Chcelo by to injekciu ekonomického liberalizmu Keby bola Slovenská republika človekom, išlo by o prípad pre Extrémne premeny

Približne pred jedenástimi rokmi uverejnil týždenník .týždeň tému o vtedajších tridsiatnikoch, ktorí boli zamladi libertariánmi, no medzičasom vraj „vytriezveli“, stali sa z nich ľavicoví liberáli, respektíve progresívci a svoje niekdajšie postoje kajúcne označovali za „mladícku nerozvážnosť“ či priamo „hlúposť“.

Ten článok, ktorý spracoval súčasný šéfredaktor Postoja Martin Hanus, niesol príznačný názov Generácia 30: Už nie sme Hayek.

Je rok 2024 a slovenskej verejnej debate skutočne nedominujú témy typu ako zoštíhliť štát, ako znížiť dane, ako občanom ušetriť peniaze, posilniť konkurencieschopnosť Slovenska, zlepšiť prostredie pre rozvoj podnikania alebo obmedziť byrokraciu. Neriešia ich príliš ani strany označované za „pravicové“.

Prioritou vlád OĽaNO bolo predbehnúť Smer vo výdavkových programoch – hoci výnimočne cielených viac na rodiny s deťmi než na dôchodcov. V každom prípade, politicky sa to matovičovcom na volebných výsledkoch nevrátilo.

SaS pôsobí vyčerpane a bez nápadov, nesie si biľag notorického rozbíjača vlád a v opozícii má problém odlíšiť sa od Progresívneho Slovenska, ktoré chápe „liberalizmus“ hlavne ako boj za sociálnu, rodovú či klimatickú „spravodlivosť“.

KDH súčasnej vláde pomohlo s trinástymi dôchodkami. Vzhľadom na vysoké zastúpenie penzistov medzi voličmi hnutia sa tomu dá rozumieť, no o pár rokov môže nastať situácia, že dôchodkov síce bude trinásť do roka, no budú sa zdaňovať, ako je to bežné vo viacerých európskych krajinách.

A napokon sú tu štátni technokrati z ministerských inštitútov: ich prioritou sa stali témy ako daň z cukru či ich evergreen vyššie zdaňovanie nehnuteľností – tieto nápady sa dostali aj medzi vlaňajšie „legové kocky“, ktoré ako návrhy možných konsolidačných opatrení predstavil Ľudovít Ódor.

Ekonomický liberalizmus naozaj na Slovensku nezažíva práve konjunktúru. Vôbec, ekonomické témy boli (zrejme pre svoju komplikovanosť) vytlačené z verejnej debaty témami, na ktoré má každý názor. Ako napríklad medvede alebo herná stratégia slovenskej hokejovej reprezentácie.

Výsledkom však je, že v medzinárodných rebríčkoch stagnujeme a predbiehajú nás krajiny, pri ktorých sme boli zvyknutí, že sa tradične umiestňujú až za nami.

Príkladom môže byť Index prosperity, ktorý vypracovali a minulý mesiac uverejnili analytici Slovenskej sporiteľne. Z 27 štátov EÚ sa Slovensko umiestnilo na nelichotivom 24. mieste.

„Slovensko naďalej v našom indexe stagnuje,“ píšu autori projektu. „Hlavným dôvodom je fakt, že hoci sa v niektorých ukazovateľoch objektívne zlepšujeme, iné štáty sa zlepšujú podobne alebo dokonca rýchlejšie.“

Za nami skončili len Rumunsko, Bulharsko a Grécko. Naopak, z postkomunistických štátov nás predbehli krajiny ako Maďarsko (23. miesto), Litva (22.), Chorvátsko (21.), Lotyšsko (18.), Poľsko (16.), Estónsko (14.) a, samozrejme, Česko (13.) a Slovinsko (5.).

Zaujímavosťou je, že Česi v Indexe prosperity už predbehli tri staré členské krajiny EÚ: Portugalsko, Španielsko a Taliansko.

Je to frustrujúci vývoj. Boli časy, keď z postkomunistických krajín boli ekonomicky pred nami len Slovinci, Česi a Estónci. Naopak, Poliaci a Maďari boli za nami, nehovoriac o Lotyšoch alebo Chorvátoch. Ak to bude takto pokračovať, o pár rokov nás možno predbehnú aj Rumuni.

Ani štíhly štát, ktorý míňa len toľko, koľko vyberie, a nezadlžuje budúce generácie, na Slovensku nie je témou. Pracovať v Rade pre rozpočtovú zodpovednosť (RRZ) je tak trochu ako „hrach na stenu hádzať“.

Pravidelne mi v mailovej schránke končia tlačové správy RRZ s posolstvami ako „Dlhodobá udržateľnosť verejných financií sa v minulom roku zhoršila, nachádza sa výrazne v pásme vysokého rizika“. (30. 4. 2024)

Alebo „Vládny návrh zmeny pravidiel pre limit verejných výdavkov je rizikom pre dostatočné ozdravovanie verejných financií“. (2. 5. 2024)

Keby bola Slovenská republika človekom, išlo by o prípad do televíznej relácie Extrémne premeny, v ktorej kondičný tréner pomáha schudnúť morbídne obéznym jednotlivcom na prijateľnejšiu hmotnosť. Sadlo štátnej byrokracie u nás spoľahlivo spomaľuje svaly podnikateľstva a súkromnej iniciatívy. Republiková únia zamestnávateľov (RÚZ) nedávno upozornila, že Slovensko má takmer rovnaký počet zamestnancov verejnej správy ako Česká republika, hoci je o polovicu menšie.  

