Po útoku vo Venezuele Maduro pred súdom trvá na svojej nevine, Rodríguezová zriadila komisiu, aby docielila jeho prepustenie

Dianie sme sledovali online

23.59 Počas operácie na zajatie Nicolása Madura vstúpilo do Caracasu skoro 200 vojakov, oznámil minister obrany USA Pete Hegseth.

„Takmer 200 našich najlepších Američanov vstúpilo do centra Caracasu a zajalo obžalovaného jedinca hľadaného americkou justíciou... bez toho, aby bol zabitý jediný Američan,“ vyhlásil šéf Pentagónu v prejave pred americkými námorníkmi v štáte Virgínia. Agentúra AFP uvádza, že ide o prvý údaj o počte zapojených vojakov poskytnutý vysokopostaveným americkým predstaviteľom.

Po mesiacoch napätia medzi USA a Venezuelou americké jednotky v noci na sobotu zaútočili na Caracas, zajali Madura a jeho manželku a odviezli ich z vlasti. Madurovci v pondelok predstúpili pred súd v New Yorku pre obvinenia z viacerých trestných činov vrátane narkoterorizmu. Maduro vyhlásil, že je nevinný.

Spojené štáty obviňujú Madura z vedenia rozsiahlej siete obchodovania s drogami. Podľa USA stojí na čele Kartelu sĺnk (Cartel de los Soles), ktorý v novembri označili za teroristickú organizáciu. Za informácie vedúce k dolapeniu Madura tiež vypísali odmenu 50 miliónov dolárov.

22.03 Tisíce ľudí venezuelskom hlavnom meste Caracas volali po prepustení Nicolása Madura, informovala o tom agentúra AFP.

Demonštranti sa zhromaždili pred budovou venezuelského Národného zhromaždenia v čase, keď vo vnútri viceprezidentka Delcy Rodriguezová skladala prísahu ako dočasná prezidentka štátu. Najvyšší súd jej už v sobotu nariadil, aby na seba dočasne prevzala Madurove právomoci.

Znovuzvolený predseda parlamentu a brat viceprezidentky Jorge Rodríguez v pondelok prisľúbil, že preskúma všetky možnosti ako „priviesť späť“ Madura, ktorého spolu s manželkou Ciliou Floresovou pri prekvapivom zásahu v Caracase v noci na sobotu zajali a odviedli z vlasti americké špeciálne jednotky.

Venezuelský prezidentský pár sa v pondelok dostavil na prvé pojednávanie na federálnom súde v New Yorku. Obaja odmietli všetky obvinenia vznesené voči nimi zo strany USA, ktoré ich podozrievajú z narkoterorizmu, pašovania kokaínu či držby zbraní.

Obvinenia voči Madurovi, ktorého Spojené štáty neuznávajú za legitímneho prezidenta, použila administratíva prezidenta USA Donalda Trumpa na ospravedlnenie zásahu, ktorý viedol k jeho zadržaniu a prevozu do USA. Trump vyhlásil, že Spojené štáty budú dočasne riadiť Venezuelu, a povedal, že spolupracovať sa pokúšajú s Rodriguezovou.

Aj pred súdom v New Yorku sa v čase pojednávania zhromaždilo niekoľko desiatok ľudí, aby buď oslavovali alebo kritizovali zajatie Madura. Občas sa podľa AFP medzi sebou tieto skupiny hádali a oddeľovať od seba ich museli príslušníci bezpečnostných zložiek.

Maduro sa v súdnej sieni označil za nevinného a za slušného človeka a vyhlásil, že je stále prezidentom svojej krajiny. Jeden z najdramatickejších momentov nastal na konci pojednávania, keď sa dostal do výmeny názorov s mužom, ktorý kričal, že za svoje zločiny zaplatí. „Som vojnový zajatec,“ odpovedal Maduro, keď ho vyvádzali zo siene.

Provládni demonštranti žiadajú prepustenie Nicolása Madura. Foto: TASR/AP

Foto: TASR/AP

Foto: TASR/AP

21.54 Najmenej 16 ropných tankerov, na ktoré sa vzťahujú sankcie Spojených štátov, zmizlo z venezuelských prístavov od zadržania prezidenta Venezuely Nicolása Madura zo strany USA. V pondelok o tom informoval denník The New York Times.

