Otázniky nad obnovou Pásma Gazy Bude hrať rozhodujúcu úlohu Tony Blair, človek s dedičstvom invázie do Iraku?

Prímerie medzi Izraelom a Hamasom v Pásme Gazy, ktoré prišlo po viac ako dva roky trvajúcej vojne, znamená obrovskú úľavu pre palestínske, ale aj izraelské obyvateľstvo. Privítali ho prakticky všetky krajiny sveta a znamenalo obrovskú diplomatickú výhru zo strany amerického prezidenta Donalda Trumpa.

Avšak aj keď prvá fáza dohody o prímerí, ktorá znamenala prepustenie zvyšných izraelských rukojemníkov držaných Hamasom a palestínskych väzňov držaných Izraelom, bola už takmer úplne uskutočnená, stále ide iba o začiatok.

Množstvo otázok týkajúcich sa budúcej politickej správy a bezpečnosti Pásma Gazy či budúceho postavenia Hamasu zostáva otvorených a môže byť ešte zdrojom veľkých problémov. 

V utorok 14. októbra oznámil Trump spustenie druhej fázy dohody, ktorá by mala odpovedať práve na tieto náročné otázky. Jeho administratíva predbežne pripravila 20-bodový plán, ktorý by mal slúžiť ako základ ďalšieho postupu. V otázke dočasnej politickej správy v Pásme Gazy tento plán spomína meno bývalého britského premiéra Tonyho Blaira, ktorý by v nej mal hrať kľúčovú úlohu. 

Trumpov 20-bodový plán

Už v rámci úvodnej prvej fázy prišlo k výrazným krokom. Okrem vzájomnej výmeny väzňov a rukojemníkov sa takmer úplne zastavili boje medzi Izraelom a Hamasom a zároveň Izrael stiahol svoje jednotky na vopred dohodnutú líniu, na ktorej kontrolujú približne 53 percent územia Pásma Gazy. Vďaka tomuto stiahnutiu izraelských jednotiek sa obyvatelia Pásma Gazy mohli vrátiť do jej hlavného mesta. 

Dve kľúčové súčasti prvej fázy plánu prímeria však zatiaľ nie sú úplne naplnené, a to vstup pomoci do Gazy bez obmedzení vrátane znovuotvorenia hraničného priechodu Rafah s Egyptom a odovzdanie tiel všetkých zosnulých rukojemníkov. Hamas mal telá mŕtvych izraelských rukojemníkov vydať do 72 hodín od uzavretia prímeria, tento termín však nestihol a nie je jasné, kedy bude schopný túto požiadavku naplniť. 

Druhá a tretia fáza prímeria by mali zahŕňať niekoľko kľúčových krokov z oboch strán, ktoré sú obsiahnuté práve v Trumpovom 20-bodovom pláne. Izrael by svoje jednotky mal postupne stiahnuť na línie, ktoré mu umožnia kontrolovať najprv približne 40 percent a následne 15 percent územia Pásma Gazy. Nakoniec by mal byť zachovaný iba bezpečnostný perimeter.

Izrael a Hamas uzavreli prímerieIzrael začne ústup z Gazy, ďalšie arabské štáty by mohli normalizovať vzťahy s Izraelom

Christian Heitmann

Trumpov plán ráta s tým, že Izrael nebude okupovať ani anektovať Pásmo Gazy a Hamas sa vzdá svojich zbraní a nebude sa podieľať na jeho budúcej vláde. Spojené štáty a ďalší medzinárodní partneri (predovšetkým arabské krajiny) spoločne vytvoria International Stabilization Force, teda dočasnú mierovú jednotku, ktorá bude dohliadať na dodržiavanie prímeria a cvičiť novovzniknuté palestínske policajné jednotky, ktoré majú byť budúcim garantom bezpečnosti.

Plán súčasne navrhuje pripravenie ekonomických reforiem, ktoré „obnovia a dodajú Gaze energiu“, ako aj vytvorenie špeciálnej ekonomickej zóny.

Popri podmienkach kladených na Hamas, s ktorými jeho predstavitelia zatiaľ nevyjadrili súhlas, je však asi najspornejším bodom Trumpovho plánu nová politická správa Pásma Gazy. 

Plán navrhuje, aby Pásmo Gazy prešlo pod „dočasnú prechodnú správu technokratického, apolitického palestínskeho výboru zodpovedného za zabezpečenie každodenného chodu verejných služieb a obcí pre obyvateľov Gazy. Tento výbor bude zložený z kvalifikovaných Palestínčanov a medzinárodných expertov a bude naň dohliadať a kontrolovať ho nový medzinárodný prechodný orgán, Board of Peace, ktorému bude predsedať prezident Donald J. Trump“.

