Niekoho Brusel financuje, Maďarom pošle pokutu My všetci aj európske protimigračné ploty pochádzame z Afriky

Píše sa rok 2010. Cesta trajektom z andalúzskeho prístavného mesta Málaga do severoafrického mesta Melilla bežne trvá asi osem-deväť hodín. Ale tentoraz sa predlžuje.

Po normálnom hracom čase je totiž finále futbalového šampionátu sveta stále bez gólu. A loď stále v prístave. Bože, čo sa tu bude diať, keď Španieli porazia Holanďanov?

Prevažná väčšina pasažierov sú však moslimovia, no v španielskych červeno-žltých tričkách alebo s berberskými rôznofarebnými šatkami na hlave. Všetci fandia Španielom z obrazovky. Fàbregas, Iniesta, gól! Španieli sa stali los campeones del mundo!

Je načase zdvihnúť kotvy, tu sa oslavuje len kolou, fantou či mätovým čajom. Na palube sa mi podarí zakopnúť o troch lodných dôstojníkov, jedného vojaka španielskej légie a jeden bar. „We are the champions, we are the champions, los campeones del mundo...“

Len dúfam, že nedopadneme podobne ako slávna neporaziteľná flotila – Armada – španielskeho kráľa Filipa II. Tá bola v roku 1588 potopená Angličanmi a búrkou, nás by mohli nakoniec takto dobehnúť práve Holanďania a Heineken. Svetlé pivá a tmavá noc, biele služobné uniformy a tmavý rum.

Vojak armády La Legión v službe nie je, svoju elitnú jednotku si však aj tak nechá nastúpiť, a to vymenovávaním svojich obľúbených futbalistov: „Villa, Klose, Vittek.“ Zelená je tráva. España! Španielska légia vznikla v roku 1920 v druhom severoafrickom autonómnom meste Ceuta. Bola vytvorená na obranu kresťanskej španielskej severnej Afriky a Kanárskych ostrovov pred moslimami. V súčasnosti má štyri pluky: prvý v Melille a na priľahlých ostrovoch, druhý v Ceute, ďalšie dva v európskom Španielsku v meste Almería a v provincii Málaga.

Do dnešného dňa sú príslušníkmi légie len dobrovoľníci. La Legión podľa vzoru francúzskej cudzineckej légie prijímala do svojich radov aj kriminálnikov. Táto služba pre spoločnosť mala jednak očistiť týchto hriešnikov, jednak dávala takýmto ľudom zmysel života: bojovať či aj položiť život za dobrú vec.

Melilla ako príklad multikulturalizmu

Ležím na melillskej pláži bez zájazdových turistov a bez ich ešte otravnejších domácich vycucávačov. Obchod s teplou vodou, slnkom a pieskom sa v Melille doteraz nerozbehol. Počuť len kvílivý spev čajok krúžiacich nad Stredozemným morom a streľbu z neďalekých kasární La Legión.

Potom ležím na posteli v hoteli, v ktorom sú ubytovaní aj legionári a policajti. V kaviarni pod budovou sa už rozbehla nejaká oslava. Celú noc počuť hlasný spev mužov, ktorý znie sťaby streľba.

Je sedemnásty júl, výročie začiatku španielskej občianskej vojny, prvej generálky druhej svetovej vojny. V roku 1936 práve v tento deň začal generál Francisco Paulino Hermengildo Teódulo Franco y Bahamonde povstanie proti súdruhom republikánom.

Vôbec ako prvá sa v celom Španielsku vzbúrila práve africká Melilla, kde Franco slúžil počas Rífskej vojny proti berberským kmeňom a potom aj v španielskom protektoráte. Severná časť Maroka bola vtedy pod španielskou a južná pod francúzskou nadvládou.

Melilla ako posledná v celom Španielsku mala ešte donedávna bronzovú sochu bývalého legionára a neskoršieho vodcu Franca. Stál opustene v životnej veľkosti pri vysokom múre bývalej arabskej pevnosti Alcazaba. Počas mojej návštevy mal diktátor čiernou fixkou dokreslené hitlerovské fúziky. Francova socha bola napokon odstránená začiatkom roka 2021.

