Po útoku vo Venezuele Trump sa vyhráža Madurovej nástupkyni, ak ho nebude počúvať. Nárokuje si aj Grónsko

Trump sa vyhráža Madurovej nástupkyni, ak ho nebude počúvať. Nárokuje si aj Grónsko
Donald Trump a Delcy Rodríguezová. Foto: TASR/AP
Americký prezident otvorene hovorí, že mu záleží na venezuelskej rope, do ktorej chce investovať miliardy, a vyhlásil, že Spojené štáty potrebujú aj Grónsko, ktoré patrí Dánsku.
 
Vypočuť článok
Po útoku vo Venezuele / Trump sa vyhráža Madurovej nástupkyni, ak ho nebude počúvať. Nárokuje si aj Grónsko
0:00
0:00
0:00 0:00
Lukáš Kekelák
Lukáš Kekelák
Vyštudoval žurnalistiku na Katolíckej univerzite v Ružomberku a na Univerzite Komenského v Bratislave. Venuje sa najmä politike a zdravotníctvu.
TASR
TASR
Verejnoprávna tlačová agentúra, ktorá poskytuje spravodajský servis pre médiá, inštitúcie a firmy na Slovensku aj v zahraničí.

 

Čo treba vedieť:

  • Americký útok na Venezuelu má už 80 obetí. Pri operácii zahynulo podľa Trumpa „mnoho“ Kubáncov, ktorí bránili Nicolása Madura. Venezuelský minister obrany hovorí o veľkej časti prezidentovej ochranky.
  • Venezuelského prezidenta s manželkou previezli do väznice v New Yorku, kde čaká na začiatok súdu. Čelí obvineniam z narkoterorizmu.
  • Bývalý Trumpov poradca pre národnú bezpečnosť tvrdí, že plán zosadiť Madura sa objavil už počas Trumpovho prvého funkčného obdobia.
  • Americký prezident otvorene hovorí, že chce po unesení Madura investovať do venezuelskej ropy miliardy dolárov.
  • Venezuelský najvyšší súd nariadil, aby viceprezidentka Delcy Rodríguezová dočasne prevzala Madurovu funkciu. Washington jej chce dať šancu, prevzatie moci opozíciou nevidí reálne. Rodríguezovú uznala aj armáda.
  • Trump zatiaľ nezvažuje zásah proti Kube, varoval však prezidenta Kolumbie, ktorá posiela do USA kokaín.
  • Pápež Lev XIV. vyzval na rešpektovanie suverenity, biskupi kritickí voči Madurovi sa modlia za jednotu národa.

 

Počet obetí sobotňajšieho amerického vojenského zásahu vo Venezuele sa zvýšil na najmenej 80. V nedeľu to napísal denník The New York Times s odvolaním sa na vysokopostaveného venezuelského predstaviteľa.

Podľa amerických novín sú obeťami civilisti i vojenský personál. Denník The Guardian informoval, že jednou z obetí je 80-ročná Rosa Gonzálezová, ktorá zahynula pri útoku na trojposchodový bytový dom. Ďalší obyvateľ je po údere ťažko zranený.

Medzi obeťami podľa Donalda Trumpa nie sú Američania. New York Times však naznačil, že niektorí príslušníci amerických ozbrojených síl utrpeli zranenia. Tie zajali venezuelského prezidenta Nicolása Madura a jeho manželku a vyviezli ich z vlasti. 

Generál Dan Caine objasnil, že americké vrtuľníky, ktoré sa presúvali s cieľom vyviezť Madura z krajiny, sa dostali pod paľbu. Jeden vrtuľník bol zasiahnutý, no podľa jeho slov zostal schopný letu a všetky americké lietadlá sa vrátili domov.

Americký prezident vyhlásil, že Spojené štáty budú Venezuelu dočasne „v podstate spravovať“, kým tam nedôjde k riadnemu a bezpečnému odovzdaniu moci. Zároveň nevylúčil, že USA môžu v prípade potreby podniknúť proti Venezuele aj ďalšie vojenské operácie.

