Pohľad z Moskvy Západ musí precitnúť. Ukrajine hrozí katastrofa

Asi by sa hodilo napísať text o schôdzke amerického prezidenta Donalda Trumpa s ruským náprotivkom Vladimirom Putinom v Budapešti. Prípadne mudrovať, že to nevyšlo, prečo si spolu nedajú dobošku a konečne nevyriešia ukrajinský konflikt.

V skutočnosti je odpoveď jasná: pretože Vladimir Putin. Pretože nechce. Pretože cíti príležitosť a je ochotný obetovať pre „pár dediniek v Donbase“ (v skutočnosti mu ide o viac) všetko a všetkých.

Chcel by som však napísať o niečom inom. Dôležitejšom. O ilúzii a skutočnej hrozbe, ktorá visí nad Ukrajinou a nad európskou bezpečnosťou.

Napriek pocitu, že „to Ukrajina nejako dá“, sa krajina brániaca sa štvrtý rok brutálnej agresii pomaly blíži k bodu, ktorý definitívne určí, ako sa vojna skončí. Nie zajtra alebo o týždeň, ale napríklad v prvej polovici budúceho roka.

Ukrajina je na rázcestí a jej partneri s ňou. Bez zásadného zapojenia sa do konfliktu bude Západ aj napriek dodávkam zbraní sledovať, ako Ukrajina ťahá za čoraz kratší koniec.

Rusi drvia kvantitou

Čoskoro nastane tá chvíľa, keď okrídlené „teraz alebo nikdy“ nebude len klišé v slovníku západných politikov.

„Front postupuje rýchlo. K Záporožiu, Dnipru a iným mestám. Front praská vo švíkoch, dochádza k prielomom. Ruská pechota cez naše preriedené pozície preniká hlboko do tylu, desiatky kilometrov hlboko. Pozície sú preriedené, pretože máme na kilometri frontu niekedy 4 až 7 pešiakov. Je možné, aby jeden človek kontroloval 150 až 200 metrov? Keď sa Rusi dostanú s malými skupinami za chrbát obrancov, tak tam ostanú, koncentrujú sily a potom zaútočia.

Kill zóna dronov (oblasť kontrolovaná dronmi, v ktorej drony útočia na akúkoľvek nepriateľskú silu, pozn. autora) dosahuje 30 až 35 kilometrov.

Ale o tomto všetkom sa málo hovorí. Ak chcete vidieť situáciu na vlastné oči, stačí sa pozrieť, ako sa za posledných niekoľko mesiacov menila situácia na mape Deep State.

Okamžite je zrejmé, ako rýchlo sa Rusi pohybujú. Naši držia front s vynaložením nadľudských síl, vďaka morálke a vôli. Ale sily sú nerovnomerné, Rusi drvia kvantitou.

Na každý náš dolár investovaný do dronov oni investujú 50 až 70. Na každého nášho pešiaka pripadá minimálne 5 až 7 ich.

Ľudia chýbajú katastrofálne. Rusi pomaly, s ťažkosťami, s preklzmi a obrovskými stratami postupujú každý deň vpred.

Pomáhajte armáde. Bez prestania. Aby sme nestratili Pokrovsk, Pavlohrad, Viľňansk a dokonca aj Záporožie, Dnipro, Sumy, Charkov.

Ak poľavíme, tieto mestá môžu byť úplne stratené.

Úprimne si položte otázku, čo ste urobili za 44 mesiacov invázie, aby ste neprišli o dom. Naozaj maximum? Potom ste šťastný človek. A my všetci sa pozeráme na mapu a zapájame sa ešte viac. Ak ste čakali na znamenie, je tu,“ napísala na Telegrame Marija Berlinská, známa ukrajinská aktivistka podporujúca armádu, ktorú prezývajú matka ukrajinského vzdušného prieskumu.

Jej príspevok je jeden z mnohých, ktoré opisujú kritickú situáciu na bojisku. Ukrajinskí obrancovia sa hrdinsky bránia nepretržitým ruským útokom po celej dĺžke tisíckilometrového frontu od Charkovskej oblasti po Cherson. Ukrajinská armáda má však nedostatok ľudí.

Foto: TASR/AP

Odpor, úteky a málo vojakov

Ukrajina mobilizuje. Hoci podľa oficiálnych informácií mesačne mobilizuje pár desiatok tisíc ľudí – prezident Zelenskyj sa zmienil o 27 tisícoch –, nedarí sa zapchať deravý front. 

Navyše sa objavujú časté prípady nútenej až násilnej mobilizácie. Výpovede, v akých podmienkach sa nachádzajú mobilizovaní pred odchodom na front, sú tiež často hrôzostrašné. To vedie k pomaly rastúcemu odporu proti vojne z donútenia.

