Obnovená vízia osem a pol Na protivládnom kádeháckom portáli bez štipky hanby drukujem KDH

Dnes budem mimoriadne stručný, lebo sa v podstate všetko zlé, čo som ešte 29. júna oprávnene napísal o KDH, medzitým zmenilo k lepšiemu.

Takmer už nemám o čom písať.

Nejaký múdry človek, už neviem ktorý, povedal raz niečo v tomto zmysle: „V umení existuje tisíc spôsobov, ako zobraziť nešťastnú rodinu, ale len jeden spôsob, ako zobraziť šťastnú rodinu – a nájsť ho je to najvyššie umenie.“

KDH je dnes – v rámci možností mínového poľa zvaného slovenská politika – tá šťastná rodina.

Ako ukazuje urazené vyplakávanie vášho premiéra smerom ku KDH a k nášmu denníku, kádeháci v minulých týždňoch urobili všetko správne.

Zaslúžili sa o národ tým, že v jeden upršaný deň presadili spolu so Smerom nepremokavú ústavu, potom znášali s kresťanskou pokorou ukrižovávanie v červenej tlači aj nechutné útoky na súkromný život predsedu.

Nekričali pritom „Keď stretnete Štefanca na ulici, dehumanizujte ho“.

Už chýba len to, že sa vnútorne posilnené KDH dohodne s KÚ na fúzii.

Napriek dočasnému vypoklonkovaniu z dobrých proeurópskych kruhov jasne vylúčili koalíciu so Smerom a šup, predseda zrazu sedel s lídrami PS, SaS a Demokratov za jedným stolom a v bielych košeliach začali spolu pripravovať vládnu alternatívu.

Rokujú teraz z pozície sily.

Za posledných plus-mínus pätnásť rokov si nepamätám žiadnu situáciu, ktorá by KDH priala tak ako tá terajšia.

Predpokladám, že vedenie kresťanských demokratov – zocelené z krvavej bitky o novelu – si dá nabudúce pri skladaní svojej kandidátky väčší pozor.

Akoby samy od seba sa dejú dobré veci: pomätenci a škodcovia odchádzajú a robia hanbu už inej strane, no charakterní kresťania z historicky prežitej Matovičovej kandidátky majú otvorené dvere.

Už chýba len to, že sa vnútorne posilnené a jasne vyprofilované KDH dohodne s KÚ na fúzii.

Môj osobný tip, ktorý v tomto protivládnom denníku nemusí predstavovať väčšinový názor, je takýto: ak by som bol Milan Majerský, ponúkol by som Milanovi Krajniakovi v zjednotenej kresťanskej demokracii pozíciu dvojky. Generálneho tajomníka, straníckeho ideológa.

Jeden Milan by hral dobrého zmierlivého otca, druhý Milan drsného útočného syna.

Moja vidina s ľahkým Felliniho šmrncom, vízia osem a pol, je odrazu celkom realistická.

Dobre viem, že animozít z minulosti je neúrekom, ale spolupráca na novele predsa len klapla.

Veď sú to dospelí chlapi.

Priznávam, že 29. júna – po zahanbujúcom odložení hlasovania o novele pre nejednotu v KDH – som už takmer rezignoval na svoj starý sen. Sen o tom, že by sa Kresťanskodemokratické hnutie mohlo vrátiť k svojmu starému stereotypnému volebnému výsledku, teda k ôsmim a pol percentám, a vďaka tomu by bol v strategickej pozícii strany, bez ktorej žiadna vláda nevznikne.

Teraz vidím, že moja vidina s ľahkým Felliniho šmrncom, vízia osem a pol, je odrazu celkom realistická.

Do toho, kádeháci, len do toho!

Držím vám všetky palce.