Výchovná poradňa Dcérku som krátko po narodení nechávala vyplakať sa. Teraz mám strach, aké to bude mať následky

Otázky na tému výchovy detí s krátkym opisom svojej životnej situácie môžete poslať na mail [email protected]. Vaše anonymné otázky a odpovede odborníkov následne zverejníme v rubrike Výchovná poradňa.

Dobrý deň, trápim sa výčitkami svedomia. Dcérka sa narodila predčasne a pôrod bol veľmi traumatizujúci. Keď sme si malú vzali z nemocnice po dlhšom čase domov, prvé týždne boli pre mňa veľmi ťažké až katastrofálne. Dlho mi trvalo vytvoriť si s dcérkou vzťah, myslím si, že som asi mala popôrodnú depresiu. Všetko sa vo vzťahu k dcérke napravilo po tom, čo tieto strašné pocity odzneli. 

V tom čase som ju nechávala veľakrát vyplakať sa, lebo som už nevládala. Mala časté až neutíchajúce záchvaty plaču. Odvtedy som prečítala toľko článkov, aký zlý dosah to má na psychiku a vývoj mozgu, že som z toho veľmi nešťastná. Môže to naozaj u dieťaťa neskôr spôsobiť nejaké problémy? Už to, samozrejme, nerobím, ale mám veľké výčitky. Ďakujem za odpoveď.

Nielen priebeh tehotenstva, ale aj samotný pôrod ovplyvňujú psychické prežívanie matky. Predčasný a traumatizujúci pôrod je ešte náročnejší, prináša vlastné ťažkosti, obavy a strachy. 

Popôrodné obdobie je citlivé a náročné – hormonálne zmeny, únava, obavy o zdravie dieťaťa môžu ovplyvniť to, ako bude rodič reagovať na jeho potreby. Mnohé matky prechádzajú popôrodnou depresiou alebo úzkosťou, ktoré môžu dočasne sťažiť nadviazanie kontaktu s bábätkom. 

Bábätká plačú, a hoci to vieme, plač maličkého dieťaťa v každom vzbudzuje odlišné pocity. O to viac, ak ide o neutíšiteľný plač, ktorý u rodičov môže vyvolávať vyčerpanosť, frustráciu, úzkosť a podnietiť aj vznik depresívnej nálady či depresie. Niektoré výskumy uvádzajú, že ak matka počuje plakať dieťa, znižuje to jej schopnosť pokojne premýšľať. Naopak, u otcov k tomuto javu neprichádza. 

Pýtate sa, či vyplakanie a neutíchajúce záchvaty plaču môžu spôsobiť nejaké problémy. Krátkodobé nereagovanie na plač dieťaťa nie je pre jeho psychický vývin nebezpečné. Áno, máme poznatky, ako vplýva plač na vývoj dieťaťa, ale niektoré udalosti a svoje reakcie nedokážeme zmeniť. 

Preto sa zamerajme na to, čo môžeme zmeniť a čo má oveľa väčší význam pre dieťa. A to je vzťah rodiča k dieťaťu. To, ako rodič reaguje na dieťa celkovo, ako mu venuje čas, sýti ho blízkosťou, komunikuje s ním, pohladí ho, vytvára pocit bezpečia… práve toto formuje emocionálny a sociálny vývin dieťaťa. 

Najväčší význam pre vývin dieťaťa má totiž kvalita vzťahu rodič – dieťa, nie samotné okolnosti pôrodu či počiatočné obdobie. Rodičovská láska sa prejavuje oporou, blízkosťou, náklonnosťou a vytvorením istoty a bezpečia či fyzického kontaktu medzi rodičom a dieťaťom.

Spomínate výčitky svedomia. Tie sú prirodzenou súčasťou ľudskej psychiky. Zo psychologického hľadiska ide o emocionálnu reakciu na vnútorný konflikt medzi tým, ako sme konali, a tým, ako sme si želali konať. 

Tento pocit vzniká, keď sa naše správanie dostane do rozporu s naším hodnotovým presvedčením a túžbou konať (napríklad keď ste chceli reagovať na intenzívny plač dcérky okamžite a chceli ste ju utíšiť, ale z rôznych dôvodov sa Vám to nepodarilo naplniť podľa Vašich očakávaní).

Výčitky svedomia majú svoj význam, pretože vďaka nim si môžeme uvedomiť, čo považujeme za dôležité, čo chceme zmeniť… Výčitky svedomia bývajú u rodičov veľmi časté, a to z dôvodu, že sú spojené s hlbokou láskou a ochranou dieťaťa. 

Mnohé matky po náročnom pôrode alebo ťažkom popôrodnom období prežívajú podobné výčitky ako Vy. Nie preto, že by svojmu dieťaťu ublížili, ale preto, lebo sú na dieťa vnímavé a bezpodmienečne ho milujú. Dôležité je, aby Vás výčitky svedomia neparalyzovali a nespôsobovali strach, ktorý Vás bude brzdiť v rodičovstve. 

Rozhodujeme sa, ako najlepšie vieme, a v úlohe rodiča v rôznej podobe (intenzite) budeme už po celý svoj život. Okamihov, keď budeme so sebou spokojní, a naopak, keď budeme prežívať pocit zlyhania, bude mnoho. Najdôležitejšia je však láska rodiča k dieťaťu.