Podľa denníka existujú náznaky, že lode sa zrejme pokúsili obísť námornú blokádu USA týkajúcu sa vývozu venezuelskej ropy, ktorú v decembri oznámil americký prezident Donald Trump. Na 15 týchto tankerov za vzťahujú sankcie za prevoz iránskej alebo ruskej ropy. 

NYT na základe analýzy satelitných snímok zistil, že tankery boli vo venezuelských prístavoch niekoľko týždňov, od soboty sa tam však nenachádzajú. Práve v noci na sobotu USA podnikli údery v Caracase a zajali Madura a jeho manželku, ktorých prepravili do New Yorku. 

Štyri tankery sa podarilo vystopovať na otvorenom mori po tom, čo použili falošné názvy lodí a manipulovali s údajmi o svojej polohe. Ide o metódu podvodu známu ako spoofing. Išlo o tankery Aquila II, Bertha, Veronica III a Vesna. 
Ďalších 12 tankerov vyplo svoje sledovacie systémy a nie je možné lokalizovať ich. Len na jeden z nich – Sea Maverick – sa nevzťahujú americké sankcie, avšak sankcionovali ich Veľká Británia a Európska únia pre podozrenie z prepojenia na tzv. ruskú tieňovú flotilu. 

Tanker Vesna sa v sobotu podľa AFP nachádzal približne 40 kilometrov východne od Grenady v Karibiku, teda okolo 500 kilometrov od svojej pozície z predchádzajúceho dňa. 

Služba Tankertrackers, ktorá poskytuje informácie o plavbe a polohe tankerov, uviedla, že 13 zmiznutých plavidiel prevážalo približne 12 miliónov barelov surovej ropy a rafinovaných ropných produktov.

20.36 Venezuelská viceprezidentka Delcy Rodríguezová zložila prísahu ako dočasná prezidentka. Tento úrad prevzala po tom, čo prezidenta Nicolása Madura v noci na sobotu zadržali americké špeciálne jednotky a odviezli ho z vlasti.

Rodríguezová zložila prísahu v sídle parlamentu, Národného zhromaždenia, do rúk svojho brata Jorgeho, ktorého predtým znovu zvolili za jeho predsedu. Vo svojom príhovore poslancom povedala, že tak koná „v mene všetkých Venezuelčanov“.

„Prichádzam so zármutkom nad utrpením, ktoré venezuelskému ľudu spôsobila nelegitímna vojenská agresia proti našej vlasti,“ povedala Rodríguezová. „Prichádzam so zármutkom nad únosom dvoch hrdinov,“ pokračovala s odkazom na Madura a jeho manželku Ciliu Floresovú, ktorých zajali americké jednotky počas operácie v Caracase.

Päťdesiatšesťročná dočasná prezidentka vyzvala Spojené štáty na spoluprácu s Venezuelou, no uviedla, že krajina si zachová svoje právo na „mier, rozvoj, suverenitu a budúcnosť,“ uviedla televízia Sky News.

Rodríguezová v sobotu večer vyhlásila, že Venezuela nikdy nebude kolóniou žiadnej krajiny a zopakovala tiež svoju výzvu, aby USA prepustili zadržaného Madura a jeho manželku. Madura zároveň označila za „jedinú“ hlavu štátu.

Venezuelský najvyšší súd následne v sobotu nariadil, aby viceprezidentka Rodríguezová dočasne prevzala prezidentský úrad a prevzala Madurove právomoci. Madura však súd nevyhlásil za trvalo neprítomného. V takom prípade by museli byť do 30 dní vypísané nové voľby hlavy štátu.

V pondelok sa funkcie ujalo aj 283 poslancov jednokomorového parlamentu, zvolených v máji minulého roka. Podľa agentúry Reuters je len malý počet z nich možné považovať za opozíciu. Väčšina opozície totiž minuloročné voľby bojkotovala. Jedinou poslankyňou, ktorá sa nezúčastnila na prvom zasadnutí parlamentu, bola Madurova manželka Cilia.