Spomínanej operácii predchádzali mesiace napätia medzi Spojenými štátmi a Venezuelou. Od leta 2025 USA výrazne posilnili svoju vojenskú prítomnosť v blízkosti Venezuely vrátane vyslania lietadlovej lode, vojnových lodí a moderných stíhačiek do Karibiku.

Maduro je už vo väznici v New Yorku

Venezuelského prezidenta Nicolása Madura v sobotu v sprievode bezpečnostných zložiek priviezli do metropolitnej väznice v Brooklyne v americkom meste New York.

Maduro sa v najbližších dňoch postaví pred súd pre obvinenia z „narkoterorizmu“. Pred odvedením do väznice bol nakrátko v sídle Úradu pre kontrolu drog (DEA). 

Biely dom na sociálnych sieťach zverejnil video Madura kráčajúceho práve v sídle DEA, pričom venezuelský prezident hovorí: „Dobrú noc. Šťastný nový rok.“ Začiatok súdneho procesu je naplánovaný na budúci týždeň.

Washington obviňuje Madura z vedenia rozsiahlej siete obchodovania s drogami. Podľa Spojených štátov stojí na čele tzv. Kartelu sĺnk (Cartel de los Soles), ktorý USA v novembri označili za teroristickú organizáciu. Za informácie vedúce k jeho zadržaniu vypísali americké úrady odmenu vo výške 50 miliónov dolárov. Maduro tieto obvinenia odmieta.

Metropolitná väznica je jediná federálna väznica v New Yorku a podľa stanice BBC je známa tým, že v nej boli zadržané viaceré známe osobnosti, a taktiež svojimi prísnymi podmienkami, násilím a obvineniami z nedostatočného dohľadu. 

Väzenie sa preslávilo zadržiavaním rapera R. Kellyho, Ghislaine Maxwellovej, spolupracovníčky Jeffreyho Epsteina, či hudobného producenta Seana „Diddyho“ Combsa.

O zosadení diktátora sa vraj hovorilo roky

Bývalý poradca pre národnú bezpečnosť USA John Bolton tvrdí, že plán na zosadenie venezuelského prezidenta Nicolása Madura sa objavil už počas prvého funkčného obdobia prezidenta Trumpa.

Bolton, ktorý pôsobil v Bielom dome ako poradca pre národnú bezpečnosť v rokoch 2018 – 2019, v televízii CNN povedal, že Trump mal už počas svojho prvého mandátu „veľký záujem o venezuelskú ropu“.

Podľa Boltona sa jemu a jeho tímu síce podarilo Trumpa zaujať myšlienkou na zosadenie Madura, no „nedokázali udržať jeho pozornosť“ pri tejto téme. Aj venezuelská opozícia v tom čase verila, že na oslabenie a pád Madurovho režimu bude stačiť ekonomický tlak.

Súčasný americký minister zahraničných vecí Marco Rubio mal podľa Boltona zjavne väčší úspech pri presviedčaní Trumpa, aby konal. „Myslím si, že tentoraz Trumpa presvedčila Rubiova vytrvalosť aj politické benefity,“ uviedol Bolton.

Po ukončení pôsobenia vo funkcii poradcu pre národnú bezpečnosť sa Bolton stal výrazným kritikom Donalda Trumpa. V súčasnosti čelí viacerým obvineniam v súvislosti s neoprávneným nakladaním s informáciami týkajúcimi sa obrany a bezpečnosti USA.

Ropné firmy z USA budú vo Venezuele investovať miliardy

Donald Trump už takisto jasne uviedol, že investície USA do ropného sektora Venezuely sú ústredným cieľom operácie na zmenu režimu, ktorá zvrhla prezidenta Nicolása Madura, píše portál CNBC. 

„Naše veľmi veľké ropné spoločnosti v Spojených štátoch, najväčšie na svete, vstúpia do toho, vynaložia miliardy dolárov a opravia vážne poškodenú infraštruktúru, ropnú infraštruktúru,“ povedal Trump.