Výbor má z dlhodobého hľadiska odovzdať moc Palestínskej samospráve, ktorá je riadiacim politickým orgánom na Západnom brehu. Termín prechodu moci na Palestínsku samosprávu však nie je vopred stanovený a je otázne, či nominovaní členovia výboru Board of Peace budú dostatočne akceptovaní všetkými stranami.

Už prvá a zatiaľ jediná nominácia v tomto výbore totiž vyvoláva veľké kontroverzie, keďže Trumpov plán  priamo vo svojom texte spomína meno Tonyho Blaira, zatiaľ bez špecifikovania jeho budúcej úlohy. 

Stredový politik, ale s ťažkým dedičstvom na Blízkom východe

To, že sa Tony Blair bude po vojne podieľať na riadení Pásma Gazy, bolo už niekoľko mesiacov jasné. Blair totiž už počas leta pracoval na pláne pre povojnovú Gazu s poradcom izraelského premiéra Ronom Dermerom a s Trumpovým zaťom Jaredom Kushnerom, ktorý bude pravdepodobne viesť jej ekonomickú obnovu. V auguste sa dokonca zúčastnil aj na stretnutí na túto tému priamo v Bielom dome. 

Podľa Blairových prívržencov má na danú úlohu ideálne skúsenosti. Koniec koncov, počas výkonu svojej funkcie premiéra sa podieľal na mierových rokovaniach v Severnom Írsku a v Kosove a zároveň po svojom odchode z premiérskeho kresla bol v rokoch 2007 až 2015 vyslancom pre Blízky východ v mene OSN, EÚ, Ruska a USA.

Mnohí experti tvrdia, že vďaka týmto pozíciám a skúsenostiam a vďaka svojmu think-tanku Tony Blair Institute for Global Change s rozsiahlymi projektmi práve na Blízkom východe má bezkonkurenčnú sieť kontaktov. 

Problémom však je, že nie je v tomto regióne nepopísaným listom. Na medzinárodnej úrovni je stále najznámejší pre svoju úlohu pri invázii do Iraku, ktorá mala státisíce obetí a destabilizovala celú oblasť. Čelí tak tvrdej kritike zľava na domácej, ale aj medzinárodnej scéne, napr. od bývalého lídra Labouristickej strany Jeremyho Corbyna.

Vojna gangovPo stiahnutí izraelskej armády v Gaze bojujú klany proti Hamasu, hlásia desiatky mŕtvych

Christian Heitmann

Väčším problémom je však fakt, že mnohí kľúčoví politickí hráči a médiá na samotnom Blízkom východe na neho pre jeho aktivity z minulosti pozerajú negatívne. To vidno predovšetkým na vyhláseniach vedúcich predstaviteľov Palestínskej samosprávy a Hamasu a na spravodajstve kanála al-Džazíra, ktorý jeho nomináciu tvrdo kritizuje. 

Jeden z predstaviteľov Hamasu, Basem Naim, po uzavretí prímeria pochválil Trumpa za jeho úlohu v celom procese, no zároveň vyhlásil: „Pokiaľ ide o Tonyho Blaira, my Palestínčania, Arabi a moslimovia a možno aj ďalší ľudia na svete máme na neho, žiaľ, zlé spomienky. Stále si pamätáme jeho úlohu pri zabíjaní tisícov až miliónov nevinných civilistov v Afganistane a Iraku. Stále si veľmi dobre pamätáme jeho úlohu v zničení Iraku a Afganistanu.“

V podobnom duchu sa vyjadril aj minister spravodlivosti Palestínskej samosprávy Šarhabíl Jusuf Saad al-Din al-Zaím: „Všetky tieto boje po všetky tie roky len preto, aby pán Blair, ktorý zlyhal v Londýne, ktorý zlyhal v Británii, ktorý zlyhal v Iraku, prišiel a – so všetkou úctou k pánovi Blairovi na osobnej úrovni – bol naším ochrancom, akoby sme boli malé deti?“

Je teda zrejmé, že Blair v regióne popri svojich silných kontaktoch naráža aj na silný odpor. To si, koniec koncov, uvedomuje aj on sám, a preto sa v posledných týždňoch snaží získať kľúčových blízkovýchodných a predovšetkým palestínskych predstaviteľov na svoju stranu. V nedeľu 12. októbra sa preto stretol v Ammáne v Jordánsku s Hussajnom al-Šajchom, viceprezidentom Palestínskej samosprávy, ktorý po stretnutí prejavil otvorenosť spolupráci s ním.

Ide tak o prvý, opatrný náznak toho, že výbor Board of Peace by sa v najbližších mesiacoch mohol stať skutočnosťou a že Blair by mohol byť jeho kľúčovou súčasťou.

Cesta k aplikovaniu Trumpovho plánu je však ešte veľmi dlhá s mnohými nevyriešenými problémami.