19.33 Venezuelskí poslanci v pondelok odsúdili zajatie prezidenta Nicolása Madura zo strany Spojených štátov. Na prvom zasadnutí nového parlamentu si za predsedu znovu zvolili Jorgeho Rodrígueza, brata dočasnej prezidentky Delcy Rodríguezovej.

Delcy a Jorge Rodríguezovci tak majú teraz pod kontrolou výkonnú aj zákonodarnú moc vo Venezuele. Viceprezidentka a v súčasnosti dočasná hlava štátu má plnú podporu armády aj Madurovho syna –poslanca Nicolása Madura Guerreru.

„Prezident Spojených štátov, pán (Donald) Trump, sa stavia do úlohy žalobcu, sudcu a svetového policajta,“ povedal poslanec Fernando Soto Rojas na ustanovujúcom zasadnutí venezuelského Národného zhromaždenia. „My hovoríme: neuspejete. A nakoniec prejavíme všetku našu solidaritu, aby sa náš legitímny prezident, Nicolás Maduro, vrátil víťazne do (prezidentského paláca) Miraflores,“ dodal. 

Madurov syn na schôdzi vyhlásil, že jeho otec a matka, ktorú americké špeciálne jednotky taktiež zadržali, sa vrátia do Venezuely. „Skôr či neskôr budú s nami...Vrátia sa,“ povedal.

AFP pripomína, že noví členovia jednokomorového parlamentu Venezuely boli zvolení v máji minulého roka vo voľbách, ktoré väčšina opozície bojkotovala. Z 286 kresiel získala vládnuca Madurova Zjednotená socialistická strana Venezuely (PSUV) a jej spojenci 256 kresiel. 

Poslanci na zasadnutí skandovali „Poďme, Nico!“, jeden zo sloganov z Madurovej predvolebnej kampane pred prezidentskými voľbami v roku 2024. Podľa oficiálnych výsledkov v nich zvíťazil Maduro, no venezuelská opozícia považuje za ich víťaza svojho kandidáta Edmunda Gonzáleza Urrutiu. 

Maduro a jeho manželka Cilia Floresová v pondelok predstúpili pred súd v New Yorku pre obvinenia z viacerých trestných činov vrátane narkoterorizmu. Maduro vyhlásil, že je nevinný. Zároveň sa označil za slušného človeka a hlavu venezuelského štátu. 

18.44 Zadržaný venezuelský prezident Nicolás Maduro na prvom pojednávaní pred federálnym súdom v New Yorku, kde je obžalovaný z viacerých trestných činov vrátane narkoterorizmu, vyhlásil, že je nevinný. Zároveň sa označil za slušného človeka a hlavu venezuelského štátu.

Prípad má na starosti 92-ročný sudca Alvin Hellerstein, ktorý vyniesol rozsudky v niekoľkých významných kauzách vrátane odškodnenia v súvislosti s teroristickými útokmi v USA z 11. septembra 2001 či navrhovaného urovnania v procese s bývalým hollywoodskym filmovým producentom Harveym Weinsteinom.

Šesťdesiattriročného Madura na pojednávaní zastupuje jeden z najvýznamnejších amerických obhajcov Barry Pollack, jeho 69-ročnú manželku Ciliu Floresovú texaský advokát Mark Donnelly.

Venezuelský prezidentský pár na súde odmietol všetky obvinenia uvedené v obžalobe, ktorá zahŕňa sprisahanie s cieľom pašovania kokaínu do USA či držbu guľometov a deštruktívnych zariadení. Maduro v prvom vyjadrení od amerického zásahu vo Venezuele, pri ktorom ho spolu s manželkou špeciálne jednotky zadržali a odviedli do USA, povedal, že bol zajatý vo svojom dome v Caracase.

„Nie som vinný, som slušný človek, stále som prezidentom svojej krajiny,“ vyhlásil v súdnej sieni na Manhattane Maduro. Za „úplne nevinnú“ sa označila aj Floresová. Maduro takisto využil právo na návštevu konzula; sudca potvrdil, že táto návšteva bude zabezpečená.

