Týždenný výber Lukáša Krivošíka Minister Kamenický by už mohol priznať, že doterajšia konsolidácia je fiaskom

Lukáš Krivošík

Komentár

Odoberať autora e-mailom

Nezmeškajte žiaden článok.

O čo viac vláda vyberie od občanov a firiem, o to viac minie, takže rozpočtový schodok zostáva skoro rovnaký.

Vypočuť článok

Zaujímajú ho nezamýšľané dôsledky účelových ľudských konaní.

Ďalšie autorove články:

Kozmetický balíček Málo, neskoro, vágne... Prečo 38 opatrení vlády tatranského tigra nevzkriesi

Andrej Žiarovský Poliakom v bitke o Monte Cassino pomáhal aj medveď Wojtek

Prorastový balíček Vláda by mala s podnikateľmi spolupracovať, nie s nimi bojovať

Udalosťou začínajúceho týždňa by mohlo byť zverejnenie konkrétnej podoby už v poradí tretieho „konsolidačného“ balíčka tejto vlády. Teda, ak to zodpovední stihnú.

Hoci minister financií Ladislav Kamenický chcel mať koaličnú dohodu na opatreniach hotovú ešte pred začiatkom letných prázdnin, nie je isté, či sa to podarí aspoň do ich konca. Tak ako vlani aj tento rok vládna garnitúra mešká, takže občania ani firmy zatiaľ nevedia, ktoré dane sa zase zvýšia a či štát konečne pristúpi aj k šetreniu na svojej strane.

Už len táto neistota a opakované odklady nášmu podnikateľskému prostrediu a jeho predvídateľnosti škodia.

V každom prípade je na mieste pochybovať, či sa nejaká konsolidácia verejných financií za štvrtej vlády Roberta Fica u nás vôbec odohráva. Podľa definície by malo ísť o proces, ktorého cieľom je znížiť rozpočtový deficit a spomaliť rast verejného dlhu štátu. Inak povedané, účelom konsolidácie je znížiť rozdiel medzi štátnymi výdavkami a príjmami, aby krajina časom nezbankrotovala. Robí sa to tak, že zvýšite niektoré dane (teda príjmy štátu) a znížite niektoré jeho výdavky.

Ako sme na tom zatiaľ my? Súčasná vláda pozvyšovala rôzne dane, ktoré sa okrem iného prejavili aj rastom cien (infláciou) pre spotrebiteľov a pribrzdením ekonomického rastu – inými slovami, štát zvýšil svoje príjmy. Na sebe však už veľmi nešetrí. A vplyv na deficit?

Podľa údajov Rady pre rozpočtovú zodpovednosť (RRZ) bol rozpočtový schodok v roku 2023 (keď sa konali posledné parlamentné voľby) na úrovni 5,2 percenta HDP. Keďže súčasná vláda sa ujala funkcie až 25. októbra 2023, toto číslo sa pripisuje na vrub predchodcov.

No v roku 2024 bol rozpočtový deficit na úrovni 5,3 percenta HDP. Na tento rok (2025) si vláda vytýčila za cieľ znížiť deficit na úroveň 4,7 percenta HDP, no Rada pre rozpočtovú zodpovednosť odhaduje, že to bude skôr 5,1 alebo 5,2 percenta HDP.

Teda v podstate na rovnakej úrovni ako po minulé roky, hoci vláda z občanov i firiem už vyžmýkala množstvo peňazí.

RRZ taktiež prognózuje, že ani v nasledujúcich rokoch sa rozpočtové deficity nebudú znižovať na úroveň troch percent HDP odporúčaných Európskou úniou (vyrovnaný či dokonca prebytkový rozpočet je na Slovensku úplné sci-fi), ale bude dokonca stúpať k šiestim percentám HDP v roku 2028.

Prečo to tak je, vysvetľuje Pavol Majher z RRZ: „Hoci bol objem konsolidačných opatrení významný, časť z nich vláda okamžite použila na financovanie nových trvalých výdavkov a zároveň bol účinok niektorých opatrení len dočasný.“

Vláde nepomáha ani pomalší rast slovenskej ekonomiky, než predpokladala. Makroekonómka Zuzana Múčka (taktiež z RZZ) v Diskusnom klube Šimona Žďárskeho (pozri od 36. minúty) odhadla, že hospodárske spomalenie je približne spolovice dôsledkom colnej vojny s Trumpovou Amerikou a spolovice dôsledkom vládnej politiky (zvýšených daní) na slovenskú ekonomiku.