Melilla je španielskym autonómnym mestom na stredomorskom pobreží severoafrického Maroka, ktoré si na toto územie Európskej únie občas neprestáva robiť nároky. Táto bývalá fenická prístavná pevnosť nazývaná Rusadir patrila už aj Kartágincom, Rimanom, Vandalom, Byzantíncom či hispánskym Vizigótom, Arabom a Berberom.

V roku 1497 ju dobyla expedícia v službách katolíckych kráľov. Melilla sa tak stala jedným zo základných kameňov nadchádzajúcej koloniálnej ríše, z ktorej však medzičasom nezostal kameň na kameni. Dnes žije vo zvláštnej tichej dohode vo vyše osemdesiattisícovom meste približne rovnaký počet katolíckych Španielov a moslimov, zväčša domorodých Berberov, a aj menšia komunita Židov a Indov.

Sympatická harmónia kresťanského kríža a moslimského polmesiaca s hviezdou, ďalšej hviezdy, tej židovskej Dávidovej, a ďalšieho kríža, toho hákového, kríža so zahnutými ramenami. Svastika je symbol používaný prakticky vo všetkých filozoficko-náboženských učeniach indického pôvodu – v budhizme, hinduizme aj v džinizme. Vo všetkých týchto náboženstvách je to chápané najmä ako symbol šťastia. Až Adolf Hitler a jeho nacisti urobili zo svastiky symbol zla.

Melilla bola v minulosti vychvaľovaná ako príklad multikulturalizmu, keďže v takom malom meste, akým je, môžeme nájsť veľké náboženstvá vedľa seba. Vtedy tvorili kresťania v Melille väčšinu obyvateľstva, teraz ich ubúda, zatiaľ čo moslimov pribúda.

Úzke uličky bývalej moslimskej pevnosti Alcazaba sa doteraz využívajú ako obytná štvrť Melilla la Vieja. Tu postavená Jakubova kaplnka predstavuje jedinú čisto gotickú architektúru na africkom kontinente. V tomto meste neprekvapí, že hlavná mešita a najvýznamnejšia synagóga je architektonickým dielom toho istého kresťana, podľa ktorého návrhu bol opravený katolícky Kostol Najsvätejšieho Srdca Ježišovho.

Reč je o architektovi, vďaka ktorému je Melilla druhá hneď po Barcelone z hľadiska počtu modernistických stavieb: je ich tu asi päťsto. Mnohé z týchto diel vytvoril práve barcelonský rodák, Gaudího žiak Enrique Nieto y Nieto. Secesia bola hybnou silou architektúry Melilly počas prvej polovice 20. storočia. Tento štýl, ktorý priniesol do mesta práve Enrique Nieto, je v meste hlboko zakorenený.

Melillské hradby proti neželaným hosťom 

Zdá sa, že toto mesto chce byť pre všetkých. No nie je. Melilla so svojou rozlohou 12,3 km² sa v minulosti stala cieľom nezvládnuteľného počtu ilegálnych migrantov z čiernej Afriky. Táto najbližšia vstupná brána do Európskej únie ich láka doteraz. Brána sa však už medzitým zamkla.

Mesto bolo od začiatku deväťdesiatych rokov chránené ľahko prekonateľným hraničným plotom, no v roku 2005 bolo obohnané systémom súbežných viacmetrových plotov. Tie dopĺňajú a navyšujú ostnaté drôty. Medzi dvomi plotmi sa vytvorila cesta pre hliadkujúce vozidlá, kontrolné veže s videokamerami a reflektormi, pohybovými a hlukovými senzormi.

Asi každá Melilla musí mať svoje hradby. Aj tá stredoveká, aj tá novoveká a aj tá dnešná. Ilegálni migranti si v snahe obísť hraničné ploty v severoafrických španielskych mestách Melilla a Ceuta a dostať sa priamo do Európskej únie volia radšej morskú cestu, často na pochybných plavidlách.