Madurovciv odpovedali v španielčine a ich vyjadrenia boli následne preložené do angličtiny. Sudca na záver prvého pojednávania stanovil termín ďalšieho na 17. marca o 11.00 h miestneho času (17.00 h SEČ).

Madurovi obhajcovia zatiaľ nežiadali o jeho prepustenie na kauciu. Podľa sudcu takúto žiadosť môžu podať, „keď to bude vhodné“.

Spojené štáty obviňujú Madura z vedenia rozsiahlej siete obchodovania s drogami, čo venezuelský líder popiera. Podľa USA stojí na čele Kartelu sĺnk (Cartel de los Soles), ktorý v novembri označili za teroristickú organizáciu. Za informácie vedúce k dolapeniu Madura vypísali aj odmenu 50 miliónov dolárov.

17.49 Kolumbijský prezident Gustavo Petro vyhlásil, že je pripravený chopiť sa zbrane. Vyhlásil to v reakcii na hrozby šéfa Bieleho domu Donalda Trumpa, ktorý pohrozil vojenskou intervenciou USA v Kolumbii po tom, čo americké špeciálne jednotky v sobotu uniesli z Caracasu venezuelského prezidenta Nicolása Madura.

„Prisahal som, že sa už nikdy nedotknem zbrane... ale pre svoju vlasť ju opäť vezmem do rúk,“ uviedol Petro na platforme X. 

Trump cez víkend vyhlásil, že Petro, bývalý gerilový bojovník, by si mal „dávať pozor“. Kolumbia je podľa Trumpa „chorou krajinou“ riadenou chorým človekom, ktorý „rád vyrába kokaín a predáva ho do Spojených štátov“.

V dlhom príspevku na platforme X Petro trval na tom, že jeho protidrogová politika je dostatočne rázna, ale zdôraznil, že existujú hranice, pokiaľ ide o ráznosť, s akou môže armáda postupovať.

„Ak zbombardujete čo i len jednu z týchto skupín bez dostatočných spravodajských informácií, zabijete mnoho detí. Ak bombardujete roľníkov, z tisícov z nich budú partizáni v horách. A ak zadržíte prezidenta, ktorého má veľká časť môjho národa rada a rešpektuje ho, rozpútate pomstu,“ napísal.

Trumpova administratíva udržiava úzke vzťahy s pravicovou opozíciou v Kolumbii, ktorá má veľké nádeje na víťazstvo v tohtoročných parlamentných a prezidentských voľbách, pripomína AFP.

17.28 EÚ trvá na tom, aby zmena vlády vo Venezuele zahŕňala Maríu Corinu Machadovú a Edmunda Gonzáleza Urrutiu. Ide o opozičných predstaviteľov krajiny.

V pondelok to uviedla hovorkyňa EÚ pre zahraničnú politiku Anitta Hipperová napriek tomu, že úlohu oboch venezuelských politikov v budúcom vývoji už vopred vylúčil americký prezident Donald Trump.

Hovorkyňa sa takto vyjadrila dva dni po tom, čo Spojené štáty v sobotu skoro ráno zaútočili na ciele vo Venezuele, zajali prezidenta Nicolása Madura a spolu s jeho manželkou ho odviedli z krajiny. Obaja sú momentálne v New Yorku, kde sa v pondelok postavia pred súd pre obvinenia z viacerých trestných činov vrátane narkoterorizmu. Venezuelský najvyšší súd v sobotu nariadil, aby Madurove právomoci dočasne prevzala viceprezidentka Delcy Rodríguezová.

„Ďalšie kroky sa týkajú dialógu o demokratickej transformácii, do ktorého musia byť zapojení Edmundo González a María Corina Machadová,“ uviedla Hipperová na brífingu v Bruseli. Zajatie Madura podľa nej vytvorilo príležitosť pre transformáciu Venezuely na demokratický štát.

Gonzáleza Urrutiu považuje venezuelská opozícia za víťaza minuloročných prezidentských volieb. Kandidoval miesto Machadovej, ktorej to zakázala vláda a ktorá vlani získala Nobelovu cenu za mier.
Trump odmietol možnosť, že by Spojené štáty mohli podporiť jedného z nich ako možného nástupcu Madura. Namiesto toho sa USA teraz snažia spolupracovať s viceprezidentkou Rodríguezovou. Tej Trump pohrozil, že môže skončiť horšie ako Maduro, ak „neurobí, čo je správne“.