Slovenský štát prerozdeľuje skoro také percento domácej ekonomiky ako ten švédsky (48 percent HDP), no ruku na srdce, kto má napríklad pri návšteve slovenskej nemocnice dojem, že žije v sociálnom štáte škandinávskeho typu?

Mimochodom, švédsky model má aj silný protrhový komponent, čo vidieť napríklad na vysokom umiestnení Švédska v Indexe ekonomickej slobody, kde sa toto severoeurópske kráľovstvo naposledy umiestnilo celosvetovo na 9. mieste, kým Slovensko až na 35. mieste...

Zhrnuté a podčiarknuté, Slovensko by potrebovalo injekciu ekonomického liberalizmu. Nie, nehovorím o nastolení nejakého abstraktného anarchokapitalistického modelu. Som dokonale zmierený s tým, že sme sociálne trhové hospodárstvo, aj keď nesmelo dodávam, že najprv potrebujete robustné trhy, aby ste mali z čoho financovať sociálny systém.

Skoro všetky moderné ekonomiky sú zmiešanými ekonomikami. Aj v Singapure, o ktorom som písal na tomto mieste v sobotu, vláda viacerými spôsobmi zasahuje do ekonomickej sféry.

Ide mi len o relatívne zmeny: O čosi nižšie dane. O niečo štíhlejší štát. O čosi menej byrokracie. Ide mi o relatívny posun oproti dnešku smerom k väčšej ekonomickej slobode, ktorá by viac naštartovala náš hospodársky rast i slovenské dobiehanie starých (a, žiaľ, čoraz viac aj nových) členských krajín Európskej únie.

Ako sa posunúť od stagnácie k rastu

(Deväť návrhov analytikov Slovenskej sporiteľne)

1. Definovať jasnú víziu pre krajinu na najbližších 10 rokov. Takáto vízia by mala vzísť z diskusie medzi štátom, súkromným a tretím sektorom.

2. Reformy, ktoré opäť naštartujú prílev priamych zahraničných investícií. Tie následne povedú aj k vyššej robotizácii. Začať by sme mohli znižovaním byrokracie a znížením daňovo-odvodového zaťaženia.

3. Zastaviť odliv mozgov a podporiť migračnú politiku zameranú na vysoko kompetentných pracovníkov. Objavujú sa úvahy o progresívnom zdanení vyšších miezd. Akoby sme najmä mladším a úspešným hovorili: Odíďte, táto krajina nie je pre vás a vašu snahu. Naopak, potrebujeme do krajiny prilákať talenty a dobre ich zaplatiť. Talenty slovenské, ale aj tie z iných krajín.

4. Zvýšiť zapojenie na trhu práce v mladšom a staršom veku. Ak by sme aj ľuďom na predčasnom dôchodku výraznejšie umožnili pracovať, znížilo by to tlak na pracovný trh. V kombinácii s vhodným prenastavením dôchodku a práce by zmeny mohli odľahčiť aj štátny rozpočet. V neposlednom rade sa musíme posunúť aj mentálne. Ak chceme žiť dlhšie a žiť v zdraví, potrebujeme aktívne tráviť čas po produktívnom veku. Vhodná práca by mohla byť súčasťou riešenia.

5. Podporiť súkromnú prípravu na dôchodok. Pri jasnej demografickej zmene sú obavy z dôchodku na mieste. Druhý pilier preto treba opäť zatraktívniť.

6. Podporiť výskum, vývoj a školstvo založené na excelentnosti, čo nám umožní prechod k znalostnej ekonomike. Lepšie začlenenie marginalizovaných skupín a aktívne uplatnenie prístupu „na každom študentovi záleží“ môže pomôcť pri prekonávaní rozdielov. Cieľavedomé zvýšenie základných digitálnych zručností v skupine nízko vzdelaných jednotlivcov odomkne potenciál tejto skupiny. Podpora a zrozumiteľné usmernenia pri financovaní projektov v kategórii výskum a vývoj pomôže podnikateľom aj výskumníkom ľahšie čerpať daňové výhody.

7. Rozvinutejší kapitálový trh, ktorý by mohol pomôcť pri podpore inovácií a znalostnej ekonomiky.

8. Posilnenie demokratických inštitúcií, zvýšenie politickej kultúry a motivácie k vyššej zapojenosti jednotlivcov do spoločenského diania. Žiada sa aj cieľavedomá kampaň na depolarizáciu spoločnosti. To všetko by pomohlo zvýšiť atraktivitu spoločenského prostredia, čo môže byť jazýčkom na váhach, či u nás ostanú ľudia, ktorých pre ďalší rast ekonomiky bytostne potrebujeme.

9. Motivovať ženy na štúdium odborov prírodných vied, technológií, techniky a matematiky (STEM). Pomohlo by to znížiť rodový mzdový rozdiel a zvýšiť ľudský potenciál pre znalostnú ekonomiku.

Zdroj: Index prosperity