Venezuela má podľa amerického Úradu pre energetické informácie (EIA) najväčšie potvrdené ložiská ropy na svete, a to 303 miliárd barelov, čiže 17 % svetových zásob. Napriek tomu dnes vyrába len percento svetovej produkcie.

Jedinou veľkou americkou ropnou spoločnosťou pôsobiacou vo Venezuele je Chevron. Podľa údajov poradenskej firmy Kpler vyvážal Chevron vo štvrtom kvartáli 2025 približne 140 000 barelov denne. 

„Naďalej pracujeme v úplnom súlade so všetkými príslušnými zákonmi a predpismi,“ uviedla firma Chevron vo vyhlásení.

Ťažba vo Venezuele kulminovala v závere 90. rokov, keď sa zvýšila na 3,5 milióna barelov denne, ale odvtedy výrazne klesla, uviedol analytik spoločnosti Kpler Matt Smith. Súčasná produkcia krajiny sa podľa údajov firmy Kpler pohybuje na úrovni približne 800-tisíc barelov denne.

Podľa šéfa firmy Lipow Oil Associates Andyho Lipowa venezuelský export ropy by sa mohol úplne zastaviť, pretože nie je jasné, kto vládne v hlavnom meste Caracas, a kupujúci si pravdepodobne nie sú istí, komu by mali posielať peniaze. Spoločnosť Chevron bude pravdepodobne pokračovať vo vývoze, čím zmierni akýkoľvek vplyv na dodávky, povedal Lipow. 

Madura zatiaľ nahradí viceprezidentka Rodríguezová

Venezuelský najvyšší súd v sobotu nariadil, aby viceprezidentka Delcy Rodríguezová dočasne prevzala prezidentský úrad.

Rozhodol tak po tom, čo prezidenta Nicolása Madura a jeho manželku zajali americké špeciálne jednotky a vyviezli ich z Venezuely.

Delcy Rodríguezová. Foto: TASR/AP

Rodríguezová má podľa súdu „prevziať a vykonávať v dočasnej funkcii všetky právomoci, povinnosti a kompetencie, ktoré sú neoddeliteľne spojené s úradom prezidenta... s cieľom zabezpečiť administratívnu kontinuitu a komplexnú obranu národa“.

AFP konštatuje, že súd sa vyhol vyhláseniu Madura za trvalo nespôsobilého vykonávať funkciu prezidenta. To by si vyžadovalo vypísanie prezidentských volieb do 30 dní.

Podľa stanice CNN po zajatí Madura prešla moc vo Venezuele do rúk viceprezidentky, tak ako to stanovuje tamojšia ústava. Či už ide o dočasnú, alebo úplnú neprítomnosť hlavy štátu, viceprezidentka preberá prezidentské právomoci. 

Rodríguezová, ktorá je aj ministerkou financií a ropného priemyslu, vyzvala, aby Spojené štáty prepustili zadržaného venezuelského prezidenta. Madura zároveň označila za „jedinú“ hlavu štátu. Vo videopríhovore, ktorý v sobotu večer odvysielala štátna televízia, vyhlásila, že Venezuela nikdy nebude kolóniou žiadnej krajiny. 

Americký prezident Donald Trump predtým na tlačovej konferencii uviedol, že jeho administratíva je pripravená spolupracovať s venezuelskou viceprezidentkou, o ktorej tvrdil, že medzičasom zložila prezidentský sľub a stala sa novou líderkou Venezuely. Podľa Trumpa tiež vyjadrila ochotu „urobiť to, čo si myslíme, že je skrátka potrebné, aby sa Venezuela stala znovu skvelou“.

Rodríguezová vo videopríhovore povedala, že venezuelská vláda je ochotná mať s Trumpovou administratívou vzťah založený na rešpekte, no striktne v rámci medzinárodného a venezuelského práva.

