Potrebujeme deviaty ročník? Žiakov nebaví, jeho kvalita odchodom detí na bilingválne gymnáziá klesá

V susednom Česku sa rozbieha diskusia o možnom rušení deviatych tried. Tamojší minister školstva Mikuláš Bek spochybnil zmysel existencie deviateho ročníka, vďaka ktorému sa podľa neho mladí ľudia stávajú ekonomicky aktívni čoraz neskôr, pričom do ich životov neprináša žiadne benefity. Žiaci sa podľa neho v tomto ročníku nijako nerozvíjajú, len opakujú a pripravujú sa na monitor a prijímačky.

Aj u nás túto tému otvoril v roku 2020 bývalý minister školstva Branislav Gröhling. Uvažoval nad tým, aký zmysel tento ročník má, keď nadané deti odchádzajú na osemročné gymnáziá, neskôr po ôsmom ročníku zase prichádza odliv žiakov prijatých na bilingválne gymnáziá či umelecké smery.

Tieto úvahy však nakoniec zrejme stopla pandémia, pretože počas nej i po jej skončení sa už nikto tejto témy nedotkol. Pozreli sme sa preto na argumenty za existenciu deviateho ročníka základnej školy a proti nej.

Slováci sú v školských laviciach pridlho

Analytik Inštitútu ekonomických a sociálnych štúdií (INESS) Róbert Chovanculiak upozorňuje, že naši žiaci strávia na základnej a strednej škole dlhší čas, ako je v zahraničí bežné. Kým u nás je to trinásť rokov, mimo našich hraníc je oveľa bežnejších dvanásť rokov. „Stojí za zváženie, či to naozaj potrebujú,“ povedal pre Postoj.

„Ak k tomuto pripočítame skutočnosť, že bakalársky titul na Slovensku nemá hodnotu a každý vysokoškolák pokračuje na magisterský stupeň, tak zistíme, že Slováci trávia nepomerne viac času v školách, než je bežné v iných krajinách,“ tvrdí Róbert Chovanculiak.

Napríklad v Poľsku, keď v rámci reforiem zaviedli deviaty ročník, tak zároveň odobrali jeden ročník na stredných školách. Podobne tak spravili aj Nemci či Kanaďania.

„Slováci trávia nepomerne viac času v školách, než je bežné v iných krajinách.“Zdieľať

„Pridlhý čas v školách zvyšuje priame náklady vzdelávania – platy učiteľov a prevádzka škôl a aj nepriame náklady obetovaných príležitostí vo forme neskoršieho nástupu na trh práce,“ upozorňuje Chovanculiak.

Aj z týchto dôvodov sa preto diskusia o otáznej efektivite deviatych ročníkov a ich možnom zrušení stáva plne legitímnou.

Maturujúci dvadsiatnici

Zo skúseností učiteľov deviaty ročník nie je u žiakov veľmi obľúbený. Jedným z dôvodov môže byť aj to, že funguje ako „zvyškový“ ročník. Navyše ak z tried už v ôsmom ročníku odídu najšikovnejší žiaci na bilingválne gymnáziá, kvalita môže v deviatom ročníku ešte klesnúť. Okrem toho prax ukazuje, že deti po odchode časti svojich spolužiakov na stredné školy strácajú motiváciu aktívnejšie pristupovať k vyučovaniu.

Takúto skúsenosť má Jaroslava z Bratislavy, ktorej syn chcel študovať na bilingválnom gymnáziu, ale neprijali ho, kým jeho najlepšieho kamaráta áno. „Syn deviaty ročník doslova znenávidel v druhom polroku, keď podľa jej slov neustále písali testy, aby boli žiaci pripravení na monitor. Jeho nechuť sa znásobovala tým, že bol v kontakte s kamarátom z gymnázia a videl, ako sa pohybuje už v inom svete.“

„Bolo dosť ťažké motivovať ho k lepšiemu štúdiu, keď si sám mohol podpisovať ospravedlnenky. Veď títo žiaci môžu ísť po vyučovaní pokojne do baru a piť alkohol.“Zdieľať

Helena z Prešova upozornila ešte na jeden zaujímavý fakt, ktorý súvisí s existenciou deviatych ročníkov. Jej syn mal odklad do prvého ročníka, a tak maturoval krátko pred dvadsiatkou.

„Plnoletým sa stal v druhom ročníku na strednej škole. Mladí ľudia majú v tom čase pocit, že majú všetky práva. Bolo dosť ťažké motivovať ho k lepšiemu štúdiu, keď si sám mohol podpisovať ospravedlnenky. Veď títo žiaci môžu ísť po vyučovaní pokojne do baru a piť alkohol,“ opisuje dôsledok dlhých štúdií z tej druhej, odvrátenej strany.

