Pohľad z Moskvy Odstúpi Zelenskyj? Rusko si to práve teraz nepraje

Hovorí sa, že na každej klebete je trochu pravdy. A ja si tiež dovolím zabŕdnuť do vôd špekulácií o budúcom vývoji na Ukrajine a konci ruskej agresie proti tejto krajine.

Ukrajina nie je v dobrej kondícii. Musí čeliť celému radu nepriaznivých tlakov. Vnútorných aj vonkajších. 

V režime prezidenta Zelenského sa objavujú praskliny. V dôsledku korupčného škandálu, do ktorého je zapletený jeho blízky priateľ Timur Mindič (zhodou okolností tesne pred zatknutím ušiel do zahraničia), došlo k nútenému odvolaniu dvoch ministrov.

A niekdajší minister obrany, teraz hlavný ukrajinský vyjednávač o zastavení ruskej agresie proti Ukrajine Rustem Umerov môže byť tiež zapletený do kauzy nákupu nekvalitných nepriestrelných viest pre armádu.

Pre korupčný škandál opustil post šéfa prezidentskej administratívy Andrij Jermak. Mimoriadne vplyvný muž ukrajinskej politiky, ktorý ťahal za nitky a dokázal kontrolovať niektoré bezpečnostné rezorty. Jermak bol Zelenského našepkávačom a do vysokej miery určoval jeho politiku.

Prasknutie korupčnej bubliny malo zatiaľ skôr politický dosah na Ukrajinu. Ani jedna z vysokopostavených osobností nie je za mrežami. Ukrajinskí experti naznačujú, že kauza mala Zelenského skôr oslabiť.

K tomu fakticky došlo. Nielenže ukrajinský prezident prišiel o kľúčového politického partnera a nepriestrelné renomé, ale musí čeliť aj tichému rozkolu v parlamente.

Niektorí poslanci z proprezidentského klubu Sluha ľudu signalizujú, že sú pripravení odísť a pripraviť tým Zelenského o väčšinu. Náznak krízy sa objavil pred niekoľkými dňami. Počas hlasovania o rozpočte na budúci rok zdvihlo ruku iba 193 poslancov. Klub pritom počíta 231 členov a v 450-miestnom parlamente má väčšinu.

Sporný rozpočet s predbežnou dierou vo výške dvoch biliónov hrivien (cca 40,9 miliardy eur) prešiel hlasovaním len vďaka tomu, že ho podporili aj iné, menšie strany. Ako však podotýkajú ukrajinské médiá, zatiaľ nie je jasné, akými prostriedkami sa bude pokrývať viac ako tretina deficitu. Ukrajina ich nemá a Európa ešte stále nepripravila finančný doping pre Kyjev.

A to je jeden z vonkajších tlakov. Európa by Ukrajine nepochybne chcela pomôcť, ale naráža na svoje limity. Finančné – EÚ nemôže prinútiť Belgicko k expropriácii ruských aktív –, diplomatické, ale aj vojenské. Brusel sa obáva, že Spojené štáty hodia Ukrajinu cez palubu a Zelenského prinútia k nečestnému mieru bez amerických bezpečnostných záruk. Lenže okrem lichotivých slovíčok nemá ako na Donalda Trumpa zapôsobiť.

Týždenný výber Christiana HeitmannaNová americká bezpečnostná stratégia je nehorázna. Ale nemala by nás prekvapiť

Christian Heitmann

Ukrajina preto čelí vzrastajúcemu tlaku Bieleho domu, aby sa vzdala „30 až 50 kilometrov priestoru a 20 percent Doneckej oblasti“, ako nedávno vyhlásil americký minister zahraničných vecí Marco Rubio. Teda – videné americkou perspektívou – maličkosti brániacej „dealu“ s Rusmi.

Navyše situácia na fronte sa vyvíja nepriaznivo pre ukrajinských obrancov. Aj do slovenských médií sa dostala informácia, že Rusko v novembri zaznamenalo na Ukrajine najväčší vojenský postup za uplynulý rok. Aspoň podľa údajov amerického Inštitútu pre štúdium vojny.

Ruské sily v novembri údajne dobyli 701 štvorcových kilometrov ukrajinského územia, čo predstavuje po novembri 2024 druhý najvýraznejší postup od prvých mesiacov vojny na jar 2022, keď sa situácia na fronte, samozrejme, rýchlo menila.

Ukrajinský zdroj Deep State, ktorý sa zaoberá pohybom na frontovej línii na Ukrajine, uvádza územnú stratu brániacej sa krajiny za minulý mesiac nižšiu. „Len“ 505 štvorcových kilometrov. Aj tak ide o najväčšiu územnú stratu za posledný štvrťrok.

Za jedenásť mesiacov tohto roku Rusi obsadili podľa projektu Deep State celkom 4285 štvorcových kilometrov, teda územie s veľkosťou Trnavského kraja. Dobre opevneného Trnavského kraja.

A teraz sľúbené špekulácie. Tá prvá hovorí, že v dôsledku enormného tlaku hodí prezident Zelenskyj flintu do žita.

Ukrajinský líder je údajne unavený neustálym vysvetľovaním, že je nutné ďalej vzdorovať ruskej agresii. Preto sa vraj rozhodol, že podpíše mierovú zmluvu s Ruskom a dobrovoľne na konci roka abdikuje.