Európska únia už v nedeľňajšom vyhlásení, ktoré podporilo 26 z 27 členských štátov vrátane Slovenska, pripomenula, že Madura nepovažovala za demokraticky zvoleného prezidenta, a vyzvala na rešpektovanie práva Venezuelčanov rozhodovať o vlastnej budúcnosti a ich vôle ako „jediného spôsobu, ako obnoviť demokraciu a vyriešiť súčasnú krízu“.

Kto je Madurova opozičná rivalka MachadováJe hlboko veriaca, medzi Venezuelčanmi populárna a Nobelovu cenu venovala aj Trumpovi

Daniel Di Martino

16.55 Zastavenie dodávok venezuelskej ropy by teoreticky mohlo viesť k zvrhnutiu diktatúry na Kube, tá dnes totiž čelí najvážnejšej hospodárskej kríze od rozpadu ZSSR.

Uprostred pravidelných výpadkov prúdu sa elektrická sieť krajiny – závislá od starnúcej infraštruktúry a dodávok paliva z Venezuely – nachádza na pokraji úplného kolapsu.

Od pandémie ostrov opustila až štvrtina obyvateľstva. Fidel Castro však ťažké obdobie 90. rokov prežil bez podpory Moskvy alebo Caracasu, súčasný osud krajiny preto zostáva nejasný. (american conservative)

15.19 USA odmietli líderku venezuelskej opozície Maríu Corinu Machadovú, pretože Donaldovi Trumpovi prekáža, že vlani dostala Nobelovu cenu za mier.

„Pokiaľ by ju odmietla a povedala, že ju nemôže prijať, lebo patrí Donaldovi Trumpovi, dnes by bola prezidentkou Venezuely,“ uviedol pre The Washington Post jeden z nemenovaných predstaviteľov.

14.28 Nicolása Madura a jeho manželku Ciliu Floresovú eskortovali na federálny súd v newyorskom Manhattane. Prokuratúra na pojednávaní prečíta text obžaloby manželského páru, ktorý v sobotu odvliekli z Venezuely americké špeciálne jednotky.

Venezuelského prezidenta transportovali z metropolitnej väznice v Brooklyne vrtuľníkom a do budovy súdu ho eskortovalo niekoľko ťažko ozbrojených príslušníkov bezpečnostných zložiek.

Venezuelského prezidenta obžalovali za narkoterorizmus, pašovanie kokaínu, držbu zbraní a držbu zbraní s cieľom použiť ich proti Spojeným štátom.

Foto: TASR/AP

Foto: TASR/AP

V obžalobe sa podľa britského denníka uvádza, že Maduro a ďalší venezuelskí predstavitelia viac ako 25 rokov „zneužívali svoje postavenie verejnej dôvery a korumpovali kedysi legitímne inštitúcie na dovoz ton kokaínu do Spojených štátov“.

Maduro a jeho spojenci podľa newyorskej prokuratúry prostredníctvom venezuelských orgánov činných v trestnom konaní „poskytovali krytie a logistickú podporu“ významným skupinám obchodujúcim s drogami, ako sú kartel Sinaloa a gang Tren de Aragua. Tieto zločinecké organizácie sa o zisk delili s vysokopostavenými venezuelskými predstaviteľmi výmenou za svoju ochranu.

Madura tiež obviňujú z predaja venezuelských diplomatických pasov obchodníkom s drogami a z umožnenia letov pod diplomatickým krytím, aby späť do Venezuely z Mexika dopravili výnosy z predaja drog.

Prvá dáma je podozrivá z nariadenia únosov a vrážd, ako aj z prijatia úplatku v roku 2007 za zorganizovanie stretnutia medzi pašerákmi drog a riaditeľom venezuelského Národného úradu pre boj proti drogám.