Deviaty ročník je pre mnohých trápenie, potvrdzuje triedny učiteľ deviatakov

V diskusii o možnom zrušení deviatych ročníkov v Česku učitelia s takýmto krokom nesúhlasia. Odmietajú najmä tvrdenie ministra, že žiaci v tomto ročníku najmä opakujú.

Podobný názor má aj učiteľ biológie a náboženstva na jednej z bratislavských základných škôl, ktorý nás požiadal o anonymitu. Na škole je triednym učiteľom práve deviatakov.

„Myslím si, že z hľadiska predmetov, ktoré vyučujem, by som ho za opakovací ročník nepovažoval. V deviatom ročníku totižto preberáme celkom nové témy, s ktorými sa žiaci dosiaľ nestretli, ba dokonca o nich poriadne ani nepočuli,“ povedal pre Postoj.

„Vnímam u nich lenivosť, nechuť aj apatiu pustiť sa do vecí a úloh, ktoré od nich žiadame.“Zdieľať

V deviatom ročníku vidí príležitosť, aby si žiaci prehĺbili vedomosti v témach, ktoré ich zaujímajú, prípadne vďaka nemu získajú čas na zorientovanie sa, ktorým smerom sa ďalej vybrať.

Priznal však, že aj vo svojej triede vidí, že deviaty ročník je pre veľkú časť žiakov častokrát trápenie. „Pravdepodobne je to vekom, povahovými vlastnosťami, nedostatočnou chuťou do vyučovania, krízou autorít alebo dobou, v ktorej žijeme,“ myslí si triedny učiteľ deviatakov.

„Vnímam u nich lenivosť, nechuť aj apatiu pustiť sa do vecí a úloh, ktoré od nich žiadame. Keď im zadáme nejakú úlohu, prevracajú očami a z triedy u väčšiny niekedy počuť nechuť a opakujúce sa slová: ‚načo sa musím toto naučiť‘, ‚načo mi to bude‘, ‚čo z toho budeme mať‘,“ opisuje postoj k učeniu týchto žiakov. Ako dodal, tieto zážitky potvrdzujú v rozhovoroch aj jeho kolegovia na iných predmetoch.

Zbytočne stratený rok?

Netreba zabúdať ani na spoločenské fenomény, ktoré so sebou dlhá základná škola prináša. Podľa štatistík ministerstva školstva stúpa počet detí, ktorých rodičia žiadajú o odklad nástupu do prvého ročníka základnej školy. Približne štrnásť percent detí, ktoré spĺňajú kritérium veku, nastúpi do školy o rok neskôr. Nie vždy ide o deti s odôvodnenými diagnózami, niektorí rodičia sa netaja, že dôvodom je, že ich dieťa je ešte hravé a chcú mu predĺžiť detstvo.

Keď takýto žiak absolvuje strednú školu a rozhodne sa pokračovať na vysokej škole, čerství absolventi majú najmenej 25 rokov. Ak si zvolia náročnejší odbor, ako napríklad medicína, prípadne sa po prvom ročníku na univerzite rozhodnú pre iné zamerania a prestúpia na inú univerzitu, vek absolventov sa posúva krátko pred tridsiatku.

Tak sa z predĺženého detstva stáva „večná mladosť“ s odkladom všetkého, čo k životu patrí, vrátane aktívneho zapojenia sa do pracovného procesu a založenia rodiny.

S päťročným druhým stupňom sme unikát

Deväťročná základná škola existovala ešte v prvej Československej republike, ale mala trochu inú podobu ako tá dnešná. Prvý stupeň trval päť rokov, druhý stupeň štyri roky.

V školskom roku 1974/1975 v rámci veľkej školskej reformy bol deviaty ročník zrušený a povinná dochádzka sa zároveň predĺžila na desať rokov, teda aj na prvé dva roky na strednej škole.

Po roku 1989 sa opäť začalo diskutovať o dĺžke povinnej školskej dochádzky. V Česku sa rýchlo vrátili k pôvodnému modelu deväťročnej základnej školy s päťročným prvým stupňom. Na začiatku bola deviata trieda nepovinná, od školského roku 1996/1997 sa prešlo už k povinnej deviatej triede.

