Kauza Stredoeurópske fórum V čom má problém Fico a v čom Šimečka

Robert Fico v sobotu zorganizoval tlačovú konferenciu, aby vyrozprával príbeh o subvenčnom podvode, ktorého sa podľa neho počas pandémie dopustila matka lídra opozície. Jeho motívy sú zrejmé.

Predseda vlády a Smeru vie, že tretie kolo konsolidácie bude opäť veľmi nepopulárne, a preto potrebuje minimalizovať jeho politické dôsledky.

Dosiaľ sa mu vcelku darilo, keď všetku nepohodu, nekompetentnosť a chaos prekrýval vlastnou propagandistickou činnosťou.

Opozícia na čele s PS spustila novú iniciatívu pod heslom „Ficova drahota“, aby tak podchytila rastúcu nespokojnosť súvisiacu so zvýšením DPH či s transakčnou daňou.

Fico tomu čelil tým, že stavil na geopolitiku. Využil nástup Donalda Trumpa a ako súčasť novej avantgardy so záľubou vo východných autokraciách neustále určoval témy aj tón debaty.

Využil konflikt so Zelenského Ukrajinou, čím sa pasoval za ochrancu národných záujmov a dodávok ropy a plynu.

Nadväzujúcimi tromi stretnutiami s ruským prezidentom Vladimirom Putinom, priateľskými až servilnými, oslovoval najmä svoje staršie publikum, ktorému pravidelne brnká na city aj privolávaním socialistickej nostalgie (velebenie Husáka).

Kritizovaním Západu a Ukrajiny bráni aj väčšiemu odlevu svojich mladších voličov k Republike.

Fico sa tak usiluje nielen držať percentá, ale aj meniť mentalitu a smerovanie krajiny, ako to odčítal z Orbánovho vládnutia v Maďarsku.

Špičky Smeru sa správajú tak, akoby verili, respektíve dúfali, že EÚ a NATO sa pod vplyvom ruského víťazstva na Ukrajine a pre vnútorné rozbroje, pod tlakom Trumpa a triumfu Le Penovej strany v roku 2027 vo Francúzsku čoskoro oslabia až rozpadnú – a územie niekdajšieho Uhorska (felvidék, Maďarsko až po Balkán) sa emancipuje na Orbánov a Ficov obraz.

Ficove PR chyby

Hra na geopolitickú nôtu sa už vyčerpáva, najmä keď sa Donald Trump otáča ako na orloji a najnovšie tlačí na EÚ, teda v prvom rade na Maďarsko a Slovensko, aby sa hneď zbavili ruských energonosičov.

Fico však potrebuje zahltiť verejnosť novými vzrušujúcimi obrazmi, preto si na pokračovanie pripravil ságu rodiny Šimečkovcov.

V sobotu predstavil prvú kapitolu. Ak by všetky informácie o organizácii Stredoeurópskeho fóra z roku 2021, ktorého hlavnými hviezdami boli prezidentka Zuzana Čaputová či český kňaz Tomáš Halík, sedeli, išlo by o exemplárny prípad pomerne drzého subvenčného podvodu.     

Marketingový mág Fico sa však dopustil dvoch závažných PR chýb.

Jednak si popri Šimečkovcoch ako hlavnom terči zobral na mušku aj generálneho prokurátora Maroša Žilinku, ktorého posmešne vyzval, aby konal, aj keď práve možno „otáča bicykel na Gabčíkove“. 

Fico asi nečakal, že dotknutý Žilinka na jeho štuchance odpovie hneď z pracovnej cesty v Azerbajdžane. V každom prípade generálnemu prokurátorovi to vyšlo efektne v duchu príslovia „aký požičaj, taký vráť“.

Premiér si tak podkopal vlastný útok. Zrazu aj pre bulvárne médiá z impéria Penty bol konflikt Fica so Žilinkom v ten deň zaujímavejšou správou než samotná kauza, pre ktorú zvolal premiér tlačovku.

Ak Fico chcel, aby celú krajinu – alebo minimálne jeho koaličný tábor – cez víkend zahltili správy o podvodníkoch Šimečkovcoch, tak ohlasy ho museli ako autora scenára sklamať.

