Minulý týždeň zasiahol jedno z najsledovanejších globálnych médií – britskú BBC – škandál, ktorý ho môže vyjsť veľmi draho.
Na povrch sa totiž dostal dokument, ktorý poukazuje na účelové zostrihanie Trumpovho prejavu pred prezidentskými voľbami v roku 2024, ale aj na iné formy zaujatosti v horúcich politických témach, ako je vojna v Gaze či otázka práv transgenderových ľudí.
Trump teraz hrozí BBC žalobou vo výške až jednej miliardy dolárov. Celá kauza však predovšetkým opäť otvára otázku, či BBC ako verejnoprávne médium skutočne plní svoju úlohu poskytovať nestranné informácie.
Kauza sa dostala na povrch začiatkom novembra, keď britský denník The Telegraph zverejnil interný dokument BBC, v ktorom bývalý nezávislý externý poradca komisie BBC pre editorské štandardy Michael Prescott upozorňuje na viaceré prešľapy v spravodajstve.
Prescott v dokumente, ktorý adresoval práve predmetnej komisii, vymenúva viaceré vážne pochybenia, na ktoré počas svojho pôsobenia v role poradcu narazil, a to predovšetkým v prípadoch kontroverzných politických tém.
Pri otázkach rasizmu poukazuje na mnohé pochybenia alebo otvorené zavádzania v reportážach a článkoch. V jednom prípade napríklad viaceré médiá v rámci BBC reportovali o tom, že poisťovatelia áut žiadajú od ľudí žijúcich v oblastiach s vyšším podielom etnických menšín vyššie poplatky, čo by predstavovalo otvorený rasizmus.
Problémom bolo, že tieto reportáže vychádzali zo starých dát, navodzovali dojem kauzality, ktorá nebola dokázaná, a zároveň nezohľadňovali ďalšie faktory, ktoré ovplyvňujú výšku poistného.
V iných prípadoch zase BBC uvádzala, že počet ľudí z etnických menšín v nestabilných prácach vzrástol o 132 percent, čo malo slúžiť ako dôkaz systémového rasizmu. V reportáži však nebolo vôbec zohľadnené, že nárast bol uvedený v absolútnych číslach, pričom za posledné desaťročie výrazne vzrástol aj celkový počet ľudí z etnických menšín. Zároveň nebol zohľadnený fakt, že nestabilné povolania ako vodič spoločnosti Uber či Wolt sa stali nesmierne dostupné a populárne.

V otázke vojny v Pásme Gazy dokument upozorňuje na zvláštne spravodajstvo zo strany BBC Arabic, ktoré je zaujaté voči Izraelu. Zatiaľ čo napríklad hlavná stránka BBC v deň útoku Hamasu na Izrael uverejnila 19 správ o unesených Izraelčanoch, na stránke BBC Arabic sa o tom neobjavila ani jedna správa.
BBC Arabic upravovala názvy správ tak, aby vyzneli horšie pre Izrael, teda upriamovala pozornosť primárne na palestínske obete a izraelské akcie v drvivej väčšine prípadov vykresľovala negatívne. V ďalších prípadoch zase zamlčala zodpovednosť Hizballáhu za niektoré raketové útoky a útok Hamasu v meste Jaffa v roku 2024, pri ktorom zomreli izraelskí civilisti, označila za vojenskú operáciu.
Do svojho spravodajstva si zároveň pozývala novinárov ako Samer Elzaenen, ktorý bol známy pre svoj antisemitizmus. Elzaenen napríklad verejne prejavil želanie, aby Židia zhoreli tak, ako to robil Hitler.
Prescott upozorňuje aj na nevyváženosť pohľadov na rod a na transgenderovú problematiku a uprednostňovanie iba pozitívnych pohľadov na otázku zmeny pohlavia. Pri informovaní o trestných činoch, do ktorých boli zapojené transosoby, zase bola ich identita často zamlčaná.