Na Slovensku sa o tejto téme diskutovalo dlhšie, nakoniec sme sa v roku 1998 predsa len rozhodli deviate ročníky opäť zaviesť, ale s jedným podstatným rozdielom. Rok sa nepridal k prvému stupňu, ako to zvyčajne býva v krajinách s deväťročnou základnou školou, ale k druhému stupňu. Náš školský systém s kratším prvým stupňom ako tým druhým sa stal v Európe unikátnym.

Táto reforma spočívala v tom, že sa robila narýchlo bez zásadnej obsahovej zmeny vzdelávania v jednotlivých ročníkoch. Jednoducho sa rok navyše mechanicky pridal na koniec základnej školy bez nejakej hlbšej koncepcie a v tom čase bol tento ročník skutočne len čisto opakovací.

Musíme najmä posilniť prvý stupeň

Či majú deviate ročníky v podobe, v akej na Slovensku sú, vôbec zmysel, je podľa prezidenta Združenia katolíckych škôl Daniela Masaroviča na odbornú a vecnú diskusiu. Nepovažuje ich za akútny problém nášho školstva.

„Z organizačného hľadiska potrebujeme predovšetkým posilniť prvý stupeň základných škôl,“ povedal pre Postoj. Naši žiaci podľa neho totiž potrebujú výraznejšie rozvíjať takzvané bazálne kompetencie, akými sú čítanie, písanie či matematické základy. „Tomu našťastie už zodpovedá nová organizačná skladba základného vzdelávania do vzdelávacích cyklov,“ dodal.

Čítajte tiež

MaTYkár Tomáš Mikulovský Keď si žiak dáva do kalkulačky 5 krát 6, tak rozmýšľate, či to myslí vážne

Alena Potocká

Rozhovor o tom, čo je dôležité, aby deti matematika neodradila hneď na začiatku, či by sa malo v matematike učiť aj memorovaním, či o modernej Hejného metóde.

Deviaty ročník, ak je zameraný najmä na opakovanie, podľa Daniela Masaroviča vie pomôcť deťom so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami, akými sú žiaci zo znevýhodneného prostredia či so zdravotným znevýhodnením. „Nemyslím si však, že deviaty ročník má byť opakovací,“ zdôraznil.

V našom školstve sa už niekoľko rokov stretávame s tlakom na znižovanie počtu osemročných gymnázií, pričom jedným z dôvodov je ten, že odchodom najnadanejších žiakov utrpí kvalita vzdelávania na klasických základných školách a škodí to nášmu školskému systému.

„Naši žiaci potrebujú výraznejšie rozvíjať takzvané bazálne kompetencie, akými sú čítanie, písanie či matematické základy.“Zdieľať

Je však dnešný druhý stupeň aj s deviatym ročníkom pre nadané deti tou pravou alternatívou? „Nie je dobré, ak šikovný a nadaný žiak nie je na škole kontinuálne rozvíjaný, vzdelávanie musí byť individualizované,“ odpovedá Daniel Masarovič.

Zdôrazňuje, že neexistuje nejaká norma, ktorá by povedala, že žiak vie už všetko, čo by mal vedieť. „Toto je nesprávny prístup. Škola má primárne objavovať, rozvíjať a uplatňovať osobný potenciál žiaka. Čím je štúdium pokročilejšie, tým má byť viac diferencované a zamerané na rozvoj v dominantných poznávacích oblastiach žiaka.“

Keď deviata trieda zostáva, prečo talentované deti nemôžu preskočiť ročník?

Ak by bolo zrušenie deviateho ročníka príliš komplikovaným zásahom do nášho školského systému, spomínaný individuálny prístup k žiakom a flexibilita by mohli byť riešením na túto situáciu aj podľa analytika Inštitútu ekonomických a sociálnych štúdií (INESS) Róberta Chovanculiaka.

„Vo svete existujú mnohé príklady škôl, ktoré pristupujú k ročníkom a veku dieťaťa oveľa flexibilnejšie, a nevytvára to žiadne problémy. Napríklad možnosť preskakovať ročníky je značne prospešná pre talentované deti,“ povedal pre Postoj. Nevie si však predstaviť, že by v našom systéme takáto zmena prešla.

Z hodnotenia odborníkov vyplýva, že síce slovenské deti a mladí ľudia sú na školách dlhšie ako ich rovesníci v iných krajinách, podceňujeme však úplné základy, na ktorých má žiak stavať a ďalej sa rozvíjať. Napokon aj nedávne výsledky hodnotenia PISA, v ktorom sa vedomosti našich detí oproti minulému obdobiu prepadli, sú dôkazom, že dĺžka štúdia nie je automaticky zárukou väčšej kvality.