Na čom záleží Lamentujú nad tým, aké ťažké je byť mamou. Prečo je mediálny obraz materstva taký depresívny?

Zuzana Hanusová

Sú vydaté matky skutočne menej šťastné ako slobodné ženy bez detí?

6 minút čítania 6 min

Vypočuť článok

Vyštudovala žurnalistiku a germanistiku, pracovala v STV, v Slovenskom rozhlase a ako šéfredaktorka portálu nm.sk. Je vydatá, má tri deti.

Ďalšie autorove články:

Diabetologička Adela Penesová Mlieko do rannej kávy, jedno jablko, malý banán a príjem cukrov na deň máte vykrytý

Najnovšie štúdie o plusoch obyčajnej chôdze Môže významne oddialiť alzheimera a znižuje riziko úmrtia nielen u ľudí s vysokým tlakom

Na čom záleží Opačné pohlavie vnímame ako hrozbu. Priepasť medzi mužmi a ženami sa stále prehlbuje

Všimli ste si to aj vy? V poslednom čase mi sociálne siete začali ponúkať krátke videá z rôznych mamičkovských podcastov. Rozumiem tomu, som cieľovka a algoritmus vyhodnotil, že by ma to mohlo zaujímať. Známe aj neznáme Slovenky hovoria o tom, aké je neskutočne ťažké byť matkou a čo všetko museli pri tom, ako sa stali mamou, obetovať.

Na druhej strane sa s istou pravidelnosťou objavujú v médiách texty o štúdiách, ktoré majú dokazovať, že matky sú medzi ženami tou najmenej spokojnou skupinou a v rebríčkoch šťastia sa umiestňujú nižšie ako ženy, ktoré deti nemajú.

Trend, keď mamy začali otvorene hovoriť, ako sa v materstve cítia, dával zmysel. Gýčové vyretušované obrázky v mamičkovských časopisoch, kde dokonalé stále usmiate ženy držia v náručí dokonalé spokojné deti, nezodpovedajú realite a je dobré, že sme tento mediálny obraz prekročili.

Postoj · Na čom záleží: Lamentujú nad tým, aké ťažké je byť mamou. Prečo je mediálny obraz materstva taký depresívny?

Hovoriť o výzvach, problémoch, zmenách, ktoré príchod dieťaťa pre ženu znamená, môže ženy v niečom odľahčiť od tlaku na dokonalosť, ktorý často okolie, ale aj ženy samotné na seba vyvíjajú. Keď to však už presiahne istú mieru, zostane vám dojem, že matky sa stali s príchodom dieťaťa obeťou a to, čo ich čaká najbližšie roky, je už len trápenie a strata identity.

Len dnes to mediálne vyzerá tak, že mnohé známe matky si vlastne prechádzajú popôrodnou depresiou, a kto verejne nepovie, ako veľmi sa musel obetovať a aké je to celé brutálne, akoby ani nebol zaujímavý. Až na to, že popôrodná depresia je vážna diagnóza, ktorá v skutočnosti postihuje len malé percento žien, vyžaduje si lekársku intervenciu a o ktorej je potrebné odborne informovať. Nie je to zmena nálad či frustrácia z toho, že sa žene po pôrode radikálne zmenil život. Netreba to hádzať do jedného vreca, ženy s popôrodnou depresiou nedokážu svoj stav zvládnuť vlastnými silami a prežívajú skutočne vážne stavy.

Dôvodom obrazu, že materstvom sa končí život, môže byť isto aj jeho odkladanie do vyššieho veku, keď už človek neprijíma veľké životné zmeny s takou ľahkosťou.

Samozrejme, žene, ale aj mužovi, ktorí desaťročia žili svoj život naplno bez obmedzení, rozhádže príchod dieťaťa bežnú rutinu.

Ale prečo sa vytvára dojem, že dieťa ženu len obmedzuje?

Čo sa týka prieskumov spokojnosti, na každú štúdiu sa dá už nájsť rovnaká protištúdia. Záleží na tom, akým spôsobom autori položia otázky.

Ako vo svojom texte pre The Atlantic napísala Jean M. Twengeová, profesorka psychológie na San Diego State University a autorka knihy 10 Rules for Raising Kids in a High-Tech World, falošný naratív, že manželstvo a materstvo sú receptom na nešťastie žien, spôsobuje dnes veľké škody.

„V celonárodnom reprezentatívnom prieskume, ktorý som analyzovala pre svoju knihu, počet 18-ročných žien, ktoré očakávali, že budú mať deti, klesol od konca roka 2000 do začiatku roka 2020 o 11 percentuálnych bodov,“ píše Twengeová.

Zároveň tvrdí, že negatívne správy o manželstve a materstve sú pravdepodobne príčinou týchto zmien v generácii Z, spolu so všeobecným pesimizmom, ktorý podnecujú sociálne médiá a ktorý hraničí až s katastrofizmom.

„Existuje mnoho dôvodov, prečo sa ľudia rozhodnú nemať deti alebo sa neoženiť, ale falošné správy o šťastí by nemali byť jedným z nich. Články, ktoré som čítala pred dlhým časom, mali pravdu v tom, že rodičovstvo (a manželstvo) môže byť často vyčerpávajúce. Ignorovali však zmysel, ktorý pramení z rodičovstva, a to fyzický kontakt, ktorý je základom rodinného života,“ dodáva Twengeová.

Americká profesorka spolu s kolegami analyzovali celonárodný reprezentatívny prieskum medzi americkými ženami vo veku 25 až 55 rokov, ktorý v marci 2025 realizovala agentúra YouGov, a prišli na to, že ich zistenia sú v rozpore s negatívnym mediálnym obrazom o materstve. Vydaté matky sú podľa prieskumu v skutočnosti šťastnejšie ako slobodné ženy a vydaté ženy bez detí.

Vydaté matky zároveň uvádzali, že si život užívajú väčšinu času alebo po celý čas, častejšie ako ostatné tri skupiny. Tieto čísla sú upravené podľa veku, príjmu rodiny a vzdelania, takže tieto faktory nie sú príčinou rozdielov.

Twengeová pripomína, že to neznamená, že úlohy manželky a matky nemajú svoje výzvy. Napríklad približne dve tretiny matiek v prieskume uviedli, že sa každý deň cítia preťažené, hoci to isté uviedla aj viac ako polovica žien bez detí. Približne šesť z desiatich matiek uviedlo, že by si priali mať viac času pre seba, v porovnaní s približne štyrmi z desiatich žien bez detí.

Podľa Twengeovej sú aj napriek tomu matky v skutočnosti šťastnejšie, lebo to súvisí s hlbokým zážitkom rodičovstva. „Vydaté matky najčastejšie súhlasili s tým, že ich život ‚má jasný zmysel‘, tesne za nimi nasledovali slobodné matky (25 percent). Len približne 15 percent žien bez detí s tým súhlasilo. Matky takisto častejšie ako ženy bez detí súhlasili s tým, že ich život ‚má zmysel‘ po celý čas alebo väčšinu času.“

Isto aj pri tejto štúdii platí, že podstatné je, v akom duchu sú položené otázky. Avšak americká psychologička má rozumnú pointu v tom, že šťastie matiek nie je postavené na krátkodobom pocite, ale na dlhodobom hlbokom zážitku z blízkosti. Ani tento rozmer by nemal z mediálneho priestoru zmiznúť.