Základné školy nechcú pustiť nadané deti Z ôsmeho ročníka už nemôžu ísť na bilingválne gymnáziá, ich absolventi budú maturovať po dvadsiatke

Rodičia, deti, školy i odborná verejnosť sa bez akejkoľvek verejnej diskusie nečakane dozvedeli, že ôsmaci dostávajú stopku a nebudú sa viac môcť hlásiť na bilingválne gymnáziá. Po novom si toto päťročné štúdium budú môcť vybrať iba žiaci deviateho ročníka.

Nejde pritom o žiadny návrh ministerstva školstva do verejnej a odbornej debaty, nové pravidlá už schválil parlament. Zmena začne platiť o dva roky a dotkne sa tak už dnešných šiestakov.

Úprava je súčasťou rozsiahlych zmien, ktoré minister Tomáš Drucker z Hlasu v októbri presadil v parlamente. V sérii zmien až v siedmich zákonoch táto novinka zanikla a viacerí riaditelia základných škôl aj gymnázií až teraz zisťujú, že sa týka aj fungovania bilingválneho programu vzdelávania.

Táto zmena je ďalšia, ktorá sleduje rôzne záujmy, len nie záujmy samotného dieťaťa a jeho rodiča.

Prekvapené zostali aj samotné základné školy, viacerí riaditelia potvrdili, že sa o nej dozvedeli z večerného televízneho spravodajstva. V následných reakciách však neskrývajú spokojnosť s týmto rozhodnutím. Naopak, predstavitelia bilingválnych gymnázií, ktorých sme oslovili, si myslia, že toto rozhodnutie žiakom základných škôl ublíži.

„Táto zmena vyplývajúca z novoprijatých školských zákonov je ďalšia, ktorá sleduje rôzne záujmy, len nie záujmy samotného dieťaťa a jeho rodiča. Tento záujem tam absentuje,“ povedala pre Postoj Mária Radúchová, riaditeľka Evanjelického lýcea v Bratislave.

Bilingválny vzdelávací program aktuálne ponúka na Slovensku 132 škôl, z toho 110 gymnázií, 9 stredných odborných škôl, 2 stredné priemyselné školy a 11 obchodných akadémií.

Priemer školy dôležitejší ako nadanie žiaka?

Napriek prekvapeniu, že zmena už prešla aj v parlamente a nadobudne účinnosť o dva roky, riaditeľky základných škôl v medializovaných vyjadreniach neskrývali spokojnosť. Vnímajú totiž ako nespravodlivosť, že v ôsmom ročníku dochádza k masívnejšiemu odlivu nadanejších žiakov, čo spôsobuje, že školy majú horšie výsledky z celoštátneho testovania deviatakov (T9). 

Na tento stav sa základné školy sťažujú už roky. Rovnaký argument školy používajú aj pri vyjadrení nespokojnosti s existenciou osemročných gymnázií a pristúpil naň aj minister školstva Tomáš Drucker, ktorý oznámil ich postupnú redukciu, ktorá môže v konečnom dôsledku vyústiť až do zániku tohto typu škôl. 

Prichádza koniec osemročných gymnázií?Drucker plánuje ich premenu na štvorročné, vidí v nich vinníkov klesajúcej kvality základných škôl

Alena Potocká

Možnosť prestúpiť na bilingválne gymnáziá z 8. ročníka je medzi žiakmi populárna. Predbežné údaje za rok 2025/2026 ukazujú, že zo 4 628 novoprijatých žiakov na 5-ročné bilingválne štúdium prišlo z 8. ročníka až 56 percent.

„Ja som túto zmenu uvítala. Prítomnosť žiakov, ktorí sú úspešnejší a lepší, motivuje aj slabších a priemerných žiakov k dosahovaniu lepších výkonov,“ vysvetlila v spravodajstve TV Markíza svoj postoj Erika Drgoňová, riaditeľka ZŠ SNP v Bratislave.

„Pre školu je výhodnejšie, keď deti zostanú v deviatom ročníku, pretože potom nám testovanie bude vychádzať lepšie,“ zdôraznila v reakcii Denníka N riaditeľka základnej školy v Petržalke Michaela Sotáková.

Priemer školy ako najdôležitejší motív na vynútené zotrvanie nadaných žiakov až do deviateho ročníka pomenovala aj riaditeľka košickej základnej školy Erika Račková. „Žiakov roky vychovávame, a keď z ôsmeho ročníka odídu tí najlepší, potom sa to pri testovaní v deviatom ročníku môže prejaviť horšími výsledkami školy,“ hovorí.

K tejto rétorike sa pripája aj ministerstvo školstva, keď zmenu vysvetľuje tým, že nechce, aby boli školy zaťažované odchodom žiakov s lepšími študijnými predpokladmi. Podľa ministerstva je potrebné brať do úvahy nielen talent a vedomosti detí, ale aj ich sociálnu zrelosť a pripravenosť, čo podľa neho dnešní ôsmaci nespĺňajú.