Dočasnú prezidentku uznala aj armáda

Venezuelský minister obrany Vladimir Padrino López vyzval na okamžité prepustenie Nicolása Madura a jeho manželky. V televíznom vysielaní obklopený vojenskými dôstojníkmi povedal, že Maduro je „skutočným, autentickým ústavným vodcom všetkých Venezuelčanov“. 

Zároveň podporil rozhodnutie súdu o tom, že prezidentského úradu sa má dočasne ujať viceprezidentka Delcy Rodríguezová.

„Naliehavo vyzývame svet, aby upriamil pozornosť na to, čo sa deje proti Venezuele, voči jej suverenite. Predstavuje to skutočnú hrozbu pre svetový poriadok. Svet sa musí mať na pozore, pretože ak to včera bola Venezuela, zajtra to môže byť kdekoľvek,“ vyhlásil minister.

Vedenie ozbrojených síl podľa neho požaduje okamžité prepustenie Madura a odsudzuje „kolonialistické ambície“ USA.

Padrino López podľa agentúry Reuters podporil rozhodnutie súdu a uviedol, že armáda bola uvedená do stavu pohotovosti po celej krajine, aby zaručila suverenitu. Zároveň vyzval Venezuelčanov, aby sa v najbližších dňoch vrátili k svojim bežným činnostiam.

USA posúdia, či im dočasné vedenie Venezuely vyhovuje

Spojené štáty sú podľa ministra zahraničných vecí Marca Rubia pripravené spolupracovať so zostávajúcimi lídrami Venezuely, ak urobia tie „správne rozhodnutia“.

Rubio odmietol priamo odpovedať na otázku, kto v súčasnosti riadi Venezuelu. Spojené štáty však podľa jeho slov chcú, aby v krajine nastali krátkodobé aj dlhodobé zmeny „všetkého druhu“.

Okrem iného by mal ropný priemysel začať „fungovať v prospech ľudí“ a nie v prospech nepriateľov USA. Vláda by tiež mala zastaviť obchodovanie s drogami, vyriešiť „problémy s gangmi“, odstrániť kolumbijské militantné skupiny a prestať sa „priateľsky“ stýkať s predstaviteľmi libanonského Hizballáhu a Iránu v západnej hemisfére, povedal Rubio podľa denníka Financial Times.

„Chceme, aby sa Venezuela uberala určitým smerom, pretože si myslíme, že je to dobré nielen pre ľudí vo Venezuele, ale aj pre naše národné záujmy,“ uviedol.

Šéf americkej diplomacie podľa agentúry AFP výrazne miernil vyhlásenia Trumpa zo soboty, že USA budú riadiť Venezuelu a že sa nebudú báť nasadiť vojakov na jej územie. Namiesto toho dal jasne najavo, že USA sú pripravené pokúsiť sa spolupracovať s úradujúcou prezidentkou Rodríguezovou a ostatnými členmi vlády zajatého Madura.

Americký prezident v sobotu odmietol možnosť, že USA by mohli podporiť líderku venezuelskej opozície Maríu Corinu Machadovú či Edmunda Gonzáleza Urrutiu, ktorého opozícia považuje za víťaza minuloročných prezidentských volieb.

Rubio uviedol, že oboch politikov obdivuje, ale že je potrebné byť „trochu realistický“, pokiaľ ide o nové voľby vo Venezuele a jej prechod k demokracii.

Na adresu predstaviteľov súčasného venezuelského vedenia povedal, že Washington bude „posudzovať všetko podľa toho, čo urobia“, a nie na základe ich verejných vyjadrení či krokov, ktoré učinili v minulosti.

„Viem jedno: ak neurobia správne rozhodnutia, Spojené štáty si nechajú viacero pák vplyvu,“ dodal americký minister.

Trump trvá na tom, že USA „riadia“ Venezuelu

Americký prezident v nedeľu trval na tom, že Spojené štáty „riadia“ Venezuelu po zatknutí prezidenta Nicolása Madura. Podľa slov Donalda Trumpa sa USA zároveň zaoberajú aj dočasným vedením Caracasu.