Každý rok zomierajú stovky či tisíce migrantov počas prechodu Stredozemného mora pri pokuse dostať sa do Európy väčšinou neoficiálnymi kanálmi. Spodok Stredozemného mora sa tak stáva postupne cintorínom. Koncom júna 2022 boli pri melillskom hraničnom plote zabité asi štyri desiatky migrantov počas sporu s marockými a španielskymi bezpečnostnými silami.

K incidentu došlo, keď sa približne dvetisíc migrantov prechádzajúcich cez Maroko pokúsilo zaútočiť a prelomiť hraničný plot Melilla. Bezpečnostným silám z oboch krajín sa dav podarilo zastaviť. Vyústilo sa to však do násilných bojov.

Španielski a marockí predstavitelia uviedli, že migranti napadli pohraničníkov zbraňami a oni sa museli brániť. Španielsky premiér uviedol, že incident bol „dobre organizovaným násilným útokom“ zo strany skupín organizovaného zločinu.

Melilla je ako predobraz pre všetky európske mestá a štáty, ktoré sa skôr ci neskôr začnú chrániť plotmi či múrmi pred novými neželanými hosťami so starými problémami, ktoré nelegálni migranti prinesú so sebou. Podľa bývalého amerického diplomata a politika Henryho Kissingera je „závažnou chybou“ vpustiť do krajiny masové množstvo ľudí, ktorí nedodržiavajú jej základné hodnoty.

Európou nechcený maďarský plot

V súčasnosti oddychujem na lesnej ceste z maďarskej Rajky do bratislavského Čunova pri zátarase pre motorové vozidlá, ktorú postavili nedávno počas kovidovej pandémie. Zrazu okolo mňa prechádza skupinka ilegálnych migrantov s arabským výzorom, pozdravia ma „bonžúr“ a náhlia sa ďalej pravdepodobne cez Slovensko do Rakúska. Toto náhodné stretnutie by najlepšie zvečnil francúzsky maliar Gustave Courbet, autor maľby Bonjour, Monsieur Courbet.

Je pätnásť rokov od postavenia protimigračného plota v Maďarsku, v ktorom však títo muži našli dieru. Mimochodom, ten maďarský plot vyzerá oproti tomu z Melilly ako nejaká maketa, zmenšený model melillského protimigračného plota. Za posledné dve desaťročia sa počet iných hraničných plotov na hraniciach EÚ a schengenského priestoru zvýšil z nuly na dve desiatky vrátane toho maďarského.

Pritom EÚ náklady na vytvorenie a údržbu maďarského hraničného plota, ktorý stojí desiatky miliárd forintov, nenesie. Maďarská vláda sa už dlhšie snaží Bruselu predložiť účet, ktorý zahŕňa náklady na hraničné zábrany: podľa Budapešti Európska únia dlhuje Maďarsku približne desať miliárd eur za vybudovanie a prevádzkovanie hraničných zábran a za ochranu vonkajších hraníc EÚ na svojom území za uplynulých desať rokov.

O finančné prostriedky z EÚ sa možno uchádzať len na komunikačný systém a školenie personálu, ale to nedosahuje ani jedno percento z celkových nákladov. Napríklad hraničné ploty v Poľsku, Litve či Grécku financované boli, tie sú podľa Bruselu ochrancami bezpečnosti a demokracie.

Navyše minulý rok prišlo rozhodnutie Európskeho súdneho dvora proti Maďarsku, podľa ktorého musí krajina zaplatiť jednorazovú pokutu dvesto miliónov eur a ďalší milión eur denne, kým neumožní migrantom taký vstup na hranicu, pri ktorom môžu podať svoje žiadosti a zostať tu.

V týchto dňoch v súvislosti s pripravovaným migračným paktom Európska komisia vyslala členským štátom jasný odkaz: „migračnej solidarite sa nedá uniknúť“, všetky vlády musia implementovať nové pravidlá – aj keď idú otvorene proti národným záujmom. Tlak z Bruselu sa zameral aj na Maďarsko po tom, čo Viktor Orbán jasne povedal: jeho krajina nebude implementovať migračný pakt. 