No premiér má ešte väčší problém. Na začiatku tlačovky sa ani netajil tým, že jeho cieľom je zopakovať začiatok roka 2010, keď atakom na financovanie SDKÚ donútil Mikuláša Dzurindu odstúpiť z kandidátky.

Len tu nejde o financovanie strany, ale mimovládneho projektu, v ktorom ani nefiguruje samotný líder opozície, iba jeho rodinný príslušník.

Iste, takéto vážne obvinenie zo subvenčného podvodu z blízkosti predsedu najsilnejšej opozičnej strany by vyvolalo pozornosť v každej európskej krajine.

Keby sa podobná informácia o maďarskom opozičnom lídrovi dostala k Viktorovi Orbánovi, ten by ju rád posunul provládnym médiám a tie by ju celé dni rozoberali. Pitvali by sa v jednotlivých faktúrach a dotieravo by tlačili na dotknuté osoby, aby odpovedali priamo, nie vo frázach.

Fico však nemá mediálny ekosystém ako Orbán. Nedokáže na to použiť ani verejnoprávnu televíziu, na svojej strane barikády má síce rôzne portály, ale väčšina z nich sa živí preklápaním agentúrnych či ruských správ s clickbaitovými titulkami. V sebe blízkych médiách nemá investigatívcov, ktorí by to vedeli rozohrať a obsadiť verejný priestor tak, že by protistranu dostali pod tlak.

Naopak, väčšina remeselne zručných novinárov verejne či tajne sympatizuje s Progresívnym Slovenskom, ktoré má okolo seba ochranné puzdro.

Robert Fico v sobotu nedocenil, že do kauzy, ktorú spolu so šéfporadcom Kaliňákom a s ministrom spravodlivosti Suskom bombasticky vysvetľoval celú hodinu, sa nebudú chcieť zavŕtať ani potenciálne viac spriatelení novinári.

Ani v médiách z vydavateľského domu Penty sa nikomu šikovnejšiemu nechce pred kolegami blysnúť tým, že bude oblizovať kosti, ktoré verejnosti predhadzuje sám premiér ako súčasť svojej ročnej obsesie rodinou Šimečkovcou, pre ktorú už vlani o tomto čase vládni poslanci odvolali Šimečku z postu podpredsedu Národnej rady.

A tak na špinavú prácu, ktorú Fico potrebuje, je zas len on sám a jeho mladí vlci.

Keď póza nestačí

V danej chvíli to stačí maximálne na zmasírovanie voličského jadra na sociálnych sieťach, nie na expresné deklasovanie Michala Šimečku, ako sa to podarilo pred pätnástimi rokmi proti Dzurindovi.

V tejto chvíli nevieme, čo majú Fico a spol. ešte v talóne. Či to ešte vygradujú alebo najsilnejší výstrel už padol a prídu len ozveny, ktoré už nikoho nebudú príliš zaujímať.

No určite platí, že zverejnené informácie smrdia verejným škandálom.

Andrea Puková a Marta Šimečková zatiaľ reagovali len čisto politicky: v duchu, že premiér, ktorý má problém so 17. novembrom a s demokraciou, a preto má problém aj s podujatiami Stredoeurópskeho fóra, ich nijako nezastraší. 

Lenže uvedená reakcia zúfalo nestačí ani v situácii, keď sa väčšina médií uspokojí len s takouto disidentskou pózou. (Doplnenie: pár hodín po zverejnení textu Šimečková a Puková zverejnili na Facebooku toto stanovisko.)

Obvinenie totiž znie, že organizátorky fóra oklamali tri inštitúcie (Fond na podporu umenia, ministerstvo kultúry a ministerstvo spravodlivosti) a od všetkých si v roku 2021 vypýtali dotáciu na ten istý projekt, kde vystúpila aj prezidentka Zuzana Čaputová.

Podľa čestných vyhlásení predstierali, že o dotáciu požiadali iba jeden subjekt. Čo je však podstatne vážnejšie, tú istú vec si dali zaplatiť dva- až trikrát.