„Moja prognóza nie je založená na žiadnej analýze. Znie však takto: do 15. decembra podpíšeme zastavenie bojov. Do 15. decembra vyvrcholí akési šialenstvo, bude veľké množstvo správ, nejaké pohyby, hysterické politické reakcie a tak ďalej. Na Nový rok vystúpi Zelenskyj s prejavom k národu a povie: ,Minule som na Nový rok povedal, že kandidujem za prezidenta (Zelenskyj v noci na 1. januára 2019 oznámil kandidatúru, pozn. autora), a tento Nový rok vám hovorím, že odstupujem z funkcie. Podpísali sme zastavenie paľby. Ďalej bude namiesto mňa vyjednávať predseda parlamentu.‘ Zelenskyj odíde a nezúčastní sa na voľbách. A nebude ani zakladať žiadny nový politický projekt,“ povedal ukrajinský politický marketér Volodymyr Petrov, známy svojimi škandálmi.

Debata v redakciiNa koniec vojny na Ukrajine to zatiaľ nevyzerá

Jozef Majchrák

Druhý scenár je podobný. Volodymyr Zelenskyj pod tlakom – napríklad že by sa mohol stať cieľom protikorupčného vyšetrovania – opustí prezidentské kreslo a namiesto neho sa úradujúcou hlavou štátu stane predseda parlamentu. Nie však ten súčasný, Ruslan Stefančuk, ale niekto iný. Ten, kto bude ochotný uzavrieť s Ruskom mierovú zmluvu, kto nemá čo stratiť a má skúsenosti s podpisom dohôd s Moskvou. Touto osobou má byť Julija Tymošenková. Matadorka ukrajinskej politickej scény.

Znie to príliš fantasticky? Udalosti na Ukrajine sa na jednej strane vyvíjajú rýchlo, no ukrajinský politológ Volodymyr Fesenko oponuje, že sú to nerealistické scenáre.

„Volodymyr Zelenskyj je rozhodný chlap, nie je zvyknutý prehrávať alebo sa vzdávať. Zelenskyj nikam neodíde, bude bojovať až do konca. Dôkazom je jeho konanie v prvých mesiacoch ruskej invázie, keď bol nepriateľ pri Kyjeve a hrozila porážka. Zelenského mohli zabiť alebo zajať, no on z Kyjeva neutiekol a organizoval odpor proti ruskej invázii. A práve to malo rozhodujúci význam,“ povedal mi k prvému scenáru šéf ukrajinského Centra politických štúdií Penta.

Aj druhý variant sa podľa jeho slov len ťažko uskutoční. Ukrajina nechce pristúpiť na ruské podmienky a Tymošenková nemá potrebnú podporu ukrajinskej spoločnosti.

„Je to úplne nereálny scenár. Pokiaľ ide o ukončenie vojny, v ukrajinskom vedení a medzi politickými elitami panuje úplná zhoda. Ukrajina je pripravená na mier, ale nie za ruských podmienok. Žiadny ukrajinský politik vrátane Ruslana Stefančuka, ktorý niekoľkokrát o tejto otázke hovoril, mierovú zmluvu za ruských podmienok nepodpíše.

Pokiaľ Zelenskyj nebude môcť plniť svoje prezidentské povinnosti, stane sa úradujúcim prezidentom Ukrajiny predseda Najvyššej rady Ruslan Stefančuk.

Julija Tymošenková v žiadnom prípade nemôže vykonávať funkciu úradujúceho prezidenta Ukrajiny. Navyše nemá šancu stať sa novou predsedníčkou parlamentu alebo premiérkou Ukrajiny. Vedie malý poslanecký klub v parlamente a zhruba 80 percent Ukrajincov jej nedôveruje,“ uviedol Fesenko.

A teraz posledná špekulácia. Z druhej strany frontu. 

Ruské vedenie nenávidí ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského. To nie je žiadne tajomstvo. Vladimir Putin ukrajinského lídra otvorene prehliada a nepovažuje ho za prezidenta krajiny, pretože sa na Ukrajine nekonali voľby. Šéf ruskej diplomacie Sergej Lavrov označil Zelenského za, citujem, nacistu a zradcu židovského národa.

Kremeľ rozhodne nemieni po konci vojny tolerovať Zelenského na prezidentskom poste. Lenže aby sa skončila vojna, musí Zelenského preglgnúť.

Jedným z cieľov ruskej vojny proti Ukrajine je takzvaná denacifikácia. Teda demontáž ukrajinskej vlády. A s ňou aj všetko, čo Ukrajina dosiahla po zvrhnutí krvavého autokrata Viktora Janukovyča v roku 2014. Namiesto súčasného režimu by po skončení vojny mal vzniknúť režim ústretový voči Moskve. Alebo ešte lepšie, plne podriadený Moskve.

Kremeľ rozhodne nemieni po konci vojny tolerovať Zelenského na prezidentskom poste. Lenže aby sa skončila vojna, musí Zelenského preglgnúť.

Prečo? To mi vysvetlil člen ruského think-tanku Rada pre zahraničnú a obrannú politiku Alexandr Kazakov.

„Zelenskyj je nelegitímny prezident, ale stále sa teší vysokej dôvere ukrajinských vojakov. Armáda ho považuje za vrchného veliteľa ozbrojených síl. Len Zelenskyj môže dať rozkaz, aby sa ukrajinská armáda stiahla (z východu Ukrajiny, ako Rusko požaduje na zastavenie bojov, pozn. autora). Nikto iný na Ukrajine taký rozkaz vydať nemôže. Teda môže. Ale vojaci neposlúchnu ani úradujúceho prezidenta, ktorý vedie parlament, ani nejakého iného náhodného nástupcu Zelenského. Preto Rusko ešte Zelenského potrebuje,“ tvrdí Kazakov.

Najbližšie týždne ukážu, koľko pravdy na týchto špekuláciách bolo.