Minister obrany Robert Kaliňák pred pár dňami oznámil, že Slovensko pripravuje nový balík vojenskej pomoci pre Ukrajinu. Kyjevu poskytne ženijnú pomoc a pomoc v oblasti odmínovania. Minister zdôrazňoval, že ide o „nesrmtiacu“ muníciu. Jeho ukrajinský náprotivok Denys Šmyhaľ prezradil, že Slovensko už pracuje na novom, pätnástom balíku pomoci.
„Mohli by sme analyzovať, či to môže Smeru uškodiť alebo či je to dvojtvárna hra pre domáce publikum a zahraničie, ale teraz je dôležité jedno. Tá pomoc na Ukrajinu odíde a som rád, že sa Slovensko správa inak ako Maďarsko,“ vraví Jozef Majchrák. „Robertovi Ficovi sa podarilo vzťahy s Ukrajinou zhoršiť, takže oceňujem, že nakoniec prichádza aspoň takéto gesto, ktoré má potenciál trochu ich zlepšiť.“
Martin Hanus si však myslí, že protiukrajinská rétorika naďalej bude pre premiéra Fica hlavným zdrojom popularity, lebo pri iných témach ju bude skôr strácať. „Dokonca v tom bude podľa mňa pritvrdzovať, lebo iné pole na udržanie si svojho voličského stáda ako geopolitiku nemá. Rozpadol sa mu koncept s Donaldom Trumpom, ktorého chcel mať v takzvanom tábore mieru. Navyše je všetkým jasné, že mier nenastal preto, lebo Rusko chce ďalej bojovať, a nie preto, že Západ dodáva Ukrajine zbrane.“

Tento týždeň vyšiel prieskum agentúry NMS, ktorý ukázal posilnenie Progresívneho Slovenska, ktoré je už takmer na 25 percentách, a, naopak, pokles Smeru na 18 percent. Rastie Republika, ktorá má už takmer 12 percent, Hlas klesá, aktuálne má 8,3 percenta.
Podľa Hanusa posilňuje Republika na úkor Smeru, ale súčasne sa nespokojní voliči prelievajú aj do tábora nevoličov. „Opoziční voliči sú síce rozkúskovaní do viacerých strán, ale ten blok je už relatívne silný a sú v prečíslení. Nie je dôvod, aby sa tento trend zastavil, obzvlášť keď od budúceho roka bude konsolidácia ešte viac citeľná a bude musieť prísť ďalší balík.“
Dodáva, že aj dianie v nedávnych českých voľbách ukazuje, aká dôležitá je mobilizácia voličských táborov v posledných dňoch. To bude podľa neho pre strany ako Smer a Republika rozhodujúce.
Majchrák považuje za prirodzené, že vládne strany zhruba v polovici vládnutia čelia poklesu popularity. „V súvislosti s výsledkom budúcich volieb nebude dôležité, o koľko bude mať Progresívne Slovensko viac percent ako Smer. Teraz tu nad tým mnohí jasajú, ale kľúčové bude to, koľko hlasov prepadne a komu. Zároveň by som prieskumy nepreceňoval, hoci môžu ukazovať nejaký trend. Všetci vieme, ako prudko sa to v predvolebnom období môže zmeniť.“
Generálny prokurátor Maroš Žilinka tento týždeň vyhlásil, že rozhodnutie týkajúce sa prezidenta Petra Pellegriniho, ktorý musel zaplatiť pokutu za porušenie pravidla vo volebnej kampani, nebolo správne. Prezident je totiž podľa Žilinku nestíhateľný, keďže sa na neho vzťahuje imunita. Pellegrini tak môže získať späť pokutu desaťtisíc eur, ktorú dostal za to, že si v rozpore so zákonom poslal peniaze na kampaň z účtu Hlasu.
Žilinka v poslednom období prekvapil viacerými krokmi. Tento týždeň podal tiež žalobu na ministerstvo vnútra vo veci nesprístupnenia informácie o pasažieroch letu vládneho špeciálu do Nemecka na futbalový zápas. Prekvapivé boli aj zrušenia niektorých obvinení voči policajtom zo skupiny tzv. čurillovcov alebo to, keď zamietol využiť paragraf 363 pre extrémistu Daniela Bombica, ktorý je blízky súčasnej vláde. Nedávno sa tiež ohradil voči Robertovi Ficovi, s ktorým si vymieňali odkazy pri kauze dotácií združenia Marty Šimečkovej.
Jozef Majchrák hovorí, že na vysvetlenie Žilinkovho správania neexistuje jednoduchá odpoveď. Novinári aj aktivisti majú niekedy podľa neho tendenciu pristupovať k veciam vytvorením schémy dobro a zlo, a ak tam už raz niekoho zaradia, tak to je pre nich vybavené. „Žilinka bol najprv kandidát zmeny, ktorého podporovala aj veľká časť antificovského tábora. Potom sa niekoľkými rozhodnutiami stal smeráckym nohsledom a už bol v kategórii zla. Teraz zase prišli prekvapivé rozhodnutia voči čurillovcom a ministerstvu vnútra, ktoré sa javia ako opak. Veci sú podľa mňa zložitejšie a neviem celkom vysvetliť jeho motívy.“
.jpg)
Vysvetlenie, že Žilinkovo správanie z posledného obdobia je reakciou na neschválenú doživotnú rentu, ktorú zastavil koaličný Hlas, môže podľa Hanusa čiastočne platiť. Nie je to však úplnou odpoveďou na kroky, ktoré v uplynulom čase spravil. Stále v jeho pôsobení vo funkcii generálneho prokurátora vníma viac tie temnejšie stránky.
„Možno Žilinka v niečom nevyhovel Smeru a nerobil niektoré veci tak, ako od neho očakávali. Žiaden hrdina to však nie je,“ vraví Hanus. „Konflikt so Šutajom Eštokom je evidentný, čo vidieť z jeho komunikácie. Môže to byť aj pomsta za rentu, ale tá zase nevysvetľuje prestrelky s Ficom, ktoré trvajú dlhší čas. Premiér ho kritizuje naozaj tvrdo.“
Hanus a Majchrák hovoria v redakčnej debate aj o týchto témach:
Diskusia k článkom je k dispozícii len pre tých, ktorí nás pravidelne
podporujú od 5€ mesačne alebo 60€ ročne.
Pridajte sa k našim podporovateľom.