12.55 Americký útok vo Venezuele pomohol zbrojárom, nahor poslal aj zlato a striebro. Uviedol to v komentári analytik online investičnej platformy Portu Marek Malina. Spresnil, že americká operácia vo Venezuele opäť zvýšila geopolitické riziká, čo sa prenieslo aj na finančné trhy. Cena zlata vzrástla o tri percentá na nové maximum a cena striebra až o 6,5 percenta, čím tiež atakuje rekordy.

Výrazne podľa analytika rástli aj akcie zbrojárskych spoločností, keďže investori budú očakávať ďalšie zvyšovanie obranných rozpočtov v čase stupňujúceho sa napätia. Index STOXX Europe Targeted Defence si pripisuje 4,6 percenta, ešte viac rastú niektoré konkrétne zbrojárske akcie, napríklad Hensoldt až o 7,7 percenta, Rheinmetall o 6,4 percenta, Kongsberg o šesť percent a Leonardo o 5,8 percenta.

V Ázii podľa neho o deväť percent rástli akcie IHI Corp, o 8,4 percenta Mitsubishi Heavy Industries a o 7,9 percenta Kawasaki Heavy Industries. Operácia inak investorov veľmi nevyrušila. Eurozónový Euro Stoxx 50 vzrástol o jedno percento a japonský Nikkei 225 až o tri percentá. Pred začatím obchodovania sú vyššie aj americké indexy.

Poznamenal, že útok nespôsobil ani chaos na ropnom trhu, a to i napriek tomu, že Venezuela má najväčšie zásoby ropy na svete. Zakladajúci člen kartelu OPEC ich má preukázateľne na úrovni 303 miliárd barelov, čo predstavuje celosvetovo až 17 percent. No severomorská ropa Brent i surová ropa WTI v pondelok „odpisujú“ viac ako jedno percento, za posledný týždeň zlacneli o 2,5 percenta a za mesiac o štyri percentá. Venezuela síce má najväčšie zásoby ropy, ale za súčasného režimu jej produkcia pre sankcie a zastaranú technológiu dlhodobo prudko klesá a dosahuje menej ako milión barelov denne, čo je menej ako jedno percento svetovej ťažby.

Analytik dodal, že Venezuela vyváža len približne polovicu svojej produkcie, teda asi 500-tisíc barelov. Na globálny obchod s ropou by tak mal venezuelský výpadok exportu len minimálny dosah obzvlášť v čase, keď je trh preplnený pre rastúcu ťažbu kartelu OPEC+ a USA.

Hoci sa neočakáva prudký rast ceny ropy, pre logistické firmy je podľa spoločnosti Malcom Finance kľúčová jedna vec. Dopravcovia nekupujú ropu, ale naftu (diesel). Medzi týmito komoditami existuje technologická bariéra v podobe rafinérií.

„Ak vypadnú dodávky venezuelskej ťažkej ropy, ktorá je ideálna na výrobu nafty, a nahradí ich americká ľahká ropa, efektivita výroby nafty klesne. Rafinérie potom vyrobia z barelu viac benzínu, ale menej nafty. Na trhu tak vzniká fyzický nedostatok nafty, aj keď je surovej ropy v tankeroch nadbytok. Tento nesúlad sa prejavuje rastom takzvaného dieselového spreadu – rozdielu medzi cenou ropy a nafty, ktorý môže udržiavať ceny pri čerpacích staniciach vysoko aj pri lacnej rope,“ doplnil riaditeľ Malcom Finance Jaroslav Ton.

12.06 Riadenie Venezuely Spojenými štátmi podľa bývalého vyslanca prezidenta Donalda Trumpa pre Venezuelu Elliotta Abramsa nebude fungovať. V rozhovore pre televíziu CNN reagoval na slová Trumpa po vojenskej intervencii a odvlečení venezuelského prezidenta, že Spojené štáty teraz „riadia“ Venezuelu.

„Spojené štáty nedokážu riadiť Venezuelu. Najhoršie, čo by sme mohli urobiť – a možno to už aj robíme –, je uzavrieť nejakú dohodu so zvyškami režimu, s viceprezidentkou Delcy Rodríguezovou a ponechať ju a režim na mieste, možno s výnimkou zmeny ropnej politiky,“ uviedol. Takýto scenár je podľa neho možný, avšak neznamená, že by Washington krajinu riadil. V skutočnosti by tak „robil Madurov režim len bez Madura“.