Najvýbušnejšou časťou Prescottovho dokumentu sa stala správa o zaujatosti v spravodajstve o amerických prezidentských voľbách v prospech demokratov a o účelovom zostrihaní Trumpoho prejavu zo dňa, keď demonštranti zaútočili na Kapitol. BBC totiž vytvorila dokument s názvom Trump: Druhá šanca?, ktorý bol odvysielaný v októbri 2024, teda sotva mesiac pred prezidentskými voľbami v USA.
V tomto televíznom dokumente môžu sledujúci vidieť Trumpa pri prednášaní prejavu pár hodín pred útokom na Kapitol, ako hovorí: „Pôjdeme pešo do Kapitolu a ja tam budem s vami a budeme bojovať. Budeme bojovať ako o život, a ak nebudete bojovať ako o život, už nebudete mať krajinu.“ Z tohto záberu teda vyplýva, že Trump explicitne vyzýva na útok na Kapitol, na ktorom sa plánuje aj sám zúčastniť.
Problémom je, že Trump to takto nikdy nepovedal a autori účelovo zostrihali a spojili dve časti jeho prejavu, ktoré zazneli 55 minút od seba. Trump v skutočnosti povedal: „Pôjdeme pešo do Kapitolu a budeme povzbudzovať našich statočných senátorov a kongresmanov.“
Okamžite po zverejnení Prescottovej správy sa na BBC spustila vlna ostrej kritiky zo strany pravicovej britskej opozície, predovšetkým od Nigela Faragea a predstaviteľov Konzervatívnej strany. BBC sa spočiatku ku kauze nevyjadrovala, ale tlak v priebehu niekoľkých dní natoľko stúpol, že v nedeľu odstúpili zo svojej pozície riaditeľ BBC Tim Davie a riaditeľka BBC News Deborah Turnessová.
Pokiaľ Trump naozaj pristúpi k spomínanej žalobe a vyhrá ju, pre BBC to bude znamenať veľký problém. Jej celkové príjmy totiž v minulom roku predstavovali v prepočte približne 7,8 miliardy dolárov a platba vo výške jednej miliardy by ohrozila jej fungovanie.
Súčasný škandál a Trumpova žaloba zároveň prichádzajú v pre BBC najhoršom možnom čase, keďže tá práve s vládou rokuje o nových pravidlách interného fungovania a financovania, ktoré môžu byť k BBC pre horšiu rozpočtovú situáciu vo Veľkej Británii oveľa menej štedré.
Ľavicové a liberálne médiá a politici dlhodobo fanúšikujú súčasnému nastaveniu BBC, a preto sa ani nedalo očakávať, že by sa v aktuálnej situácii pripojili ku kritike alebo aspoň vyzvali na nápravu. Ich reakcia je však natoľko zaujatá, že ňou pochovávajú všetky argumenty o tom, že sú zdrojom objektivity, pravdivých informácií a garantmi demokracie a nezávislosti.
Ľavicový denník Guardian, ktorý k patrí k najznámejším svetovým médiám, sa v článkoch o súčasnej kríze v BBC zmenil doslova na „útočného psa“, pokiaľ ide o Trumpa, stranu Nigela Faragea Reform UK a Konzervatívnu stranu. Prevalené prešľapy BBC akosi nie sú pre Guardian témou a BBC je preň v tomto prípade obeťou.
Už pred rokom, keď BBC odvysielala problematický televízny dokument, Guardian úplne zlyhal vo factcheckingu, teda v overovaní faktov, ktorý v iných prípadoch neustále zdôrazňuje. K dokumentu o Trumpovi totiž vydal recenziu vo svojej televíznej rubrike, kde celý dokument televízna kritička Lucy Manganová nadšene chválila.
Namiesto priznania chyby či kritiky nekorektného správania BBC označil Guardian Trumpovu žalobu na BBC za prvý krok ku „globálnemu útoku na médiá“ a v inom texte za koordinovaný útok pravice.