Ministerstvo tvrdí, že deviaty ročník nie je len do počtu, má svoje obsahové náležitosti, ktoré by mali absolvovať všetky deti. 

Riaditeľka lýcea: Deviaty ročník nedokáže ponúknuť to, čo bilingválne štúdium

So spomenutými argumentmi základných škôl i ministerstva riaditelia bilingválnych gymnázií, ktorých sme oslovili, nesúhlasia.

„Hlavným zdrojom motivácie učenia sa v triede má byť predsa interakcia učiteľa so žiakom, nie prítomnosť či neprítomnosť spolužiaka v triede. A ak je číselná hodnota priemeru školy povýšená nad právo rodiča a dieťaťa vybrať si školu svojho štúdia, v tomto prípade ísť z ôsmej triedy na bilingválne gymnázium je pre mňa dôvod na smútok, nie na radosť,“ myslí si riaditeľka Evanjelického lýcea v Bratislave Mária Radúchová.

Podľa vlastných slov zo svojich skúseností vníma, že na bilingválne školy prichádzajú žiaci, ktorí sú jazykovo nadaní a talentovaní. Štúdium ich zaujíma a bilingválne školy ich talent rozvíjajú.

Mária Radúchová potvrdila, že v prípade prijatých žiakov, ktorí prišli z ôsmych ročníkov, nemajú problémy, že by neboli na štúdium zrelí, ako tvrdí ministerstvo školstva. Naopak, tieto deti sú podľa jej skúseností aktívne a vzdelávanie na škole dobre zvládajú.

Ako tvrdí, za celé desaťročia, čo u nás funguje bilingválny vzdelávací program, nemali s deťmi z ôsmeho ročníka žiadne problémy.
„Rozsah vyučovania cudzieho jazyka na bilingválnej škole je neporovnateľný s tým, čo im môže ponúknuť deviaty ročník základnej školy,“ dodala Mária Radúchová.

Riaditeľ gymnázia: Pre nadané deti je deviaty ročník utrpením

Rozhodnutie ministerstva školstva považuje za nešťastné aj riaditeľ nitrianskeho Gymnázia Párovská Martin Chudík. Podľa neho v jeho pozadí cítiť tlak Asociácie základných škôl na ministerstvo, ktorej sa nepáči, že odchod najlepších žiakov následne znižuje postavenie školy v rebríčkoch výsledkov testovania deviatakov T9.

Martin Chudík potvrdil, že zhruba dve tretiny prvákov sú žiaci prichádzajúci z ôsmych ročníkov. Škola má podľa slov riaditeľa s týmito žiakmi dobré skúsenosti, na štúdium sa rýchlo adaptujú a dosahujú rovnako výborné výsledky ako žiaci, ktorí prišli ako deviataci.

Najnovšia zmena žiakom môže uškodiť. Prídu o možnosť sebarealizácie.

Toto nitrianske gymnázium je španielska bilingválna sekcia Ramón y Cajala s medzivládnou zmluvou a program je nastavený tak, že v prvom ročníku sa žiaci dvadsať hodín týždenne učia nový cudzí jazyk, a to tak, aby dosiahli úroveň B1/B2. Od druhého ročníka potom prechádzajú na systém, v ktorom všetky prírodovedné predmety študujú so španielskymi profesormi.

Martin Chudík dáva do pozornosti aj ďalšie motívy nadaných detí z ôsmych ročníkov, ktoré sa chcú realizovať na bilingválnych gymnáziách. Podľa neho okrem snahy naučiť sa cudzí jazyk tam vníma často aj snahu odísť z prostredia základných škôl, či už pre zlý kolektív, alebo nízku úroveň vzdelávania.

„Mnohokrát je dôvodom aj to, že pocitovo je deviata trieda vlastne iba prípravou na prijímacie skúšky. V tomto zmysle naozaj možno hovoriť o tom, že najnovšia zmena žiakom môže uškodiť, mnohí už po skončení ôsmej triedy majú potenciál naplno sa začať venovať štúdiu nového cudzieho jazyka a teraz o túto možnosť sebarealizácie prídu,“ tvrdí Martin Chudík. Podľa neho sa pri týchto zmenách na žiakov vôbec nemyslelo.

Čo nás je po nejakom priemere školy, pýtajú sa študenti

Na rozhodnutie ministerstva školstva reagovala aj Študentská rada stredných škôl a vyzvala politikov, aby zvážili dosah tejto zmeny.

„Tento krok považujeme za výrazné obmedzenie vzdelávacích príležitostí pre talentovaných žiakov ôsmeho ročníka, ktorí mali doteraz možnosť začať bilingválne štúdium skôr a pripraviť sa na náročnejšie gymnaziálne prostredie,“ napísali vo svojom vyhlásení.