Ukrajina má problém s náborom dobrovoľníkov. Začiatkom tohto roka ukrajinské ministerstvo obrany spustilo program zameraný na mladých ľudí pod hranicou mobilizačného veku.

Dobrovoľníkom vo veku 18 až 24 rokov je sľubovaný slušný náborový príspevok (cca 20,5 tisíca eur), ročná služba a dočasné zbavenie mobilizačnej povinnosti. 

Program však nie je príliš úspešný. Dobrovoľne sa do vojny prihlásilo menej ako dvetisíc mladých Ukrajincov.

Keď koncom augusta ukrajinská vláda otvorila hranicu pre Ukrajincov vo vekovej skupine od 18 do 22 rokov, nastal hromadný útek do zahraničia. Ako pred niekoľkými dňami uviedlo nemecké ministerstvo vnútra, ak tento rok v lete prekračovalo nemeckú hranicu týždenne 19 Ukrajincov v spomínanej vekovej skupine, v októbri sa ich počet pohyboval medzi 1 400 až 1 800 týždenne.

Ukrajina zápasí s epidémiou útekov z frontu. Ako uvádza spravodajský web Ukrajinska pravda s odvolaním sa na ukrajinskú generálnu prokuratúru, od začiatku vojny je registrovaných viac ako 235-tisíc prípadov samovoľného opustenia pozícií. A takmer 54-tisíc prípadov dezercie. Pritom ešte v lete sa hovorilo o 100-tisíc prípadoch opustenia pozícií.

Foto: TASR/AP

Neexistuje nič ako wunderwaffe, zázračná zbraň, ktorá by zvrátila súčasný priebeh vojny. Vojnu v prospech ukrajinských obrancov nezmenili tanky Abrams a Leopard. Ani stíhačky F-16 či rakety Storm Shadow.

Rusko neprinútia sadnúť si za rokovací stôl ani rakety Tomahawk, ktoré sa Donald Trump zatiaľ zdráha Ukrajine odovzdať.

Hoci je vojna na Ukrajine primárne vojna dronov: tieto bezpilotné prostriedky útočia, vykonávajú prieskum, zásobujú, evakuujú ranených, ale aj ničia drony nepriateľa, bez vojakov na zemi sa nedá vojna vyhrať. Alebo aspoň zastaviť ruskú ofenzívnu vlnu.

Rusko cielene likviduje ukrajinskú energetickú infraštruktúru. V tamojších regiónoch v posledných týždňoch pravidelne dochádza k blackoutom. 

V niektorých štvrtiach Černihiva nemajú ľudia elektrinu päť dní. Miestni obyvatelia hovoria, že sa ruské drony preháňajú ulicami mesta rovnako často ako trolejbusy. Ruské vzdušné útoky vyradili z prevádzky väčšiu časť ťažby plynu v Poltavskej a Charkovskej oblasti.

Foto: TASR/AP

Finančné problémy

Na piatkovom londýnskom summite koalície ochotných ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj vyhlásil, že Putin chce priviesť Ukrajinu k humanitárnej katastrofe.

Ako uviedla ukrajinská premiérka Julija Svyrydenková, Ukrajina potrebuje okolo dvoch miliárd dolárov na dovoz plynu zo zahraničia. Ukrajinská vláda na nákup zatiaľ mohla vyčleniť 200 miliónov dolárov. Nórsko prisľúbilo 150 miliónov, Nemecko 60 miliónov. Časť môžu pokryť aj pôžičky od Európskej investičnej banky a Európskej banky pre obnovu a rozvoj. Zatiaľ sa však nepodarilo dať spomínané dve miliardy dohromady.

Na nedávnom summite Európskej únie sa mala schváliť takzvaná reparačná pôžička pre Kyjev v hodnote približne 140 miliárd eur. Slovo reparačná je istý eufemizmus. Ide o ruské aktíva, ktoré má v držbe belgická spoločnosť Euroclear.

Ich výška je údajne 185 miliárd eur a boli zmrazené po tom, čo Moskva zaútočila na Ukrajinu. Únia by chcela väčšiu časť vziať a ako pôžičku poskytnúť Ukrajine. Táto pôžička by bola splatená, ak by Rusko zaplatilo Kyjevu reparácie. Inak povedané: nikdy.

Európske krajiny sa však na poskytnutí reparačnej pôžičky Ukrajine nedohodli. Belgicko, kde sídli finančná inštitúcia Euroclear a kde je sústredená väčšina aktív ruskej centrálnej banky, požaduje, aby sa EÚ podelila o všetky riziká vyplývajúce z možných právnych krokov a odviet Moskvy.