Abrams pôsobil ako Trumpov osobitný vyslanec pre Venezuelu počas posledných dvoch rokov jeho prvého funkčného obdobia. Podľa neho praktické riadenie Venezuely Washingtonom by bolo „mimoriadne náročné“. Upozornil, že Venezuela je veľkou krajinou či už rozlohou, alebo počtom obyvateľov.

„Mali by sme sa usilovať o vytvorenie ľudovej vlády, demokraticky zvolenej vlády, ktorá by s našou podporou a podporou ostatných demokratických štátov v okolí Venezuely mohla začať ozdravovať krajinu,“ myslí si Abrams.

Trumpovej vláde odporučil, aby z Venezuely vyhnala všetkých predstaviteľov Kuby a Iránu, oslobodila politických väzňov a podporila Edmunda Gonzáleza Urrutiu, ktorý podľa opozície a viacerých západných štátov v skutočnosti vyhral prezidentské voľby v roku 2024.

10.23 Kolumbijský prezident Gustavo Petro odkázal Donaldovi Trumpovi, aby sa mu nevyhrážal a neohováral ho.

Po americkej vojenskej akcii v susednej Venezuele ho nazval pašerákom drog, varoval ho, aby „si dával pozor“, a nevylúčil ani vojenskú intervenciu USA v Kolumbii. Petro ostro kritizoval sobotné bombardovanie Caracasu a odvlečenie venezuelského prezidenta Nicolása Madura do New Yorku.

Trump počas brífingu na palube prezidentského špeciálu Air Force One vyhlásil, že Kolumbia je „chorou krajinou“ a „riadi ju chorý človek, ktorý rád vyrába kokaín a predáva ho do Spojených štátov“.

Petro má podľa Trumpa na území Kolumbie továrne na výrobu kokaínu a varoval, že takáto situácia tam už dlho panovať nebude. Na otázku, či v Kolumbii chystá vojenský zásah podobný tomu vo Venezuele, odpovedal, že mu to „znie dobre“, pretože tam zabíjajú veľa ľudí.

„Dôrazne odmietam, aby Trump hovoril bez znalosti veci. Moje meno sa za 50 rokov neobjavilo v (kolumbijských) súdnych spisoch o obchodovaní s drogami, ani v minulosti, ani v súčasnosti,“ uviedol Petro.

Zdôraznil, že súdna moc v krajine nie je pod jeho kontrolou. „Prestaňte ma ohovárať, pán Trump. Takto sa nevyhráža latinskoamerickému prezidentovi, ktorý vzišiel z ozbrojeného boja a potom z boja za mier kolumbijského ľudu,“ vyhlásil.

V ďalšom príspevku ostro kritizoval americké bombardovanie venezuelskej metropoly Caracas a odvlečenie prezidenta Nicolása Madura do USA. „Spojené štáty sú prvou krajinou, ktorá v dejinách ľudstva bombardovala juhoamerické hlavné mesto. Neurobil to ani Netanjahu, ani Hitler, ani Franco, ani Salazar,“ zdôraznil ľavicový prezident.

AFP pripomína, že Kolumbia a Spojené štáty sú kľúčovými vojenskými a hospodárskymi spojencami v regióne. Od nástupu Trumpa sa lídri oboch krajín pravidelne sporia v otázkach migrácie, ciel alebo pašovania drog.

Po útoku vo VenezueleTrump sa vyhráža Madurovej nástupkyni, ak ho nebude počúvať. Nárokuje si aj Grónsko

Lukáš KekelákTASR

9.55 Venezuelská dočasná prezidentka Delcy Rodríguezová v nedeľu zriadila komisiu, ktorej úlohou je zabezpečiť prepustenie prezidenta Nicolása Madura a jeho manželky z USA, kam ich odviedli americkí vojaci. TASR o tom informuje podľa správy agentúry AFP.