Čiže Maďarsko migrantov ani neprijme, ani nie je ochotné platiť, teda uhradiť finančný príspevok za každého neprijatého migranta. V roku 2026 sa počíta s premiestnením celkového počtu 21-tisíc migrantov hlavne zo západnej časti Európskej únie, z členských štátov, ktoré robili nezodpovedne vítaciu migračnú politiku v štýle nemeckej kancelárky Angely Merkelovej spred desiatich rokov.

Maďarský pohraničný plot bol vybudovaný v lete 2015 pozdĺž hranice s Chorvátskom a so Srbskom, ktorá je súčasne vonkajšou hranicou schengenského priestoru.

Počas oddychu na lesnej ceste z Rajky do Čunova rozmýšľam nad tým, čo by na nelegálnu migráciu používanú ako zbraň bruselskými, budapeštianskymi či bratislavskými politikmi povedali moji náhodní okoloidúci z maďarsko-slovenského pohraničia a čo španielsky legionár z trajektu do Melilly.

Určite by medzi nimi vznikla slovná prestrelka, konala by sa ostrá výmena názorov, ako sa v tejto veci koná medzi európskymi politikmi. Zrejme by si jeden z druhého nerobili len dobrý deň. Bonjour! Vlastne buenos días či jó napot!

Kristus dobrej smrti nesený španielskymi legionármi počas Svätého týždňa v prístavnom meste v južnom Španielsku. Málaga, Španielsko, 2014.
Foto: 20minutos.es/Zdroj: Wikimedia Commons

V tieto júlové dni v španielskych televíziách bežia oslavy futbalových majstrov sveta. Hráč Andrés Iniesta drží víťaznú trofej zo šampionátu v Juhoafrickej republike. Melilla, Španielsko, 2010.
Foto: Róbert Csere

Socha kráľovnej Izabely I. Katolíckej, ktorá so svojím manželom Ferdinandom II. Aragónskym položila základy španielskeho národného štátu. V ruke drží meč v tvare kríža.
Melilla, Španielsko, 2010.
Foto: Róbert Csere

Socha bývalého španielského legionára Francisca Franca. Kým diktátorovu sochu neodstránili úrady začiatkom roka 2021, bola posledná na španielskom území. Melilla, Španielsko, 2010.
Foto: Róbert Csere

V bývalej maurskej pevnosti Alcazaba je mestská štvrť Melilla la Vieja. Melilla, Španielsko, 2010. 
Foto: Róbert Csere

Zamurovaný vstup na balkón vo štvrti Melilla la Vieja (doslova Stará Melilla). Aj voľný vstup do mesta je zamurovaný plotmi proti ilegálnym migrantom. Melilla, Španielsko, 2010.
Foto: Róbert Csere

Pohľad na pevnosť, v ktorej je aj Kostol Nepoškvrneného počatia Panny Márie, archeologické a vojenské múzeum, séria jaskýň a tunelov, ktoré sa používajú už od fénických čias. Melilla, Španielsko, 2010.
Foto: Róbert Csere

Prístavný maják na pobreží Stredozemného mora. Maják je súčasťou maurskej pevnosti, ktorú Španieli dobyli v roku 1497. Pevnosť dodnes slúži ako obytná štvrť Melilla la Vieja. Melilla, Španielsko, 2010.
Foto: Róbert Csere

Hradby pevnosti Alcazaba chránili stredovekú Melillu, vysoké ploty chránia súčasné mesto, zeleň chráni ľudí od rušného mesta. Verejný park pri hlavnom námestí Plaza de España. Melilla, Španielsko, 2010.
Foto: Róbert Csere

Typická fasáda budovy v centre mesta. Melilla je druhá po Barcelone z hľadiska počtu modernistických stavieb, je ich tu asi päťsto. Mnohé z nich vytvoril Enrique Nieto. Melilla, Španielsko, 2010.
Foto: Róbert Csere

