Výchovná poradňa Vraj u syna nebudujem odolnosť. Ako na to? Chcem, aby sa doma cítil bezpečne, nie ako na vojenskom výcviku

Otázky na tému výchovy detí s krátkym opisom svojej životnej situácie môžete poslať na mail [email protected]. Vaše anonymné otázky a odpovede odborníkov následne zverejníme v rubrike Výchovná poradňa.

Cítim sa ako najhoršia matka. Špeciálna pedagogička na krúžku mi povedala, že náš šesťročný syn nemá mantinely. Syn s ňou chcel spolupracovať len vtedy, keď som bola pri ňom aj ja. To je podľa nej zlé, vraj so mnou syn manipuluje. Mne to ako manipulácia nepripadá, skôr ako neistota alebo synov strach, možno vysoká citlivosť.

Konzultovala som to aj s umelou inteligenciou (AI) a bolo mi povedané, že som u syna zanedbala trénovanie psychickej odolnosti. Teraz som z toho dosť mimo. Umelá inteligencia tvrdí, že napríklad keď sa syn udrie, mám mu dať náplasť a dovidenia. Ja fakt neviem, čo je na tom zlé, keď v takej situácii syna objímem, pokiaľ to potrebuje. Bije sa to vo mne, myslím si, že domov má byť pre dieťa bezpečné prostredie a nie vojenský výcvik, ale je pravda, že sa nestáva často, že by som mu niečo nedovolila. 

Nezakazujem mu autoritatívne, skôr sa dohodneme, napríklad, áno, sladkosť môžeš, ale až po obede alebo až zajtra, ak už mal sladkého cez deň dosť. Alebo rozprávku môžeš pozerať, ale len na chvíľku, kým bude mladší brat spinkať. Jednoducho nie je hneď po jeho. Ale keď si napríklad zmyslí, že chce obedovať pri malom stolíku, nie s nami za veľkým stolom, tak nemám problém mu to dovoliť, veď nejde o život. Mám mu teraz začať zakazovať veci len preto, aby som trénovala jeho odolnosť? Ako sa vlastne takéto niečo učí? Ospravedlňujem sa za takéto otázky, ale naozaj si pripadám ako neschopný rodič.

Vaše otázky sú dôležité a ukazujú, že premýšľate nad výchovou a chcete lepšie porozumieť situáciám, ktoré Vás zneisťujú. Vaše správanie neznie ako správanie „najhoršej matky“. 

Skôr z neho cítiť, že ste mama, ktorá je citlivá na prežívanie syna, premýšľa nad tým, čo potrebuje, a nechce ho zbytočne lámať. To nie je zlyhanie. Naopak, aj pocit, že niečo nezvládate alebo že nie ste dosť dobrá, môže byť prospešný. Môže Vás viesť k tomu, aby ste sa učili, hľadali nové možnosti a snažili sa byť čo najlepšou verziou samej seba. 

Situácia so špeciálnou pedagogičkou, ktorú ste stručne opísali, môže poukazovať na niečo, čo ste si nemuseli všimnúť. Je možné, že Váš syn potrebuje viac trénovať spoluprácu s inými dospelými, samostatnosť alebo zvládanie primeranej frustrácie. 

Slovo „manipulovanie“ by som však používala opatrne. U dieťaťa môže ísť o neistotu, úzkosť, potrebu predvídateľnosti alebo vývinovú nezrelosť. Nedovolím si však posúdiť samotnú situáciu bez hlbšieho poznania. 

Skôr než sa sústredíte na samotné slová, ktoré zazneli, môže byť užitočnejšie pozorovať syna v rôznych situáciách. Všímajte si, ako spolupracuje s dospelými, ako sa správa v škôlke, ako sa mu darí. Takto získate komplexnejší obraz o tom, ako funguje v cudzom prostredí, s inými dospelými a s rovesníkmi.

Spomenuli ste aj psychickú odolnosť. Ide o schopnosť zvládať stres, záťaž a krízové situácie bez dlhodobého narušenia psychickej rovnováhy. Pomáha človeku prispôsobiť sa ťažkým podmienkam, prekonať prekážky a postupne sa vrátiť k bežnému fungovaniu.

Psychická odolnosť neznamená, že človek nemá ťažkosti alebo potláča emócie. Znamená to, že sa učí zvládať náročné situácie zdravším spôsobom. U detí sa psychická odolnosť nebuduje tým, že im rodič nedá útechu, pohladenie alebo pochopenie. 

Naopak, základom odolnosti sú pevné a láskavé vzťahy. Dieťa potrebuje zažívať, že svet je do istej miery bezpečné miesto, že druhí ľudia preň nemusia byť hrozbou a že v náročných chvíľach nie je samo. Zároveň potrebuje postupne získavať skúsenosť, že aj keď sa stane niečo nepríjemné, vie to zvládnuť.

Odolnosť sa rozvíja aj cez primeranú samostatnosť, zodpovednosť a jasné hranice. Dieťaťu pomáha, keď mu rodičia dôverujú a dávajú mu priestor na skúšanie. Môže ísť napríklad o povinnosti v domácnosti. Práve pri takýchto úlohách dieťa zažíva, že niečo dokáže urobiť samostatne, správne a zodpovedne. Tým si buduje dôveru vo vlastné schopnosti.

Psychická odolnosť sa posilňuje aj vtedy, keď dieťaťu dovolíme riešiť konflikty samostatne. Niekedy dieťa zažije sklamanie, prehru alebo pocit nespravodlivosti. Môže si aj poplakať. To je v poriadku, ak ho potom rodičia vypočujú a nasmerujú. V bezpečnom a láskavom prostredí rodiny môže svoje sklamanie, hádku či nespravodlivosť postupne spracovať.

Psychická odolnosť sa však nepestuje cez zákazy, tvrdosť alebo umelo vytváranú frustráciu. Dieťa nepotrebuje „vojenský výcvik“. Potrebuje primeranú dávku reality, láskavé hranice a dospelých, ktorí mu pomáhajú zvládať životné situácie. Na druhej strane nie je vhodné prispôsobovať všetko tak, aby dieťa nikdy nezažilo nepohodu. Istá miera dočasnej nepohody je potrebná. 

Na záver Vás chcem povzbudiť – Vaša snaha porozumieť synovi, hľadať primerané hranice a zároveň mu byť oporou je cenná a pre syna dôležitá.