Okrem toho zverejnil sériu článkov o Robbiem Gibbovi, členovi predstavenstva BBC, ktorého na jeho pozíciu nominovala predchádzajúca konzervatívna vláda. Jeho chybou, okrem toho, že je pravičiar, je podľa Guardianu to, že „viedol útok a vyvíjal tlak na vedenie spoločnosti pre tvrdenia o systémovej zaujatosti v spravodajstve o Donaldovi Trumpovi, Gaze a právach transgenderových osôb“.
Podľa Guardianu sa teda Gibb prehrešil práve tým, že dával priestor vyjadriť sa Michaelovi Prescottovi, autorovi správy o zaujatosti BBC, a žiadal interné vyšetrenie celej udalosti. Guardian, ktorý sa dlho hrdil odhaľovaním káuz a podporou whistleblowingu, teda pri súčasnej kauze útočí na človeka, ktorý žiadal jej vyšetrenie. Navyše Gibb nerozhoduje vo veci autoritatívnym spôsobom, ako vyplýva z článkov, je totiž iba jedným z 13 členov predstavenstva, v ktorom sa rozhoduje hlasovaním.

Ku kritike sa v názorovej sekcii Guardianu čoskoro pridal predseda britskej Liberálnej strany Ed Davey, ktorý rovnako tvrdo zaútočil na Robbieho Gibba a vyzval na jeho odvolanie. V komentári pritom začal slovami: „BBC patrí nám všetkým a čelí útoku ako nikdy predtým. Vláda ju musí brániť pred jej nepriateľmi, vnútornými aj vonkajšími.“ Keď rovnaké slovné spojenie „vnútorný nepriateľ“ používal Trump vo vzťahu k médiám pred poslednými prezidentskými voľbami, demokrati za súhlasu médií (vrátane Guardianu) jeho rétoriku označili za fašistickú.
Prekvapením je však reakcia súčasnej labouristickej vlády, ktorá je zatiaľ veľmi mierna. Ku kauze sa snaží pristupovať diplomaticky, a to predovšetkým pre zapojenie Trumpa. K Trumpovým označeniam BBC ako fake news sa usiluje zachovať neutrálne a veľmi opatrne vyjadruje BBC podporu, ale zároveň vyzýva na lepšie dodržiavanie štandardov. To samo osebe vypovedá o vážnosti kauzy, keďže labouristi sú zväčša najväčšími podporovateľmi verejnoprávnej televízie.
Súčasná kauza týkajúca sa účelového upravenia Trumpovho prejavu, vojny v Gaze či otázok z oblasti transgenderizmu je však iba špičkou ľadovca. BBC je totiž dlhodobo kritizovaná za svoju zaujatosť a nevyváženosť a v tomto smere čelí kritike nielen sprava, ale aj zľava.
Kým doteraz zvyčajne odbila podobné obvinenia ako cherry picking, teda zvýrazňovanie ojedinelých prípadov pochybení, súčasný škandál je taký veľký, že tlak na zmenu výrazne narástol.
Z pohľadu celej britskej populácie si v súčasnosti 31 percent ľudí myslí, že BBC je zaujatá ľavicovo, a 19 percent ľudí si, naopak, myslí, že zaujatosť je pravicová. Existuje tak už kritická masa ľudí, ktorí začínajú vnímať problémy v BBC, navyše sa v posledných rokoch ozývajú aj viaceré známe osobnosti, ako je J. K. Rowlingová.
Pokiaľ má BBC pokračovať ďalej vo svojej viac ako storočnej histórii globálne rešpektovaného média, v jej fungovaní bude musieť prísť k zmene.
Diskusia k článkom je k dispozícii len pre tých, ktorí nás pravidelne
podporujú od 5€ mesačne alebo 60€ ročne.
Pridajte sa k našim podporovateľom.