„Zaoberáme sa ľuďmi, ktorí práve zložili prísahu. Nepýtajte sa ma, kto je vo vedení, pretože keď vám odpoviem, bude to veľmi kontroverzné,“ povedal šéf Bieleho domu novinárom na palube lietadla Air Force One. „Znamená to, že ju riadime my,“ ozrejmil podľa francúzskej agentúry.

Venezuelská dočasná prezidentka Delcy Rodríguezová medzitým viedla v nedeľu svoje prvé zasadnutie kabinetu, odkedy americké jednotky v sobotu zatkli prezidenta krajiny, ukázali zábery štátnej televízie VTV.

„Považujeme za prioritu smerovať k vyváženým vzťahom medzi USA a Venezuelou, založeným na vzájomnom rešpekte,“ napísala Rodriguezová na platforme Telegram. „Pozývame preto vládu USA k spoločnej spolupráci na pláne... zameranom na spoločný rozvoj,“ dodala.

Trump v nedeľu zároveň vyhlásil, že Kuba „je na pokraji pádu“ po tom, čo zľahčoval potrebu akejkoľvek americkej vojenskej operácie v tejto krajine. Pre Havanu bude náročné „vydržať“ bez venezuelskej ropy, povedal.

„Nemyslím si, že potrebujeme podniknúť akékoľvek kroky. Vyzerá to tak, že padne,“ vyhlásil Trump. Americký líder okrem toho skonštatoval, že pri vojenskom zásahu USA zahynulo veľa príslušníkov kubánskych bezpečnostných síl prezidenta Madura. Podľa údajov kubánskej vlády ide o 32 Kubáncov.

Prezident USA na palube lietadla takisto opätovne zdôraznil, že Grónsko by sa malo stať súčasťou Spojených štátov. „Z hľadiska národnej bezpečnosti potrebujeme Grónsko,“ povedal Trump novinárom. Došlo k tomu napriek výzvam dánskej premiérky Mette Frederiksenovej na zastavenie „vyhrážok“ namierených voči autonómnemu územiu Dánska.

Republikán okrem toho varoval Irán pred „tvrdým zásahom“, ak počas protestov v krajine zahynú ďalší demonštranti. „Sledujeme to veľmi pozorne. Ak začnú zabíjať ľudí tak, ako v minulosti, myslím si, že Spojené štáty ich veľmi tvrdo zasiahnu,“ povedal Trump novinárom.

Protesty sa v Iráne začali 28. decembra, pričom ich vyvolala ekonomická situácia v krajine. Podľa oficiálnych správ pri nich zahynulo už najmenej 12 ľudí vrátane členov bezpečnostných síl.

Trump hrozí Rodríguezovej, že skončí horšie ako Maduro

Venezuelská dočasná prezidentka Delcy Rodríguezová zaplatí možno ešte väčšiu cenu než zadržaný Nicolás Maduro, ak neurobí to, čo je správne. V nedeľu to v telefonickom rozhovore pre magazín The Atlantic povedal americký prezident Donald Trump.

Rodríguezová vo videopríhovore vyhlásila, že Venezuela nikdy nebude kolóniou žiadnej krajiny, a Madura označila za jedinú hlavu štátu a vyzvala na jeho prepustenie. Za dočasnú prezidentku ju v nedeľu uznala aj venezuelská armáda.

„Ak neurobí to, čo je správne, zaplatí za to veľmi vysokú cenu, pravdepodobne vyššiu ako Maduro,“ povedal Trump o Rodríguezovej v rozhovore, ktorý poskytol z Floridy v dopoludňajších hodinách miestneho času.

Šéf Bieleho domu na tlačovej konferencii po vojenskom zásahu USA vo Venezuele tvrdil, že minister zahraničných vecí Marco Rubio hovoril s Rodríguezovou, ktorá vraj vyjadrila ochotu „urobiť to, čo si myslíme, že je skrátka potrebné, aby sa Venezuela stala znovu skvelou“.