Foto: TASR/AP

Ukrajina teda prostriedky z ruských aktív zatiaľ nedostane. Európska únia však Kyjevu nesľúbila, že podobnú sumu poskytne krajine sužovanej ruskou agresiou z iných zdrojov.

Ako upozorňujú ukrajinské médiá, Európa by mala budúci rok pokryť potreby Ukrajiny vo výške približne 104 miliárd eur. Či už priamou finančnou pomocou, alebo dodávkami zbraní, ktoré budú vo väčšej miere zakúpené od Spojených štátov. 

Tento finančný záväzok môže byť pre Európsku úniu za súčasného stavu nadmerný. A so všetkou pravdepodobnosťou ho v plnej výške nebude môcť Kyjevu poskytnúť.

V takom prípade, ako opäť tvrdia ukrajinské médiá, „Ukrajina bude musieť obmedziť nákupy a výrobu dronov a ďalších zbraní, znížiť všetky ostatné výdavky a výrazne devalvovať hrivnu, v dôsledku čoho stúpne inflácia. Toto všetko veľmi negatívne ovplyvní možnosti Kyjeva pokračovať vo vojne“.

„Ukrajina má vážne finančné problémy. Niekoľko zdrojov z EÚ zdôraznilo, že Kyjev má dostatok finančných prostriedkov len do konca prvého štvrťroka 2026, aby sa udržal nad vodou,“ uviedol minulý týždeň španielsky denník El País.

Západ musí prehodnotiť prístup

Situácia je pre Ukrajinu brániacu sa ruskej agresii kritická. Vojna môže dosiahnuť kulmináciu v najbližších mesiacoch. Bohužiaľ, nie chvalabohu.

Ak to Západ s podporou Ukrajiny myslí vážne a výroky, že sa na Ukrajine bojuje za Európu, nie sú len ľúbivé rečičky pre svedomitých voličov, musí kardinálne prehodnotiť doterajší prístup.

Nachádzame sa v bode, keď by Západ mal nielen diskutovať o aktívnom zapojení sa do ukrajinského konfliktu, ale na toto zapojenie sa aj pripravovať. Nielen hľadaním finančných prostriedkov – ak sa podarí expropriácia ruských aktív, tak tá poslúži maximálne rok –, ale aj priamym zásahom. Nezáväzné reči o nasadení európskych síl po skončení vojny kdesi v závetrí neobstoja.

Európa by sa mala priamo zapojiť do zostreľovania ruských dronov nad Ukrajinou. Mala by aktívnejšie pomáhať ukrajinskej vláde s návratom mužov podliehajúcich mobilizácii do krajiny. Alebo prinajmenšom by mala priamo na Ukrajine pomáhať s následkami bombardovania. Akýsi humanitárny predvoj ženijných síl by bol Rusku signálom, že Západ je ochotný v prospech Kyjeva riskovať. Počas vojny v Iraku pred dvoma dekádami, ktorú neodsúhlasila OSN, západná koalícia riskovala oveľa viac.

Vojna môže dosiahnuť kulmináciu v najbližších mesiacoch. Bohužiaľ, nie chvalabohu.

Alebo by mal Západ podstatne prehodnotiť svoj prístup k rokovaniu s Ruskom. Diplomatickou cestou presvedčiť Moskvu, že má zmysel zastaviť vojská na súčasnej frontovej línii s tým, že o osude zvyšku Donbasu by sa rozhodlo mierovou cestou. Či už by išlo o referendum, dočasný mandát, alebo akýkoľvek iný mechanizmus, výsledok by rešpektovalo medzinárodné spoločenstvo.

Prirodzene, poprelo by sa tým stanovisko Západu, že hranice sa nemôžu meniť silou, princíp nedeliteľnosti ukrajinského územia. Ukrajine by bola s medzinárodným posvätením ukradnutá časť krajiny, ale za súčasných vyššie opísaných okolností to vyzerá ako možnosť, ktorá by mohla zastaviť Ruskom vyvolané krviprelievanie. Pre Ukrajincov to bude traumatizujúce, zachránia sa však desaťtisíce životov.

A potom je tu čierny scenár. Západ sa aktívnejšie nezapojí, finančné toky budú vysychať a Rusko dosiahne svoje vojnovou cestou, pretože za rokovacím stolom nemôže získať ani minimum.

Na Ukrajine, ale aj v Európe zavládne dezilúzia, že Západ opäť nemohol zachrániť svojho partnera pred agresorom. Že NATO je vlastne na nič. A v Kremli si pripijú na ďalšie víťazstvo.

Nemáme času nazvyš. Na horizonte sa zmráka.