Hystéria pre zachovanie statusu quo Otázka nie je, čo čaká KDH, ale kam chcú ísť progresívci

Väčšina úvah o možnej budúcej vláde, ktorú by tvorilo Progresívne Slovensko a KDH, k takejto spolupráci pridávala poznámku, že v kultúrno-etickej oblasti bude musieť zostať zachované status quo. Obe strany by si v tejto oblasti nepresadili body zo svojho programu, pretože by išli jedna proti druhej.

Kľúčovým cieľom by bolo pozdvihnúť krajinu v ekonomike, školstve, zahraničnej politike a v iných témach, kultúrno-etická oblasť by musela ísť do úzadia. Obe strany majú v týchto iných témach prepracovaný program a chradnúce Slovensko zmenu potrebuje.

To, čo momentálne vidíme po schválení novely ústavy, je absolútne popretie spolupráce týchto strán. Pričom to, k čomu sa schválením novely prihlásilo KDH, je po rozmenení na drobné v podstate práve zachovanie spomínaného statusu quo.

Väčšina zo štyroch bodov, ktoré sa pridali do ústavy, totiž takmer úplne iba potvrdzuje to, čo už v súčasnej slovenskej legislatíve je rôznym spôsobom zakomponované.

Princíp zvrchovanosti krajiny v kultúrno-etických otázkach vyplýva zo samotných základných zmlúv o Európskej únii pre všetkých jej členov. Rovnosť pri odmeňovaní mužov a žien, fakt, že matkou dieťaťa je žena a otcom je muž, podobne ako vymedzenie pravidiel osvojenia si detí či otázka o ich vzdelávaní a o práve rodičov v oblasti formovania intímneho života vyplývajú zo súčasného legislatívneho stavu.

Takisto aj vec uznania dvoch pohlaví muža a ženy na základe biologického určenia viac-menej len vychádza zo súčasnej legislatívy a zavedenej praxe, kde štát iné „tretie“ pohlavie neumožňuje. Môžu sa viesť spory o to, či táto formulácia znemožní tranzície transsexuálnym osobám, aj významní zástancovia novely tvrdia, že to taký dôsledok nebude mať. Štát však pri jednotlivcoch vo viacerých životných situáciách jednoducho potrebuje mať úradnú informáciu, či biologicky ide o muža alebo ženu, bez toho, aby ich znevažoval.

Významná časť voličov KDH odmieta spoluprácu s progresívcami už dlhšie a táto hystéria im to iba potvrdzuje. PS to ignoruje, ale v konečnom dôsledku bude samo na vine, ak ďalšiu vládu opäť zostaví súčasný premiér.

Náhradné materstvo, resp. surogácia, v súčasnej slovenskej legislatíve nebola vyslovene zakázaná, ale ani umožnená.

Teda ešte raz – v kultúrno-etickej oblasti sa v podstate iba potvrdil zavedený status quo a povýšil sa do ústavnej roviny.

Napriek tomu tu zo strany progresívcov, SaS, Denníka N, SME, Aktualít a ďalších už týždeň počúvame o zrade, o vyvádzaní Slovenska z EÚ, o porušovaní základných ľudských práv, vyobcovaní zo slušnej spoločnosti či spochybňovaní KDH ako demokratickej strany. Také alarmistické a hysterické vyjadrovanie tu nebolo, asi ani keď Most vstupoval do vlády so Smerom.

Prelomili sa ľady, pretože po dlhom čase sa podobný kultúrno-etický zákon podarilo presadiť. Celé leto bolo pritom jasné, kde KDH stojí a ako zahlasuje, ale liberáli boli pokojní, pretože podobne ako všetci ostatní čakali, že to o pár hlasov opäť neprejde. Kým sú konzervatívci principiálni, ale neúspešní, sú v pohode.

Túto hystériu si treba pamätať, pretože obnažuje motivácie a hodnotový svet nášho liberálneho spektra, respektíve jeho aktivistickej časti. Hoci má plné ústa o priorite výmeny Roberta Fica a pozdvihnutí krajiny, zachovanie statusu quo v kultúrnej oblasti je preň nemysliteľné. 

Odzrkadľuje sa aj to, čo pred dvoma rokmi hovoril pre Postoj Roman Joch. Keď dostal otázku, na akých hodnotových témach sa líšia debaty v Česku a u nás, odpovedal, že v Česku už konzervatívci väčšinu kultúrnych tém prehrali. Českí progresívci sú podľa neho pokojnejší, „vedia, že medzi intelektuálmi a mestským obyvateľstvom majú väčšinu. (...) Slovenskí progresívci sú agresívnejší a menej tolerantní, lebo si uvedomujú, že sú v spoločnosti menšinou“.

Novelu ústavy podporuje 75 percent slovenských občanov. Hoci to z väčšinového mediálneho spravodajstva nevyplýva, KDH má v tomto prípade jednoducho širokú spoločenskú podporu a nemá sa za čo ospravedlňovať.

Keď sa po najbližších voľbách nanovo rozdajú karty a progresívci budú dovtedy podporovateľov novely ústavy vykresľovať ako zástancov Putinovho režimu, na zostavenie vlády môžu zabudnúť.

Významná časť voličov KDH odmieta spoluprácu s nimi už dlhšie a teraz sa im to iba potvrdzuje. Pretože progresívcov a ich aktivistické okolie s takým dôrazom na presadenie kultúrno-etických zmien, ako to teraz dávajú najavo, ťažko môže chcieť mať za partnerov zodpovedný konzervatívec v konzervatívnej krajine.

PS to ignoruje, ale v konečnom dôsledku sa výrazne pričiňuje o to, aby budúcu vládu opäť zostavoval Smer.