Ak to Fico s Kaliňákom a so Suskom prerozprávali presne – a zatiaľ sa nikto z druhého brehu ani len nepokúsil o presvedčivé spochybnenie ich verzie –, organizátorky Stredoeurópskeho fóra tak obrali štát nie o tisíce, ale desaťtisíce eur.

Podľa obvinenia, ktoré v sobotu zaznelo na úrade vlády, získali na jeden projekt 130-tisíc eur, premiér tvrdí, že do vlastného vrecka si vyúčtovali 87-tisíc eur.

Tu nestačí povedať, že je absurdné, ako premiér odpútava pozornosť z mnohomiliardovej konsolidácie k pár desiatkam tisícov. Ani to, že tieto sumy sa zďaleka nedajú porovnať s miliónmi, akými sa podnikateľská partia okolo Smeru futruje z verejných zdrojov len na penziónoch.

Nepostačí ani chlácholenie, že aj keby bolo došlo k subvenčnému podvodu, je to iba súkromné zlyhanie, ktoré nesmie byť súčasťou politického zápasu ani intenzívnejšej verejnej pozornosti, lebo inak je to útok na rodinu.

Problém aj pre PS

Šimečkovci sú na Slovensku fenoménom, sú spojení s obdobím spred roka 1989 aj po ňom, konkrétne Marta Šimečková má svoje zásluhy na budovaní demokracie v 90. rokoch aj pri neskoršom kultivovaní liberálnodemokratického myslenia.

Stredoeurópske fórum nie je bezvýznamné podujatie, aj vďaka morálnej a intelektuálnej záštite Šimečkovej na ňom vystúpili Václav Havel, Adam Michnik, Timothy D. Snyder, Anne Applebaum, Timothy Garton Ash, Francis Fukuyama, Agnieszka Holland a mnohí ďalší.

Ale ak obvinenie znie, že organizátori tohto podujatia, ktoré symbolizuje étos Novembra 1989, oklamali v roku 2021 tri štátne inštitúcie, aby sa podvodne dostali k takmer trojnásobku potrebného rozpočtu, a kalkulovali s tým, že sa na to nepríde, nemožno to len tak prejsť mlčaním.

Je potrebné obvinenie buď jasne vyvrátiť, alebo sa k tomu postaviť čelom, priznať závažné chyby a ospravedlniť sa.

Ak sa nič z toho nestane, je jasné, že tento škandál vrhá tieň aj na Michala Šimečku, hoci zaň nenesie osobnú zodpovednosť. V tomto prípade sú nároky trochu posunuté. Napokon, sám líder Progresívneho Slovenska sa na odkaz svojej rodiny často odvoláva a považuje sa za pokračovateľa jej štafety.

Politika je drsná aréna. Najmä na Slovensku, kde opozičný líder musí hrať proti politickým žralokom ako Fico, ktorý si nekladie žiadne zábrany a limity, keďže on sám sa roky cíti ako štvaná zver a vlani prežil pokus o atentát.

Pre PS z kauzy vyplýva jedno riziko, ktoré je mimo dosahu Roberta Fica.

Sobotňajšiu tlačovku si pozorne pozreli aj v centrálach ďalších opozičných strán, pre ktoré je PS najväčším súperom v boji o voličov.

Až keď sa niekto z nich tejto témy chytí vo väčšom rozsahu, bude to pre progresívcov a Michala Šimečku skutočný problém.

Igor Matovič zatiaľ vyslovil len túto vetu: „Ak by bola pravda, čo dnes povedal korunovaný zlodej Fico o pani Šimečkovej, tak je to exemplárny podvod a je to hodné trestu.“

Je otázne, či vzhľadom na slovenské mediálne prostredie naberie ešte kauza na nových obrátkach.

Ak sa tak nestane, v Progresívnom Slovensku si vystačia s doterajším komunikačným manuálom, podľa ktorého stačí opakovať len jednu vetu: „Nemáme čo vysvetľovať, veď pozrite, kto to hovorí.“