Toto rozhodnutie môže podľa nich nepriaznivo ovplyvniť motiváciu, rôznorodosť a dynamiku tried v bilingválnych programoch, ako aj zvýšiť stres deviatakov, ktorí sa stanú jedinou skupinou oprávnenou prihlásiť sa. „Našou prioritou je, aby mal každý žiak spravodlivý a rovnocenný prístup k vzdelávacím možnostiam, bez ohľadu na vek alebo ročník,“ dodali.

Podarilo sa nám spojiť s dvoma absolventmi slovenských bilingválnych gymnázií. Obaja dnes žijú a pracujú alebo ďalej študujú v zahraničí a obaja zhodne tvrdia, že odchod zo základnej školy ešte v ôsmom ročníku bol pre nich to najlepšie rozhodnutie.

„Kebyže neodídem na bilingválne gymnázium z osmičky, do konca základnej školy by som sa unudila na smrť,“ povedala pre Postoj Anna Révayová, ktorá dnes študuje na nemeckej univerzite.

Argument základných škôl o horších výsledkoch z testovania deviatakov považuje za alibizmus. „Čo nás žiakov je po tom? Majú doučiť aj ostatných a nie sa spoliehať na to, že im to vytiahnu premianti. Z mojich skúseností na základke je toto rozhodnutie trest pre deti, ktoré chcú niečo dosiahnuť a niekam sa posúvať.“

Podobný názor má aj Lukáš Smrekovský, ktorý dnes pracuje v úspešnej IT firme vo Švédsku. „Keď som po ôsmom ročníku dostal možnosť odísť na bilingválne gymnázium, akoby mi niekto hodil záchranné koleso. Ani olympiády mi nevynahradili to, že ma základka nenormálne nudila a demotivovala,“ dodal.

Naši žiaci sú na školách dlhšie, ako je v zahraničí bežné

Čo sa týka zmien s bilingválnymi gymnáziami, viacerí odborníci, ale najmä rodičia upozorňujú, že týmto rozhodnutím sa neúmerne predĺži čas vzdelávania detí.

Ak môže na bilingválne päťročné štúdium ísť žiak až v deviatom ročníku, bude maturovať po dvadsiatke. V prípade odloženého nástupu do prvého ročníka to bude až po dovŕšení 21. roku. Na Slovensku má pritom odklad nástupu do prvého ročníka 15 až 20 percent detí.

Potrebujeme deviaty ročník?Žiakov nebaví, jeho kvalita odchodom detí na bilingválne gymnáziá klesá

Alena Potocká

Analytik Inštitútu ekonomických a sociálnych štúdií (INESS) Róbert Chovanculiak ešte v čase pred rozhodnutím o bilingválnych gymnáziách upozorňoval, že naši žiaci strávia na základnej a strednej škole dlhší čas, ako je v zahraničí bežné.

„Ak k tomuto pripočítame skutočnosť, že bakalársky titul na Slovensku nemá hodnotu a každý vysokoškolák pokračuje na magisterský stupeň, tak zistíme, že Slováci trávia nepomerne viac času v školách, než je bežné v iných krajinách,“ povedal pre Postoj Róbert Chovanculiak.

Napríklad v Poľsku, keď v rámci reforiem zaviedli deviaty ročník, zároveň odobrali jeden ročník na stredných školách. Podobne tak spravili aj Nemci či Kanaďania.

„Pridlhý čas v školách zvyšuje priame náklady vzdelávania – platy učiteľov a prevádzku škôl a aj nepriame náklady obetovaných príležitostí vo forme neskoršieho nástupu na trh práce,“ upozornil Chovanculiak. Odpustiť nadaným deviaty ročník je vraj nespravodlivosť.

Analytik z Centra vzdelávacích analýz Michal Rehúš so zrušením možnosti pre ôsmakov hlásiť sa na bilingválne gymnázium súhlasí a tvrdí, že je to náprava systémového chaosu a nerovnosti.

„Neexistuje žiaden systémový dôvod na to, aby mala časť detí odpustený deviaty ročník. Každý rok nejakej selekcie a rozdeľovania detí je nežiaduci prvok v systéme, pretože dáta aj prax zo zahraničia ukazujú, že čím dlhšie trvá spoločné vzdelávanie, tým lepšie,“ vyjadril sa pre Denník N. Podľa neho je nezmysel, ak niektoré deti odchádzajú na stredné školy o rok skôr.

To však vôbec nekoreluje s praxou v mnohých západných krajinách, ktoré pristupujú k ročníkom a veku dieťaťa oveľa flexibilnejšie a systém im nevytvára žiadne problémy. 

Bežná je napríklad možnosť preskakovať ročníky, ktorá je často využívaná v Holandsku či Belgicku, ale aj v USA a Kanade, kde takúto možnosť nikto nepovažuje za nespravodlivosť.