Pro-life ESĽP kritizuje spôsob, akým Poľsko zakázalo eugenické potraty

Európsky súd pre ľudské práva v novom rozhodnutí v prípade A. R. verzus Poľsko kritizuje poľský ústavný tribunál za spôsob, akým v roku 2020 zaviedol zákaz eugenických potratov. Ide už o druhé podobné rozhodnutie vo veci Poľska. Upozornila na to konzervatívna právnická sieť ADF International.

Žalobkyňa – občianka Poľska, známa iba pod iniciálkami A. R. – v tomto prípade chcela v roku 2020 podstúpiť umelý potrat z dôvodu postihnutia dieťaťa, ktoré malo v tom čase 15 týždňov, no musela preto vycestovať do zahraničia.

Poľský tribunál 22. októbra 2020 rozhodol, že umelé potraty z dôvodu zdravotného postihnutia nie sú v súlade s ústavou. Toto rozhodnutie spôsobilo, že v súčasnosti sú v Poľsku potraty legálne iba v prípade znásilnenia, incestu alebo ohrozenia života matky.

Diagnózu svojho dieťaťa A. R. dostala 5. novembra 2020. Vláda mala rozhodnutie súdu implementovať už 2. novembra, no napokon sa tak udialo až 27. januára 2021. A. R. preto radšej za potratom vycestovala do Holandska.

Poľská vláda vydala nové usmernenia na uľahčenie potratov

TASR

ESĽP Poľsku vyčíta právny zmätok

ESĽP teraz rozhodol, že Poľsko porušilo jej právo na súkromie a rodinný život. Chyba na strane Poľska podľa rozhodnutia ESĽP spočívala v tom, že vytvorilo atmosféru právnej neistoty pre oneskorenie medzi rozhodnutím tribunálu a vládnou implementáciou tohto rozhodnutia, ktorá prišla o tri mesiace neskôr, píše portál Notes from Poland.

Vláda mohla podľa súdu rozhodnutie implementovať aj skôr. „Zostalo nejasné, či obmedzenia týkajúce sa interrupcie z dôvodu abnormalít plodu už nadobudli účinnosť alebo či interrupcia mohla byť naďalej legálne vykonávaná,“ rozhodol súd. Táto nejasnosť podľa neho predstavovala „‚zasahovanie‘ do práv žalobkyne podľa článku 8“.

A. R. má podľa rozhodnutia nárok na odškodné vo výške 16 500 eur. Žalobkyňa tvrdila aj to, že jej počínanie poľskej vlády spôsobilo emočné utrpenie, čo však ESĽP odmietol.

Jeden podobný proces má už Poľsko za sebou. V decembri 2023 ESĽP rozhodol, že žene známej pod iniciálkami M. L. Poľsko zasiahlo do rodinného a súkromného života, keď musela pre podobnú neistotu ako A. R. vycestovať do zahraničia.

Súd vtedy rozhodol, že tento zásah nebol v súlade so zákonom, pretože sa opieral o rozhodnutie tribunálu v zložení, ktoré nebolo právne čisté. Súd však ani v tomto prípade nepripustil, že by bolo išlo o porušenie zákazu neľudského zaobchádzania, a odmietol tiež rozhodnúť samostatne podľa článku 6 Európskeho dohovoru o ľudských právach, ktorý sa týka spravodlivého procesu.

Americký právnik William SaundersZrušenie Roe vs. Wade zachraňuje životy a učí, že potrat je popretím ľudských práv

Jakub Lipták

Princíp subsidiarity

Hoci v týchto prípadoch išlo iba o procesné, nie o obsahové výčitky voči poľskému zákonu, konzervatívci z ADF pripomenuli dôležitosť princípu subsidiarity, a to najmä v otázkach týkajúcich sa morálnych tém.

„Poľsko má zvrchované právo aj povinnosť chrániť všetky nevinné ľudské životy. Poľský ústavný súd konal odvážne pri ochrane detí so zdravotným postihnutím pred diskrimináciou pred narodením – čo je cieľ, ktorý je plne v súlade s medzinárodným právom v oblasti ľudských práv,“ uviedol Felix Böllmann z tejto organizácie.

ADF pripomína, že v máji tohto roku podpísalo deväť krajín EÚ (vrátane Českej republiky) otvorený list, v ktorom naliehali na diskusiu o tom, ako sa v súčasnosti interpretuje Európsky dohovor o ľudských právach.

V liste okrem iného uviedli, že výklad tohto dohovoru sa mohol v poslednom čase vzdialiť od princípu subsidiarity a je potrebné zabezpečiť, aby sa o podobných otázkach rozhodovalo naozaj na národnej úrovni.

Slovenská republika tento rok prijala novelu ústavy, ktorá sa okrem iného venovala aj téme subsidiarity. V ústave sa po novom píše, že si Slovenská republika „zachováva zvrchovanosť predovšetkým vo veciach národnej identity tvorenej najmä základnými kultúrno-etickými otázkami, ktoré sa týkajú ochrany života a ľudskej dôstojnosti, súkromného a rodinného života, manželstva, rodičovstva a rodiny, verejnej morálky, osobného stavu, kultúry a jazyka, ako aj rozhodovania o veciach s tým súvisiacich v oblasti zdravotníctva, vedy, výchovy, vzdelávania, osobného stavu a dedenia“.