Zároveň povedal, že USA budú riadiť Venezuelu, až kým nebude možné bezpečne a riadne odovzdať moc novému vedeniu.

Pre The Atlantic podľa stanice Sky News naznačil, že zmenu režimu vo Venezuele považuje za legitímny cieľ. Stanica pripomenula, že časť americkej pravice je totiž kritická voči americkému zasahovaniu v zahraničí. 

„Viete, obnova krajiny a zmena režimu, ako to chcete nazvať, je lepšie ako to, čo máte teraz. Horšie to už byť nemôže,“ povedal s tým, že Venezuela je podľa neho v troskách. „Je to krajina, ktorá je v každom ohľade katastrofou,“ uviedol.

Okrem toho zopakoval svoju častú požiadavku, aby sa Grónsko stalo súčasťou Spojených štátov, pričom tvrdil, že je obkľúčené „ruskými a čínskymi plavidlami“. Najväčší ostrov na svete bohatý na zdroje patrí Dánsku a americký prezident viackrát odmietol vylúčiť jeho obsadenie silou, pričom tvrdil, že USA potrebujú Grónsko pre svoju vlastnú bezpečnosť.

Madura bránili Kubánci, budú ďalší na rane?

Prezident USA Donald Trump tiež vyhlásil, že pri operácii amerických síl zahynulo „mnoho“ Kubáncov. Presný počet neuviedol.

„Mnoho Kubáncov prišlo o život. Chránili (venezuelského prezidenta Nicolása) Madura. Nebolo to dobré rozhodnutie,“ povedal šéf Bieleho domu v rozhovore pre denník The New York Post po tlačovej konferencii, na ktorej hovoril o operácii vo Venezuele.

„Kuba bola vždy veľmi odkázaná na Venezuelu. Odtiaľ získavala peniaze a chránila Venezuelu, ale to v tomto prípade nefungovalo príliš dobre,“ uviedol Trump.

Na spomínanej tlačovej konferencii americký minister zahraničných vecí Marco Rubio, ktorý je synom kubánskych imigrantov narodeným v USA, vyhlásil, že „keď prezident hovorí, treba ho brať vážne“. „Keby som žil v Havane a bol členom vlády, mal by som aspoň trocha obavy,“ dodal podľa stanice Sky News.

Trump pre The New York Post povedal, že nezvažuje vojenskú akciu proti Kube, ktorú trápi hospodárska kríza. „Nie, Kuba padne z vlastnej vôle. Kube sa veľmi nedarí,“ konštatoval.

Americký prezident však varoval kolumbijského prezidenta Gustava Petra, aby „si dával pozor“, pretože tiež posiela do USA kokaín.

AFP informuje, že Kuba a Venezuela sú blízkymi spojencami a obe krajiny sú vystavené americkým sankciám. Kuba bola desaťročia výrazne závislá od Venezuely, pokiaľ ide o ekonomickú podporu a palivo. Americké médiá tvrdia, že Maduro bol „silne závislý“ od poradcov a ochranky z Kuby. 

Zobraziť diskusiu
Súvisiace témy
Venezuela Donald Trump
Ak máte otázku, tip na článok, návrh na zlepšenie alebo ste našli chybu, napíšte na [email protected]
pred 8 hodinami

Lionel Messi získal prestížnu Cenu princeznej z Astúrie v oblasti športu. Porota ocenila argentínsku futbalovú hviezdu nielen za výnimočné športové úspechy, ale aj za jeho charitatívnu činnosť. Messi si ocenenie prevezme v októbri v Španielsku. (tasr)

pred 8 hodinami

Súhrn udalostí v stredu tretieho júna:

Exkluzívny obsah pre našich podporovateľov

Diskusia k článkom je k dispozícii len pre tých, ktorí nás pravidelne
podporujú od 5€ mesačne alebo 60€ ročne.

Pridajte sa k našim podporovateľom.

Podporiť 5€
Ttoto je message Zavrieť