Je neuveriteľné, že z koaličných kuloárov prenikajú za týchto okolností úvahy o ďalších, respektíve vyšších daniach, ktoré by mohol obsahovať aj tohtoročný balíček. Vládna garnitúra už teraz neúmerne zaťažuje ekonomiku. Mieru prerozdeľovania máme skoro ako Dánsko a Švédsko, no len máloktorý občan má pocit, že žije v severskom sociálnom raji.

Pre objektivitu treba dodať, že z koaličného zákulisia prenikajú signály aj o možnosti úspor na ministerstvách. Problémom akurát je, že strany tvoriace súčasnú koalíciu nie sú z minulosti známe práve schopnosťou uskutočňovať nejaké hĺbkové systémové reformy.

Aby sme demonštrovali úroveň debaty o rôznych opatreniach, spomeňme dva príklady.

Minulý rok v septembri si Robert Fico pozval opozičné strany, aby si vypočul ich návrhy konsolidačných opatrení. Išlo o priehľadnú snahu premiéra rozptýliť zodpovednosť za konsolidáciu, no pozvanie na úrad vlády predsa len prijali zástupcovia PS a KDH.

Robert Fico po stretnutí vyhlásil, že opoziční predstavitelia nič konkrétne nepriniesli, hoci Milan Majerský a Jozef Hajko mávali na tlačovke letákom s vlastnými návrhmi. Okrem iného navrhovali zlepšiť výber DPH, ktorý podrývajú podvody a daňové úniky.

Niektorí vtedy kritizovali, že je to náročné a nedá sa to urobiť rýchlo. Rok uplynul a o zlepšení výberu DPH hovorí aj zoznam odporúčaných konsolidačných opatrení, na ktorom sa historicky zhodla Republiková únia zamestnávateľov (RÚZ) a Konfederácia odborových zväzov (KOZ).

Málokto si túto spoločnú iniciatívu zamestnávateľov a odborárov všimol. Pozoruhodná je aj v tom, že zoznam neobsahuje žiadne zvyšovanie či zavádzanie nových daní, ale ani redukovanie sociálnej ochrany najslabších. Túto spoločnú iniciatívu treba oceniť a vyzdvihnúť, že môže ísť o novú kapitolu v sociálnom dialógu u nás.

No pointa je inde. Podľa Európskej komisie je slovenská finančná správa najmenej efektívna medzi členskými štátmi EÚ. Keby sa zlepšenie výberu DPH stalo prioritou už vlani, mohli sme teraz žať prvé plody.

Iný príklad: diskusia o mimoriadnej dani pre obchodné reťazce, ktorú vo vládnej koalícii vraj tiež zvažujú.

Keď sa rozprávate s voličmi Smeru a SNS, začnú nariekať, že nám už nič nepatrí a cudzí vlastníci bánk i obchodných reťazcov vyvážajú zo Slovenska miliónové zisky. No nová daň pre obchodné reťazce by bola väčším problémom pre tie menšie, slovenské, než pre ich veľkých nadnárodných konkurentov.

Je to niečo podobné, ako keď medzinárodne unikátna transakčná daň znevýhodňuje slovenské firmy, ktoré predávajú svoje výrobky na zahraničných trhoch, voči ich konkurentom z iných krajín, ktorí takejto dani nepodliehajú. Sú to príklady, ako národnosocialistická politika podrýva naše slovenské podnikanie...

Pred rokom som napísal, že keby Slovenská republika bola človekom, išlo by o prípad pre televíznu reláciu Extrémne premeny. Náš štát je morbídne obézny, ťažkopádny a výhľadovo trpí zvýšeným rizikom fiškálneho infarktu. Zišla by sa mu zoštíhľovacia kúra.

Ak Ladislav Kamenický nedokáže svojho premiéra a koaličných partnerov o jej potrebnosti presvedčiť, mal by pred občanmi priznať, že jeho konsolidačné úsilie sa skončilo nezdarom.