Mesto zažilo najväčší stavebný rozmach v minulom storočí, ale aj v súčasnosti tu často vidieť stavebnú činnosť, ako sú rekonštrukcie a opravy budov. Melilla, Španielsko, 2010.
Foto: Róbert Csere

Medzi modernistickými budovami stojí Kostol Najsvätejšieho Srdca Ježišovho. Novorománska katolícka katedrála bola opravená po ničivej búrke podľa návrhu Enriqua Nieta. Melilla, Španielsko, 2010.
Foto: Róbert Csere

Hlavná mešita je architektonické dielo Enriqua Nieta v štýle art deco. Sakrálna budova moslimov dobre zapadá medzi ostaté secesno-modernistické stavby. Melilla, Španielsko, 2010.
Foto: Róbert Csere

Strážna veža a žiletkový drôt na protimigračnom hraničnom plote. Melilla, Španielsko, 2006.
Foto: Sara Prestianni/No Border Network/Zdroj: Wikimedia Commons

Súbežné ploty v severnej Afrike pozdĺž hranice medzi Španielskom a Marokom. Melilla, Španielsko, 2008.
Foto: Ongayo/Zdroj: Wikimedia Commons

Pohľad na gigantické pohraničné ploty a budovy za bariérou v Maroku. Melilla, Španielsko, 2010.
Foto: Róbert Csere

Mesto bolo od začiatku deväťdesiatych rokov chránené ľahko prekonateľným hraničným plotom, no v roku 2005 bolo obohnané systémom súbežných viacmetrových plotov. Melilla, Španielsko, 2010.
Foto: Róbert Csere

Golfisti na pozadí s africkými migrantmi sediacimi na hraničnom plote počas pokusu o prekročenie hranice do španielskej severoafrickej enklávy. Melilla, Španielsko, 2014.
Foto: Jose Palazon Osma/Prodein/AFP/Profimedia

Niekoľko stoviek afrických migrantov zaútočilo na hraničný plot, pričom mnohým sa podarilo prejsť, zatiaľ čo desiatky ďalších boli odrazené marockou a španielskou políciou. Melilla, Španielsko, 2014.
Foto: Holy Palaces/AP Photo/ČTK/Profimedia

Zvyšky oblečenia, drevené palice a batohy prilepené na ostnatom drôte na hraničnom priechode v nárazníkovej zóne. Pri konflikte z 24. júna 2022 známom ako Melillský incident zomrelo viac ako dvadsať subsaharských Afričanov. Barrio Chino, hraničný priechod medzi Marokom a Španielskom, 2022.
Foto: Národná rada pre ľudské práva Marockého kráľovstva/Zdroj: Wikimedia Commons

Muž prenáša dieťa cez plot na srbsko-maďarskej hranici 28. augusta 2015. Fotografia od fotografa Warrena Richardsona s názvom Nádej na nový život“sa ďalší rok stala víťaznou snímkou na svetovej súťaži novinárskej fotografie World Press Photo. Röszke, Maďarsko, 2015.
Foto: Warren Richardson/World Press Photo/Zuma Press/Profimedia

Plot s ostnatým drôtom na maďarsko-srbskej hranici v druhej polovici júla. Maďarský pohraničný plot bol vybudovaný v lete 2015. V okolí mesta Szeged, Maďarsko, 2015.
Foto: Andrea Schmidt/Délmagyarország/Zdroj: Wikimedia Commons

Plotová zábrana s ostnatým drôtom na maďarsko-srbskej hranici. Pri meste Mórahalom, Maďarsko, 2016.
Foto: Pudelek/Zdroj: Wikimedia Commons

Betónová zátarasa na slovensko-maďarskej hranici pre motorové vozidlá na lesnej ceste vedúcej z Čunova na Slovensku do Rajky v Maďarsku. Bratislava – Čunovo, Slovensko, 2023.
Foto: Róbert Csere

Olejomaľba francúzskeho maliara Gustava Courbeta Stretnutie alebo Dobrý deň, pán Courbet (Bonjour Monsieur Courbet). Montpellier, Francúzsko, 1854.
Autor: Gustave Courbet/Zdroj: Musée Fabre/Wikimedia Commons