuba ju bude nasledovať.“

Rubio sám ešte v roku 2019 hovoril o možnom páde kubánskeho režimu ako o vítanom „vedľajšom produkte“ po páde Madura, hoci to podľa neho nebolo „ústredným odôvodnením“ na jeho zvrhnutie. „Čokoľvek, čo je zlé pre komunistickú diktatúru, je niečo, čo podporujem,“ povedal Rubio vtedy pre NPR.

Madurov záchranca

The New York Times vo svojom decembrovom texte pripomína, že Spojené štáty sa už raz pokúsili Madura zvrhnúť – v apríli 2019 –, vtedy za pomoci šéfa venezuelskej tajnej služby Sebin.

„V roku 2019 si Rubio a Trumpovi poradcovia vzali z neúspešného aprílového útoku proti pánovi Madurovi dôležité ponaučenie: kľúčovým hráčom pri záchrane Madura bola Kuba, nie jeho ľudia ani jeho generáli,“ píše NYT.

V kľúčovom okamihu to boli práve Kubánci, ktorí zachránili Madurov režim. „Kubánske tajné služby Madura upozornili na sprisahanie a kubánski agenti v jeho krajine mu pomohli rozdrviť ho, uviedol Bolton a ďalší bývalí predstavitelia. Kuba mala aj lietadlo pripravené odviezť Madura preč – do Havany –, uviedli v tom čase Trumpovi predstavitelia.“

Po útoku vo VenezueleTrump sa vyhráža Madurovej nástupkyni, ak ho nebude počúvať. Nárokuje si aj Grónsko

Lukáš KekelákTASR

Ďalší na rane?

Pád Madura viedol k novej vlne špekulácií, podľa ktorých by sa pozornosť Spojených štátov mohla teraz upriamiť na socialistický režim na Kube. Celkom ich nevyvrátil ani americký prezident.

„Myslím si, že o Kube sa nakoniec budeme rozprávať, pretože Kuba je momentálne zlyhávajúci štát... Je veľmi podobná [Venezuele],“ vyhlásil počas tlačovej konferencie k Madurovmu zajatiu Donald Trump.

No nielen Američania, ale aj samotní Kubánci veria, že Madurov režim je pre nich temer nenahraditeľnou oporou, tvrdí pre NYT Obamov bývalý viceporadca pre národnú bezpečnosť Benjamin J. Rhodes.

„Kubánci musia veriť, že ak bude Maduro odstránený a vo Venezuele sa dostane k moci pravicová vláda, mohlo by to byť tou kvapkou, ktorá zlomí väzy už aj tak oslabenej kubánskej vláde,“ myslí si Rhodes.

Kuba pod tlakom

Havana pritom aj bez dodatočného amerického tlaku čelí jednej z najväčších kríz od kubánskej revolúcie v roku 1959.

Krajina sa nachádza vo všeobecnom rozklade, 89 percent populácie v súčasnosti žije v extrémnej chudobe. Na vidieku elektrina často vypadne na viac než 20 hodín denne, viac než dve tretiny Kubáncov nemajú dostatok jedla. Kuba musela aj v lepších rokoch dovážať 60 až 80 percent potravín, ale kubánske poľnohospodárstvo sa stalo takým neproduktívnym, že Kuba dnes musí dovážať dokonca cukor, kedysi hlavný vývozný artikel ostrova, hovorí historik Andrés Pertierra.

Kubánske observatórium ľudských práv (OCDH) odhaľuje, že sedem z desiatich Kubáncov vynecháva raňajky, obed alebo večeru pre nedostatok peňazí alebo potravín. Potraviny na mesiac stoja asi sto dolárov, dvadsaťnásobok mesačnej minimálnej mzdy alebo ekvivalent dvojročného dôchodku.

Štátni zamestnanci, ktorí sa začali živiť drobným podnikaním v turizme alebo „dolárových obchodoch“, často za dva dni zarobia toľko ako predtým za celý mesiac.

Dokonca aj zdravotníctvo, kedysi výkladná skriňa socialistického režimu, stojí pred kolapsom. V nemocniciach chýbajú lieky a po krajine sa šíri vlna liečiteľných ochorení.

„Takmer všetky rodiny na Kube mali doma niekoho chorého pre epidemiologickú krízu v krajine. Ochorenie je v skutočnosti kombináciou niekoľkých vírusov prenášaných komármi, modelom ‚kombinovaných arbovírusov‘, ktoré zahŕňajú dengue, oropouche a chikungunya, ako aj ďalšie respiračné vírusy, ako sú chrípka H1N, respiračný syncyciálny vírus a covid-19,“ píše El País.

Trumpov zajatecAko sa dostal k moci venezuelský diktátor Nicolás Maduro a kto ho môže nahradiť

Christian Heitmann

Exodus

Čoraz viac Kubáncov preto hľadá záchranu v zahraničí. Nikto presne nevie, koľko Kubáncov ostrov za posledných päť rokov opustilo, ale odhady domácich hovoria o asi dvoch miliónoch ľudí – takmer pätine obyvateľov ostrova.

Socialistická Kuba bola vždy mimoriadne nefunkčným režimom. Napriek štedrej podpore zo strany Sovietskeho zväzu, ktorý kubánsky cukor kupoval za dvojnásobok trhovej ceny, sa už roku 1987 ocitla v recesii. Kríza sa ešte vyhrotila v 90. rokoch, keď sa skončila finančná podpora z Moskvy a Kubánci v najhorších rokoch hladovali.

V roku 1994 počas takzvanej balsero krízy utieklo do Spojených štátov 35-tisíc Kubáncov. Dnes podobný počet opustí krajinu každý jeden alebo dva mesiace.

Zatiaľ čo v minulosti opúšťali ostrov najmä tí najbohatší, najšikovnejší a najvzdelanejší, ktorí nechceli žiť pod socialistickou diktatúrou, dnes ostrov masovo opúšťajú všetci od členov režimu po obyčajných roľníkov.

V septembri 2024 utiekol dokonca samotný viceminister práce a sociálnych vecí Juan Carlos Santana Novoa. Počas pracovnej cesty do Mexika využil príležitosť a prekročil hranicu do Arizony, kde následne požiadal o azyl.

Napriek masovej emigrácii zostávajú tisícky Kubáncov bez domova, najmä ľudia, ktorí svoje domovy stratili pri jednom z nedávnych hurikánov.

Neoblomný

Kubánsky režim však nejaví známky, že by musel niečo zmeniť.

„Tieto javy sú v rozpore s rétorikou revolúcie, ktorá konkrétne sľubovala lepšiu budúcnosť – s rovnosťou a blahobytom – pre celú svoju populáciu,“ hovorí pre El País sociologička Elaine Acosta González. „To, čo vidíme o 60 rokov neskôr, je nárast chudoby a nerovnosti a čo je ešte horšie, popieranie štrukturálnych príčin, ktoré ich spôsobujú, zo strany vlády.“

Ako toto popieranie reality vyzerá, ukazuje Novoova bývalá šéfka, ministerka Marta Elena Feitó Cabrera. Musela odstúpiť po tom, ako „verejne vyhlásila, že v krajine nie sú žiadni žobráci, hoci ulice ostrova sú plné ľudí bez domova, ktorí sa dožadujú peňazí alebo jedla. Úradníčka však trvala na tom, že ide len o ľudí, ‚ktorí predstierali, že sú žobrákmi‘“, pripomína El País.