Rodríguezová poverila predsedu Národného zhromaždenia – svojho brata Jorgeho – a ministra zahraničných vecí Yvána Gila, aby spoločne predsedali komisii. Jej súčasťou bude aj minister informácií Freddy Ñáñez, uviedol v oznámení.

Spojené štáty v sobotu skoro ráno zaútočili na ciele vo Venezuele, zajali prezidenta Madura a spolu s jeho manželkou ho odviedli z krajiny. Obaja sa v pondelok v New Yorku postavia pred federálny súd, kde budú súdení za narkoterorizmus, pašovanie kokaínu a držbu zbraní s cieľom použiť ich proti Spojeným štátom.

Dočasná líderka krajiny už naznačila ochotu spolupracovať s USA. „Považujeme za prioritu smerovať k vyváženým vzťahom medzi USA a Venezuelou, založeným na vzájomnom rešpekte,“ napísala Rodríguezová na sociálnych sieťach. „Pozývame preto vládu USA k spoločnej spolupráci na pláne... zameranom na spoločný rozvoj,“ uviedla. „Náš ľud a náš región si zaslúžia mier a dialóg, nie vojnu... Toto bolo vždy posolstvom prezidenta Nicolása Madura a v súčasnosti je to posolstvom celej Venezuely,“ vyhlásila Rodríguezová.

8.12 Donald Trump trvá na tom, že USA „riadia“ Venezuelu po zatknutí prezidenta Nicolása Madura. Podľa jeho slov sa Spojené štáty zároveň zaoberajú aj dočasným vedením Caracasu.

„Zaoberáme sa ľuďmi, ktorí práve zložili prísahu. Nepýtajte sa ma, kto je vo vedení, pretože keď vám odpoviem, bude to veľmi kontroverzné,“ povedal šéf Bieleho domu novinárom na palube lietadla Air Force One. „Znamená to, že ju riadime my,“ ozrejmil podľa francúzskej agentúry.

Venezuelská dočasná prezidentka Delcy Rodríguezová medzitým viedla v nedeľu svoje prvé zasadnutie kabinetu, odkedy americké jednotky v sobotu zatkli prezidenta krajiny, ukázali zábery štátnej televízie VTV.

„Považujeme za prioritu smerovať k vyváženým vzťahom medzi USA a Venezuelou, založeným na vzájomnom rešpekte,“ napísala Rodríguezová na platforme Telegram. „Pozývame preto vládu USA k spoločnej spolupráci na pláne... zameranom na spoločný rozvoj,“ dodala.

Trump v nedeľu zároveň vyhlásil, že Kuba „je na pokraji pádu“, po tom, čo zľahčoval potrebu akejkoľvek americkej vojenskej operácie v tejto krajine. Pre Havanu bude náročné „vydržať“ bez venezuelskej ropy, povedal. „Nemyslím si, že potrebujeme podniknúť akékoľvek kroky. Vyzerá to tak, že padne,“ vyhlásil Trump. Americký líder okrem toho skonštatoval, že pri vojenskom zásahu USA zahynulo veľa príslušníkov kubánskych bezpečnostných síl prezidenta Madura. Podľa údajov kubánskej vlády ide o 32 Kubáncov.

Prezident USA na palube lietadla takisto opätovne zdôraznil, že Grónsko by sa malo stať súčasťou Spojených štátov. „Z hľadiska národnej bezpečnosti potrebujeme Grónsko,“ povedal Trump novinárom. Došlo k tomu napriek výzvam dánskej premiérky Mette Frederiksenovej na zastavenie „vyhrážok“ namierených voči autonómnemu územiu Dánska.

Republikán okrem toho varoval Irán pred „tvrdým zásahom“, ak počas protestov v krajine zahynú ďalší demonštranti. „Sledujeme to veľmi pozorne. Ak začnú zabíjať ľudí tak ako v minulosti, myslím si, že Spojené štáty ich veľmi tvrdo zasiahnu,“ povedal Trump novinárom. Protesty sa v Iráne začali 28. decembra, pričom ich vyvolala ekonomická situácia v krajine. Podľa oficiálnych správ pri nich zahynulo už najmenej 12 ľudí vrátane členov bezpečnostných síl.